Realizmus (19.- 20. storočie)

Literárny a umelecký smer, základnou filozofiou je pozitivizmus- zdôrazňuje objektívne poznanie skutočností a za skutočné pokladá len to, čo sa dá overiť iba zmyslami. Typickou postavou realizmu je bežný človek, často je ním bedár, zločinec...
Spoločenské podmienky:

Priemyselná revolúcia, rozvoj vied, zanikanie feudálnych vzťahov a prehlbovanie a upevňovanie kapitalistických vzťahov.
Realistický spisovateľ:

Zobrazuje všedný život, odhaľuje mechanizmus kapitalistického systému, zostáva na pôde súčastnosti.

Predstavitelia:

Honoré de Balzac (franc. lit.): Otec Goryot ( 1799 - 1850 )

Narodil sa v rodine zbohatlíka sedliackého pôvodu, vyštudoval právo v Paríži, pracoval v notárskej kancelárií. Pustil sa i do podnikateľskej činnosti na burze, kde sa mu nedarilo a zadĺžil sa na celý život. Oženil sa s poľskou šlachtičnou Evelínou Havskou, no ich manželstvo trvalo veľmi krátko, lebo prepracovaný spisovateľ v tom istom roku zomiera.

Počas svojich plodných necelých 20. rokov vytvoril:

- Ľudské komédie:
románový cyklus, obsahuje 97 poviedok, románov a noviel a skladá sa z 3 častí:
- štúdia mravov
- filozofické štúdie
- analytické štúdie
V 1. časti je 44 románov, vystupuje v nich 2500 postáv, niektoré z nich sa nachádzajú aj vo viacerých románoch. Dielam to dáva jednotu, pevnosť, rytmus : Otec Goryot, Stratené ilúzie, Lesk a bieda kortizánov, Seasternica Beta, Bratranec Pons, Vidiecký lekár...
- Otec Goryot:
Dej:

Pani Vangnerová vlastila malý penzión na novej ulici sv. Genovíny. Medzi jej stálych hostí patril i otec Goryot.

Bol to starý cestovinár, významný obchodník a po príchode do penziónu bol veľmi bohatý.

Postupný úpadok Goriota sa prejavuje i v tom, že najskôr býval v najkrajších izbách penziónu, postupne sa sťahuje do stále lacnejších, až nakoniec býva v podkrovnej izbičke. On však nevidí nič okrem spoločenského postavenia svojich dcér, tie však navštevujú otca iba vtedy, ak potrebujú peniaze. Tým, že im už nedáva peniaze, stratila sa ich láska k otcovi.

Pani Vangnerová sa za neho chcela vydať, no nakoniec ho znenávidela. Chodievali ho totiž navštevovať dve veľmi mladá ženy, o ktorých tvrdil, že sú jeho dcéry. Nikto mu to však neuveril. Do tejto záhady sa však zamotal aj mladý študent Eugén Rastingnac, ktorý navštívil jednu z dcér – Anastasiu. Veľmi sa mu zapáčila, no ona mala milenca. Eugén pri odchode spomenul otca Goryota a Anastasia ho preto už nikdy do svojho domu navpustila. Eugén sa preto chcel o otcovi Goryotovi a jeho dcérach dozvedieť čo najviac a šiel sa povypytovať svojej sesternice – pani de Beaseant. Povedala mu, že Otec Goryot bol kedysi veľmi bohatý, ale všetok svoj majetok rozdal svojím dvom dcéram, aby sa mohli dobre vydať a dostali sa do vyžšej spoločenskej vrstvy. Zaťovia ho nemali radi a preto sa utiahol do penziónu. Eugén chcel spoznať i jeho druhú dcéru – pani Delphin de Necinger. Zoznámil sa s ňou v divadle a začali sa spolu stýkať. Prezradila mu tajomstvo, že ich otec im stále dáva peniaze, lebo ich muži im dávajú veľmi málo. Delphin sa do Eugéna zaľúbila. Eugén všetko hovoril Goryotovi, ktorý si myslel, že jeho dcéra je šťastná. Stala sa nečakaná udalosť. Pani Mihannesová, ktorá bývala v penzióne udala pána Vautina, ktorý tiež žil v penzióne. Vautin chcel, aby si Eugén vzal za ženu Victorine, a tak by sa stal bohatým. Eugén ju však nemal rád a tak si ju nevzal. Z penziónu sa väčšina ľudí po tejto udalosti odsťahovala, Delphin zariadila Eugénovi izbu a žili spolu. Jej muž jej musel vrátiť celé veno a o to sa postaral jej otec Goryot. Dcéry sa naposledy s otcom zišli pred bálom, kde sa všetci dobre bavili, až na Eugéna.

Na druhý deň našiel Eugén otca Goryota na smrteľnej posteli. O niekoľko dní na to aj zomrel. Jeho dcéry sa o neho vôbec nepostarali, ani len pohreb mu navystrojili. Na poslednej ceste ho odprevádza iba sluha a Rastignac. Dcéry poslali na pohreb iba prázdne koče s erbmi Pochovali ho veľmi skromne hostia penziónu.

V tomto románe autor zobrazil:
- obetavú otcovskú lásku
- nevďak detí, ktorým dal všetok svoj majetok
- odsúdenie vtedajšej spoločnosti

Tragédia meštiaka Goryota je svedectvom o morálke spoločnosti, kde moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy.