Otázky:
Téma č. 1 Úloha č. 1 Porovnajte chápanie človeka v jednotlivých literárnych obdobiach – od starovekej literatúry po súčasnú literatúru, naznačte svetonázorové zmeny v myslení, vo vzťahu k svetu a ľuďom
Pomôcky: čitateľský denník
1. V starovekej literatúre boli na vrchole bohovia, ktorí stvorili človeka, sebe udelili večný život ale človeka urobili smrteľného. Od kvality života človeka záleží, či po smrti sa jeho meno stane nesmrteľným, tak ako v známom diele Epos o Gilgamešovi. Delí sa na orientálnu a antickú; Orientálne literatúry: hebrejská - Biblia, Indická - Ramajána, Mahabhárata, Akkádska - Epos o Gilgamešovi.
2. V antickej literatúre sa po prvýkrát objavujú bájky (Ezop), kde autor postavil ľudské vlastnosti, cítenie a správanie do roly zvierat. Antická literatúra sa delí na grécku a rímsku. Z gréckej literatúry je známe dielo Ilias a Odysea, Daidalos a Ikaros. V rímskej literatúre je najznámejším básnikom Horácius a jeho najznámejšie diela - Ódy, Satiry Listy. Ódy - opisoval v nich božské a hrdinské bytosti, ktoré vzdávajú hold prírode a láske. Vyjadrujú vlastenecké city a zdôrazňujú občianske cnosti. Satiry - kritizuje sa tu pochabosť, samoľúbosť, snobstvo a závisť. Listy - vyjadrujú filozofiu a morálne témy. Najznámejší autor v antickej literatúre bol Sofokles. Diela: Antigona a Kráľ Oidipus.
3. Stredoveká literatúra - vyrastala na základe feudálneho a spoločenského poriadku. Objavovala sa tam viera v nadpozemský svet a božský večný život. Božský svet bol v rozpore s ľudským svetom. V týchto dielach v stredovekej literatúre je opisované bezhraničné hrdinstvo a boj za kresťanské ideály a oslava absolútnej oddanosti pánovi. Slovenská stredoveká literatúra - v tejto literatúre prevládala ústna ľudová slovesnosť a taktiež písaná literatúra. B - Význam Konštantína a Metoda - priniesli staroslovanskú vzdelanosť - Konštantín preložil do staroslovenčiny bohoslužobné knihy a evanjeliá a zostavili prvé slovanské písmo - hlaholiku - Konštantín napísal veľmi známu báseň Proglas, kde oslavuje preklad písma a vyjadruje domáci jazyk s tým, že Slovania majú právo na šírenie kresťanstva v zrozumiteľnom jazyku.
4. Humanizmus a renesancia - úcta k rozumu (racionalizmus) - uznávanie zmyslových poznatkov - vyzdvihovanie ľudskej osobnosti - zdôrazňovanie významu na jednotlivca - Najznámejší autori: Talianska literatúra - Dante Aligieri - Božská komédia, Francesco Petrarca - Spevník, Giovani Bocacio - Dekameron; Španielska literatúra - Miguel de Cervantes Savedra - Dômyselný rytier Don Quijotte de la Mancha; Anglická literatúra - Shaekspeare - Hamlet, Rómeo a Júlia; Slovenská literatúra - Ján Filický, Ján Bocatius, Martin Rakovský.
5. Barok - ľudia upadali do beznádeje, mali nedôveru v pozemský život, jedinú istotu hľadali v nadpozemskom svete. Do popredia vystupujú náboženské hodnoty a viera v záhrobný život (vanitas vanitatum) márnosť nad márnosť všetkého pominuteľného. - Najznámejší autori: Talianska lit. - Torquato Tasso - Epos o prvej križ. výprave; Anglická lit. - John Milton - Stratený raj, Raj znovu nájdený; Slovenská lit - Ján Amos Komenský - Didaktika magna.
