Klasicizmus / 17. stor. – 19. stor./

-v popredí nie je viera, ale rozum
-uprednostňovali objektivizmus
-krása sa odrážala od pravdy

Spoločenské podmienky:
-utíšenie spoločensko – politickej situácie, koniec náboženských bojov
-upevnenie feudalizmu, zánik cechov a vznik manufaktúr – buržoázia
-upevňovanie absolutizmu
-vo filozofii – odklon od mysticizmu, príklon k rozumu – René Descartes – „ Myslím teda som“
-racionálna výchova

Charakter lit. klasicizmu
-dôraz na rozum / vychádza z antiky/
-krásu objavovali v pravde, pravdu zobrazovali podľa prírody – napodobňovali prírodu, to čo je v ňej podstatné, nemenné.
-mala presné pravidlá:
1.subjektívne záujmy boli podriadené povinnostiam a verejným záujmom
2.v umeleckom obraze človeka sa klasicizmus snaží postrehnúť všeobecné charakterové vlastnosti.
3.literatúra zobrazuje viac všeobecné črty človeka ako jednotlivca
4.objektivizmus nepripúšťal zaujímanie subjektívneho autorského postoja k opisovaným skutočnostiam.
5.rozlišovali vysoké a nízke žánre.
Vysoké žánre – poučiť a poukázať na vznešenosť vyšších vrstiev
-ich hrdinami boli príslušníci v. v. – oda, elégia, epos, tragédia
Nízke žánre – mali za úlohu pobaviť, spracúvali námety zo života n. v. – bájky, satiry, komédie.

Nicolas Boileau – Desprénux – Básnické umenie – presné pravidlá klasicistickej poetiky


Európska klasicistická literatúra

KD – dodržiavali 3 jednoty: 1. času – príbeh sa musel odohrať počas 24 hod.
2. mieta – príbeh sa musel odohrať na jednom mieste.
3. deja – zameranie deja na jeden dej, vylučovalo vtedajšie motívy.

Francúzsko
Piera Corneile – Cid – dodržané tri jednoty, víťazstvo cti a rozumu nad láskou
Cid – Rodrigo, zabije otca svojej milej Chimény, lebo urazil jeho otca. Chiména miluje Rodriga žiada jeho smrť.

Jean Racine – Fajdra

Jead – Baptiste Poquelin Moliére – Lakomec
Komédia v 5 dejstvách
-inšpiroval sa Plavtovou komediou o hrnci