Štruktúra literárneho diela

- je to systém väzieb medzi jednotlivými zložkami diela a tieto zložky sa vzájomne podmieňujú
- literárne dielo sa delí: a) obsah
b) forma

OBSAH – tvorí všetko, čo je obsiahnuté v umeleckom štýle
1. téma – (slovo z gréčtiny) čo je v popredí
- zahrňuje obsah diela
2. udalosť – prechod z jedného významu do iného
- pomocou udalosti sa dostávame do cieľa literárneho diela
3. motív – je veľmi dôležitý
- môže ním byť hocaká udalosť, čin postavy, opis predmetu alebo javu
- poznáme: a) dynamický
a) statický
b) voľný

- delíme do 4 skupín
1. opisný motív – opis osoby (charakteristika), prostredia, prírody
2. motív prírodných udalostí – príroda priamo zasahuje do deja
3. akčný motív – je daní činom
4. úvahový motív – rozhodnutie hrdinu
4. čas – má veľmi dôležitú úlohu
- dej prebieha v časovej následnosti
- poznáme: a) epický – kratší ako reálny čas, prebieha v prítomnosti, minulosti a budúcnosti
b) retrospektívny – vracia sa z prítomnosti do minulosti
5. priestor – miesto, kde sa odohráva dej
6. dej – pozostáva z udalostí, ku ktorým dochádza pod vplyvom istých motívov
- základom deja je FABULA (= prirodzený sled udalostí založených na časovej postupnosti)
= rozprávanie
7. subjekt (sűže) – literárna realizácia epickej alebo dramatickej fabuly
8. postava – vytvára ju autor
- delíme ich: a) hlavné
b) epizodické
- v lyrike rozoznávame lyrický subjekt
9. konflikt – vzniká medzi:
a) postava a postava
b) postava a spoločnosť
c) postava a vnútro postavy

FORMA – spôsob akým je literárne dielo napísané
- skladá sa:
a) štylisticky príznakové slová
b) trópy
c) figúry
a) štylisticky príznakové slová:
1. dialektizmy – nárečové a hovorové slová
2. slangové slová – hovorí nimi určitá skupina
3. argot – platí pre určitú sociálnu skupinu (zlodeji, narkomani, podsvetie)
4. profesinalizmy – hovorí nimi určitá skupina ľudí na základe zamestnania
5. archaizmy – starobylé slová, súčasnosti sa nevyužívajú (rok meruôsmy – 1848)
6. historizmy – dobový kolorit (využité v historických knihách) (dereš = miesto na bičovanie, palatín = starosta, vycišpán = prednosta, kortišovať = voliť)
7. poetizmy – básnické slová, (luna, Vesna, dač, kys)
8. biblizmy – náboženská literatúra (kríž, oltár)
9. neologizmy – nové slová, využívajú sa v modernej literatúre, majú za úlohu aktivizovať literárne dielo
10. prozaizmy – bežne používané v hovorovej reči ale v umeleckom texte sa stávajú štylisticky príznakové
11. deminutíva – zdrobneliny kladného štylistického zafarbenia
12. hypochoristiká – používajú sa v dôvernom rodinnom styku
13. pejoratíva – záporne štylisticky zafarbené slová, (škrob, vydriduch)
14. disfermizmy – zveličujú negatívne črty, (sviňa)
15. eufemizmy – majú zjemňujúci charakter (tíško odísť = zomrieť)
16. onomatopoje – zvukomalebné slová (klop-klop, hop-hop)
17. vulgarizmy – nadávky
18. homonymá – rovnako sa píšu ale majú iný význam (oko, koruna)
19. synonymá – to isté znamenajú, ale inak sa píšu
20. antonymá = opozitá – protiklady (život – smrť).

b) figúry
- slová alebo slovné spojenia, ktoré sa odlišujú od bežného vyjadrovania a v umeleckom texte plnia estetickú funkciu
1. štylistické figúry – využívajú opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások alebo slabík
2. rečnícke figúry – vyjadrujú postoj hovoriaceho adresátovi
3. anafora – opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet
4. epifora – opakovanie na konci verša
5. epizeuxa – opakovanie toho istého slova za sebou
6. epanastrofa – opakovanie toho istého slova na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša
7. kalambúr – zakladá sa na zvukovej podobnosti významovo rozdielnych slov
8. rečnícka otázka – príznakom patetického štýlu, napriek opytovacej intonácii obsahuje tvrdenie, záver myšlienky
9. rečnícke zvolanie – vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede, prejavuje sa vo forme zvolacej vety

c) trópy
- nepriamo označuje predmety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú pomenovania z jedného javu na druhý
1. epiteton – básnický prívlastok, vyjadruje príznak podstatného mena
a) epiteton constans – stály prívlastok
b) epiteton ornans – je prívlastkom väčšiny substantív, ktoré tak oživuje a konkretizuje, vnáša do deja statickosť, opisnosť a poetickosť
2. metafora – vzniká zámenou jedného slova alebo slovného spojenia iným slovom alebo spojením, a to na základe vonkajších podobností javov, vlastností, pohybu, funkcie
3. alegória – druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja, ktoré sa nemôžu alebo nesme vyjadrovať priamo
4. personifikácia – neživým predmetom prisudzujú vlastnosti a schopnosti ľudí, predmety ožívajú a konajú ako ľudia
5. hyperbola – má zveličujúci význam, zvýraznia určitú vec, jav alebo vlastnosť
6. metonymia – podobná metafore, ale dochádza k prenášaniu pomenovania javov na základe vnútornej vlastnosti
7. prirovnanie – slová majú priami význam
8. irónia – kladné hodnotenie, má negatívny, pejoratívny záznam
9. sarkazmus – je uštipačný, bezohľadný výsmech