6. Klasicizmus - v tomto smere ide o súlad pravdy, krásy a dobra, ktoré sú najvyšším zákonom; Rene Descartes - Človeku a svetu vládne rozum - myslím, teda som. V dielach je hlboko opisovaný rozpor medzi citom a povinnosťou ľudí ale taktiež opisovanie zlých vlastností ľudí - Lakomec – autor Molier. Najznámejší autori: Európska lit. - Piere Corneile - CID, Jean Racine - Faidra, Jean Babtiste Poquelin Moliere - Lakomec; Slovenská lit. - Ján Kollár - Slávy dcéra Ján Hollý - Selanky, Svätopluk, Anton Bernolák - Gramatica slavica.
7. Preromantizmus a romantizmus - človek strácal istotu a cítil sa v spoločnosti osamotený. Nová situácia rozumovo neriešiteľná do popredia sa dostáva cit. V tejto literatúre bol vytvorený nový hrdina, ktorý bol v ustavičnom rozpore so skutočnosťou. Človek túžil po láske a v zápase o uskutočnenie svojho ideálu hynie. Taktiež sa tu opisuje fantázia a konflikt. Najznámejší autori: Európska lit. - Victor Hugo - Chrám Matky Božej v Paríž, Goethe - Faust; Slovenská lit - Ľudovít Štúr - Náuka reči slovenskej..., Samo Chalúpka - Mor ho!, Janko Kráľ - Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.
8. Realizmus - v tomto období došlo k zmene spoločenských pomerov. Objavil sa tam rozvoj nových filozofických smerov. V tejto literatúre bola zobrazovaná pravdivá skutočnosť - typické charaktery, typické okolnosti - záporné stránky života - životné osudy ľudí, nešťastných a trpiacich. Najznámejší autori: Európska lit. - Charles Dickens - Pamäti klubu Pickwickovcov, Honoré de Balzac - Otec Goriot ,Tolstoj - Vojna a mier; Slovenská lit. - Vajanský - Suchá ratolesť, P.O. Hviezdoslav - Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, Herodes a Herodias, Kukučín - Neprebudený, Dom v stráni, Mať volá, Tajovský - Statky zmätky, Timrava - Ťapákovci.
9. Literárna moderna - jednotlivec sa stavia nad celok - individualizmus, pocity smútku, beznádeje, smrti a tragický pohľad na skutočnosť. Nastupujúca generácia hľadala nové možnosti a nové cesty poézie. Literárna moderna sa opierala o spirituálne duchovné hodnoty. Spájali tradičné, kresťanské hodnoty, aké im poskytoval symbolizmus, poetizmus, surrealizmus. Najznámejší autori - Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy.
10. Medzivojnová literatúra - zážitky z 1. svetovej vojny- spomienky na mladosť, detstvo, domov - povojnová skutočnosť - súčasná problematika. Najznámejší autori: Poézia 20. roky: Martin Rázus, Š. Krčméry, J. Smrek, 30. r: R. Fábry, Š. Žáry; Próza 20. roky: L. N. Jége, J. C. Hronský, 30. roky: Ľ. Ondrejov, M. Figuli; Dráma 20. .r: Štefan Kralich, 30. roky - I. Stodola, J. B. Ivan.
11. Súčasná literatúra: predstavitelia vo svojich dielach opisujú krásy Zemplínu ako: Pavol Horov. Opis Liptova - Ján Kostra. Častou témou je motív matky, detstva, rodného domova, ženská krása ale taktiež téma vojna a mier. Najznámejší autori: Pavol Horov - Nioba matka naša, Návraty, Zradné vody spodné, Ján Kostra - Hniezda, Moja rodná, Puknutá váza, Andrej Plávka – Kosodrevie, Za ten máj, Ave Eva, Milan Rúfus - Až dozrieme, Chlapec, Chlapec maľuje dúhu.
Úloha č. 2 Vysvetlite rozdiel medzi jednoduchou vetou a súvetím, v ukážke nájdite jednoduchú vetu a podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou prívlastkovou
Jednoduchá veta: má jedno sloveso, môže byť holá alebo rozvitá; Súvetie: Sú to dve a viac viet. Z nich je najmenej jedna hlavná, lebo môže stáť samostatne a ostatné su vedľajšie. Súvetie môže byť zostavené aj z viacerých hlavných viet, vtedy ide o priraďovacie súvetie. Ak ide o vzťah hlavných a vedľajších viet, ide o podraďovacie súvetie. Vedľajšia veta prívlastková: To je názor, ktorý šeptom vyslovuje celé mesto.; Jednoduchá veta: Ale dobrý môže byť aj názor iného!
