Ivan Krasko

Život:
- Študoval na gymnáziu v Rimavskej sobote, maturoval v Rumunsku
- študoval chem. inžinierstvo v Prahe a pôsobil ako chem. inžinier v Čechách
- v Prahe bol členom spolku Detvan, prostredie ho ovplyvnilo.
- po vzniku ČSR pôsobil ako úradník v štát. službách
- zažil súhrnné vydanie svojich diel, roku 1946 ho vyhlásili za nár. umelca

Tvorba:
- bol vedúcou osobnosťou S literárnej moderny, symbolista
- hlavne poetik, napísal len 5 krátkych próz
- zbierky: Nox et solitudo, Verše
- krátke prózy: Naši, Svadba, List mŕtvemu
- prekladal básne z nemčiny

Nox et solitudo:
- intímna lyrika, väčšina básní sú hlboké vnútorné spovede básnikových pocitov
- dominuje pocit smútku, samoty, skľúčenosti, pesimizmu, viny
- Topole - nehovorí o prírode, ale o pocite samoty – topole sú symbolom samoty
- autor vyrovnáva paralelu prír.motívu a duševna, psychiky
- atmos. je temná, dotvára ju výberom slov: havran ošarpaný, čiesi bôle
- Zmráka sa - prírodná lyrika, aj o vnútre človeka
- v mysli nachádza spomienku, nemal silu na ukončenie nejakej situácie
- pochmúrna atmosféra, tma, noc (časté v jeho poézii)
- v prírode nastáva posun - zmráka sa, posun je aj v autorových myšlienkach
- základná kompozičná os: prírodné motívy, ktoré sú symbolom vnút. sveta
- Otcova roľa – autor sa štylizuje do postavy tuláka, cudzinca, ktorý sa vracia do rod. kraja, do vlasti, ide nesmelo, bojazlivo. Jeho vlasť bola dlho zbedačovaná
- výčitka, že odišiel, nebránil vlasť, keď ho potrebovala
- reč. otázka „vyklíčia ešte zubále dračie z poddaných zeme“
- postaví sa ľud na odpor?-revolta
- obraz zbedačenej krajiny, sprevádza ho svedomie (výčitky)
- často vyjadruje sklamanie z prežitých vzťahov, oživuje ich vo svojich spomienkach, v duši mu ostáva smútok, vzťahy boli nenaplnené
- hoci sú básne pesimistické, vidno že túži po šťastí, láske
- Plachý akord - pochmúrna atmos., noc, intímna báseň, cíti sa smutný, osamotený
- štylizuje sa do postavy tuláka, kt.hľadá úľavu pre svoju dušu, niečo ho trápi
- hľadá lúč svetla, kt.by preťal tmu, zažil sklamanie, ostala mu spomienka
- báseň končí melanchonicky, akord je doznievajúci vzťah
- Už je pozde - pocit, spomienka na vzťah, kt. sa nenaplnil, výčitky, že nekonal
- pochmúrnosť, beznádej, ponurá atmos, prirovnanie prírodného k duševnému
- duševný stav vyjadruje náznakmi, pomocou symbolov
- používa sylabotonický verš. systém – daktylotrochejský verš
- Jehovah - vymyká sa zo zbierky Nox et Solitudo
- báseň s nadosobnou spoločenskou tematikou
- obáva sa o osud národa,
- forma žalmu, privoláva pomstu na neschopnosť národa

Verše
- vyjadruje aut. krízu. Chce nájsť východisko pre pochopenie sveta (Noc, Ja)
- Eremika, Askéti – pocit tragického osamotenia

Básne
alegoricko-reflexívne s nadosobnou tématikou - Otcova roľa, Otrok, Básnici – obava o národ, uvedomuje si, že národ ho potrebuje, prichádza s náladami vzbury, chce skončiť s útklakom.