Téma č. 2 Úloha č. 1 Uvažujte nad spôsobom riešenia konfliktu v renesančnej literatúre W. Shakespeara, vysvetlite pojmy humanizmus a renesancia
Pomôcky : čitateľský denník
Pojem humanizmus a Renesancia (14 - 17 st.) Umelecký smer, vzniká v Taliansku a v Španielsku, významné geografické objavy, vedecké objavy, vynález kompasu, strelné zbrane, kníhtlač, rozvoj priemyslu, vznik novej spoločenskej triedy- buržoázie cieľ renesancie-obrodenie človeka v duchu antických predstáv a ideálov a znovuzrodenie antiky. Obracala sa k svetskému životu autori používali len národné jazyky a štylistika ich diel bola jednoduchšia.
Slovenská humanistická a renesančná literatúra( 1500- 1780 ) - turecké vpády, reformy, protihabsburské povstania Bočkaja a Bethlena, založenie Academie Istropolitany . V humanizme sa už rodí zmysel pre konkrétnu individualitu. Literárna renesancia: Ján Bocacius, Ján Filický
Latinský literárny humanizmus: Martin Rakovský - teória ideálnych štátov. Dielo - O spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach - O svetskej vrchnosti Jakub Jakobeus.
Dielo: - Slzy , vzdychy a prosby slovenského národa "Slovenské hory, slovenské rieky, žalostne plače. Plače nad deťmi mojimi, nad sudbou, nad veľkým bôľom."
Talianska literatúra:
Próza: Giovanni Boccaccio - zakladateľ taianskej renesančnej prózy. Dielo: Dekameron- -vrcholné dielo európskej novelistiky - 100 noviel, v ktorých rozpráva 10 mladých ľudí počas 10 dní na florentskom vidieku Lyrika: Francesco Petrarca - vzor pre európsku lyriku. Dielo: Spevník- 366 básní - ľúbostné sonety, kt. venoval milovanej Laure - má dve časti - Život Laury - Smrť Laury. Autor v prvej časti vyjadruje lásku k žene, v druhej časti sa vyrovnáva s jej stratou.
Dante Alighieri -Božská Komédia -rozsiahla básnicka skladba,vznikla podľa vzoru antických eposov -má 3 časti - peklo - očistec - raj. Dej: Duša autora putuje po záhrobí, sprevádza ju rímsky básnik Vergílius - symbol dokonalosti, rozumu. V časti "Raj" dušu autora sprevádza jeho milá Beatrice. Hl.myšlienka: Autor vyjadruje typické postoje človeka vo vzťahu k druhému svetu.
Francúzska literatúra:
Francois Vilon- žil búrlivým životom. Dielo: Malý testament- venoval priateľom pri odchode z Paríža. Veľký testament- spomienky na mladosť.
Francois Rabelais - mimoriadne vzdelaný básnik, lekár, profesor. Dielo: Garantua a Pantagruel- groteska na rytierske romány a stredoveké eposy.
Španielska literatúra (16.-17.stor.):
Lope de Vega- zakladateľ komédie. Dielo : Učiteľ tanca, Záhradníkov pes.
Miguel Carvantes Saavedra- vrchol špan. lit. Dielo : Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha. Pomocou 2postáv - Dona Quijotta a jeho sluhu Sancha Panzu porovnáva rozdielny pohľad na realitu. Don Quijote - symbolizuje človeka rojka,ktorý odmieta realitu,žije vo svete svojich snov. Sancho Panza - racionálny človek,symbolizuje "zdravý sedliacky rozum" .
Anglická literatúra (14. - 16.stor.):
William Shakespeare - Komédie: Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej,Mnoho kriku pre nič, Veselé panie z Windsoru. Historické hry: Richard III., Henrich IV., Július Ceasar. Najvýznamnejšie diela Shakespera sú tragédie: Hamlet, Othello, Rómeo a Júlia. Rozbor tragédie Hamlet: Hl.postava - Hamlet dánsky princ, bojuje v ňom túžba naplniť svoje sny s povinnosťou, pomstiť sa za vraždu otca. Prežíva stratu ideálov a uvažuje o zmysle života - Byť či nebyť - to je jeho hlavná dilema. Dej: odohráva sa na dánskom kráľovskom zámku Elsinor po smrti kráľa, Hamletovho otca. Jeho duch sa začne zjavovať na hradbách a prezradí Hamletovi, že bol žavraždený vlastným bratom Claudiom. Duch kráľa zaprisahá Hamleta, aby ho pomstil. Claudius robí proti Hamletovi intrigy spolu s Poloniom. Hamlet sa rozhodne predstierať šialenstvo a opustí Oféliu, aby ju chránil. Omylom zabije Polónia, ktorý sa skryje za záves, aby vypočul rozhovor Hamleta a matky. Claudius ho uväzní a posiela do Anglicka. Hamlet utečie, vracia sa do Dánska. Zistí, že Ofélia sa od žiaľu zbláznila a utopila. Oféliin brat vyzve Hamleta na súboj, chce ho zabiť otráveným kordom. Pri súboji sa im kordy vymenia a zomiera Oféliin brat Laerdes. Pred súbojom si kráľovná pripije otráveným vínom, ktoré je určené Hamletovi a zomrie. Hamlet zranený pri súboji z posledných síl zabije Klaudia a sám tiež zomrie. Hrdina nenachádza východisko. Žiadne riešenie nie je vyhovujúce a uspokojujúce. Ani spravodlivosť nám neprináša uspokojenie, pretože ani ľudské zákony a ich naplnenie nemôžu premôcť smútok človeka.
Geoffrey Chaucer - Tvorba : Cantenberské poviedky
Úloha č. 2 Nájdite v ukážke jazykové prostriedky typické pre úvahu, preštylizujte časť do prozaického textu tak, aby ste zachovali pôvodný útvar. Úvaha : usiluje sa zachytiť vzťahy medzi analyzovanými faktami a javmi, ale posudzuje ich zo subjektívneho hľadiska rečnícka otazka -zvolanie -monológ - zamýšla sa nad životom a smrťou -epiteton - šípy zlostnej šťasteny. Prozaický text : Hamlet sa zamýšľa nad veľkou otázkou Byť či nebyť , pásmo rozprávača, pásmo postáv s využitím priamej reči. Trápi ho, uvažuje nad tým , čo je pre šľachetnosť ducha, či je lepšie trpne znášať strely a šípy zlostnej šťasteny alebo sa vzbúriť.
Téma č. 3 Úloha č. 1 Objasnite ideu slovanskej vzájomnosti a jej odraz v diele Jána Kollára a Jána Hollého. Porovnajte myšlienky humanity a vlastenectva v dielach Slávy dcera a Svatopluk.
Pomôcky: čitateľský denník
Osvietenské hnutie sa zakladalo na dôvere v rozum a na pravde poznanej buď rozumom, alebo skúsenosťou. Osvietenstvo presadzovalo slobodu myslenia a presvedčenia (hlásalo, že všetci ľudia sú si od prírody rovní), umenie sa zakladalo na vzájomnej súhre rozumu a citu. Osvietenci vyzdvihujú na 1. miesto individuálnosť ľudského citu a inštinktu. V literatúre sa upúšťa od prísnych tematických a formálnych predpisov. Idea Slovanskej vzájomnosti sa stáva aktívnym myšlienkovým prúdom Slovenského národného hnutia: posilňuje sa záujem o slovanstvo a štúdium slovanských jazykov, literatúry a dejín Slovanov. Rusko zvíťazilo v boji proti Napoleonovi a ostatné slov. národy sú hrdé na svoju príslušnosť a očakávajú pomoc od toho najväčšieho slov. štátu. Veria, že Slovania dosiahnu v budúcnosti také významné postavenie, aké majú štáty západnej Európy (očakávanie pomoci od Ruska neprinieslo žiadny efekt, lebo Rusko bolo hosp. nevyspelé).
Ján Kollár: - študoval v Nemecku, kde mal možnosť sledovať rast národného povedomia Nemcov (ktoré neraz prerástlo v šovinizmus). Kollár porovnáva toto národné uvedomenie s uvedomením Slovanov a konštatuje, že je oveľa menej rozvinuté. Slávy Dcéra - skladá sa z Předzpěv-u (je to najvýznamnejšia a najpôsobivejšia časť skladby) a z 5. spevov: I. Sála II. Labe, Rýn, Vltava III. Dunaj IV. Lethe (slovanské nebo) V. Acheron (slovanské peklo). V I. speve básnik spomína na krásne časy v Jene a lúči sa s Mínou (ide o dcéru evanjelického pastora – Frederiku Schmidtovú, kt. básnik nazýval Mínou. Zamiloval sa do nej, chcel si ju vziať za ženu, ale jej rodičia nesúhlasili so svadbou, lebo nechceli aby sa odsťahovala do zaostalej krajiny – Uhorska. Ich vzťah sa naplnil až po 16. rokoch a žili v Pešti). V II. a III. speve putuje po slovanských krajinách a krajoch vyznačených riekami a opisuje svoje dojmy z polabských, pobaltských a našich krajín, pričom vkladá do tohto opisu rozmanité úvahy. V IV. speve prechádza s Mínou medzitým údajne mŕtvou po slovanskom nebi, aby oslávil všetky vynikajúce osobnosti slovanských dejín. V V. speve sa dostáva do pekla a zatracuje všetkých odrodilcov a tých, ktorí nežičili slov. národu. Najsilnejším miestom Slávy Dcéry je Předzpěv. Ide o mimoriadne pôsobivú elégiu nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou. Napriek tomu, že si básnik uvedomuje utrpenie Slovanov, neprejavuje nenávisť voči iným národom, ale obracia ju konkrétne na zotročovateľov.
Je presvedčeným humanistom, ktorému ide predovšetkým o človeka a o jeho slobodu. Obsahovo Předzpěv hovorí o básnikových obavách o budúcnosť Slovanov, kt. vyplýva z jeho skúsenosti počas študijného pobytu v Nemecku: tu sa prechádza po miestach, kde kedysi žili Slovania, o čom svedčia nápisy na náhrobných kameňoch, ale v súčasnosti títo Slovania buď vymreli, alebo splynuli s nemeckým obyvateľstvom.
Niečo o Hollom: Svatopluk: Jeho podklad tvoria historické fakty z 9. storočia: veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelí náporom východofranskej ríše, kt. si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a na Slovensku. Ku dramatizácii deja prispeje zrada Rastislavovho synovca Svätopluka. Ten vydáva Rastislava Nemcom, ktorí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Keď si Svätopluk uvedomí svoj pôvod, ozve sa v ňom vlastenecké cítenie a chce napraviť a odčiniť svoju zradu. Rozhodne sa postaviť na čelo Slovanov a viesť ich v boji pod Devínom v boji proti Nemcom. Po víťaznom boji prijíma kráľovskú korunu.
Cyrilo-Metodiáda: Epos o Slovanských apoštoloch, pričom územným centrom deja je Slovensko. Hollý sa zaoberá príchodom svätcov na Moravu, vykresľuje ich život a pôsobenie na našom území. Odôvodňuje potrebu slovanského jazyka, pretože jednoduchý ľud nerozumel bohoslužbám, ktoré sa konali dovtedy v latinskom alebo v hebrejskom jazyku.
Sláv: Alegorický boj mierumilovných Tatrancov s lúpežným kmeňom Čudov (Maďari), ktorých viedol Bondor. Na čele Tatrancov stál Sláv, ktorý porazil kmeň Čudov.
Selanky: Ide o 21 idylických básní, v ktorých oslavuje prírodu a prácu jednoduchého človeka. Je to prvé dielo slov. literatúry, ktoré ospevuje ľud.
Úloha č. 2 Preštylizujte ukážku ako rečnícky útvar s rovnakým obsahom a funkciou, určte o aký útvar ide, stručne charakterizujte rečnícky štýl. Preštylizovaná ukážka: Vážené dámy, vážení páni, Oslovujem Vás už asi po stýkrát, ale už ani kričať nevládzem. Pochopte už konečne, že nemôžeme žiť tak roztrúsene. Sila je len v jednote, a nie v roztrúsenom národe. Veď aj holuby žijú v kŕdli. Inak by to boli slabé tvory. Slovania, vy národ hnilý, vzchopte sa konečne... Ide o rečnícky útvar, ktorého cieľom je osloviť poslucháča a získať si ho pre svoju myšlienku.
Téma č. 4 Úloha č. 1 Charakterizujte romantizmus, porovnajte 2 diela svetovej romantickej tvorby, nájdite zhody a odlišnosti v témach, dejoch, postavách a konfliktoch.
Pomôcky: čitateľský denník
Romantizmus: Fantázia sa používala ako protest proti stiesňujúcej skutočnosti a túžbe po krajšom živote. Romantizmus vytvoril hrdinu, ktorý bol v ustavičnom rozpore so súčasnou spoločnosťou, cítil sa v nej, ako osamelý cudzinec a ostal nepochopený, túži po plnosti života a lásky- individulalizmus. Konflikt romantizmu spočíva v rozpore medzi snom a skutočnosťou a uplatňuje sa „harmónia kontrastov“. Romantický hrdina sa najčastejšie predstavuje ako pútnik, zbojník. Epika sa silne lyrizuje opismi psychiky postáv a reflexií- tento jav sa volá druhový a žánrový synkretizmus. V poézii sa dostáva do popredia lyrika, krorá umožňovala najlepšie odrážať rozpory a umožňovala uplatniť sa fantázií. Rozvíjala sa epika a lyrickoepické útvary: obľúbené sú básnická poviedka a balada.
Victor Hugo: Bol zakladateľom francúzskeho romantizmu. Písal: básne, prózu, drámu a eseje.
Chrám Matky Božej v Paríži. Obsah: Sviatok Troch kráľov bol u Parížanov veľmi obľúbený. Všetci ľudia prišli na námestie Gréve a tešili sa na predstavenie. Tento rok ho pripravoval básnik Pierre Gringoire. Ten však so svojimi mystériami nezožal úspech. Predstavenie prerušila voľba pápeža bláznov, ktorú vyhral Quasimodo, zvonár z chrámu Matky božej. Básnika to nahnevalo a keďže nedostal peniaze za predstavenie, ktoré potreboval na nocľah a oblečenie, túlal sa po uliciach Paríža. Mimovoľne šiel v pätách Esmeraldy, maldej cigánky, ktorá sa živila tancom a predvádzaním šibalských kúskov svojej kozičky. Zrazu zbadal, že ju niekto prepadol. Rozbehol sa k nej, lenže ktosi ho zrazil k zemi. Objavil sa tam kapitán Phoebus s vojakmi a oni Esmeraldu zachránili. Zatkli jedného muža, Quasimoda, lebo druhý ušiel. Keď sa Esmeralda Gringoirovi stratila, túlal sa len tak. Zablúdil do akejsi ulice, kde ho prepadli tuláci a zaviedli pred svojho kráľa- Krivého Cundrošíka. Tam ho chceli obesiť. Ak by niektorá z tulačiek bola ochotná zobrať si ho za muža, neobesia ho. Našla sa, ale zobrala si ho iba preto, že nemala rada krviprelievanie. Bola ňou Esmeralda. Quasimodo bol za pokus o únos odsúdený, mal byť vystavený hodinu na pranieri. Nik sa nad ním nezľutoval, ani arcibiskup Claude Frollo (jemu vlastne Quasimodo pomáhal uniesť Esmeraldu ), ktorý ho vychoval. Quasimodo, ktorý Frolla miloval, bol z toho veľmi smutný. Napokon sa nad ním zľutovala Esmeralda a dala mu napiť vody. Quasimodo ju preto začal mať veľmi rád. Esmeralda si medzitým dohodla schôdzku s Phoebom, do ktorého bola zamilovaná odkedy ju zachránil. Mali sa stretnúť na moste a ísť do hotela. Claude Frollo o ňu však taktiež javí záujem a kedže Phoebus zmaril jeho plán na únos, zúri keď odhalí ich schôdzku. Skryje sa v ich hniezdočku lásky a prv, ako Phoebus Esmeralde „dokáže svoju lásku“ , Frollo ho zraní. Lenže Phoebus nezomrel, pomohol mu mastičkár, opäť sa uzdravil a začal chodiť za svojou bohatou snúbenicou. Na Esmeraldu dávno zabudol. Esmeralda pri útoku na Phoeba omdlela a prebrala sa až na súde, kde sa pod ťarchou-mučenia-španielskou čižmou –priznala. Je odsúdená na smrť za vraždu a bosoráctvo a uvrhnutá do värenia. Tam za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli. Ale Esmeralda v ňom spoznala vraha a znenávidí ho. Musela zomrieť. Na námestí už bola pripravená šibenica. Keď bola cigánka zmierená s osudom a so sľučkou na krku, objaví sa Quasimodo, ktorý ju zachránil a ukrýval v chráme. Medzitým sa to Frollo dozvedel a v noci za ňou prišiel. Bol, ako posadnutý, Esmeralda sa nemala ako braniť. Na pomoc jej prišiel Quasimodo, ktorý by útočníka premohol, ale keď zazrel tvár svojho pána, prestal ho biť a namiesto toho bil kňaz jeho. Esmeralda vytiahla nôž a Quasimodo ušiel. V druhej časti Paríža sa konali prípravy na zatknutie Esmeraldy. Hliadka mužov sa snažila dostať do chrámu. Quasimodo im maril prácu. Ako sa len dalo. Frollo ju uniesol z chrámu a nechal ju Gudule a sám šiel po hliadku. Gudula zistila, že je to jej stratená dcéra., ale už bolo neskoro, hliadka prišla do domu. Matka dcéru bránila, vyčerpaním však zomiera. Frollo stojí na veži a pozoruje popravu Esmeraldy. Vo chvíli, keď ju obesia, začne sa smiať. Za ním stojí Quasimodo plný nenávisti k Frollovi za to, čo urobil Esmeralde a zhodí ho dole. Vzapätí sa zvonár stratí. Neskôr v pivnici obesencov nájdu dve kostry. Jedna záhadne objíma druhú. Kostra ženy- Esmeraldy a kostra muža. Tým mužom bol Quasimodo.
Alexander Sergejevič Puškin: Pochádzal zo šľachtickej rodiny, sympatizoval s odporcami cárstva, za politické verše ho poslali do vyhnanstva na juh. Jeho najvýznamnejšie diela:
Eugen Onegin- typ zbytočného človeka, rozčarovaného životom a neschopného urobiť šťastným seba, ani iných. Obsah: je to historický román. Puškin opisuje v tomto diele najväčšie sedliacke povstanie v roku 1773, za panovania cárovnej Kataríny II. Hlavným hrdinom je Griňov, šľachtický syn, bojar. Andrejevič Griňov bol od narodenia zapísaný u vojenského pluku, Semionovského, kde mal jeho otec starého priateľa, vyššieho dôstojníka. Už ako sedemnásť ročného, so sluhom Saveľjičom ho poslal otec ku svojmu pluku do Belogorskej pevnosti, Oremburskeej gubernii. Cestou kočom ich zastihla snehová metelica, zišli z cesty a stratili smer na šírej snehom pokrytej planine. Natrafili na tuláka, ktorý ich priviedol v tej fujavici do neďalekého hostinca. Konečne po viacdennom utrpení prišli do Belogorskej pevnosti. Prihlásil sa u svojho veliteľa, kapitána Mironova, ktorý mal dcéru Máriu Ivanovnu. Máriu mal rád tamojší seržant Švabrin, ale ona ho odmietala. Bolo to nenápadné ruské dievča s múdrymi, dobrými očami, krásnou dušou a verným srdcom. Tým si získala aj Griňova. Medzi ľudom, nevoľníckymi sedliakmi, vznikali nepokoje a vzbury. Búrili sa uralskí kozáci, celé Povolžie i celé Baškírsko. Viedlo ich samozvanec Jameľjan Pugačov, ktorý sa vyhlásil za cára Petra III. Bol to ten tulák, ktorý sa stretol s Griňovom vo fujavici v Oremburskej gubernii. Povstanie nadobudlo rozsiahle rozmery a plienilo všetko. Keď sa Pugačov so svojími povstalcami dostal do Belogorskej pevnosti, dal povraždiť aj Mariiných rodičov. Máriu zachránila popova žena. Vtedy sa stretli aj s Griňovom, spoznal ho a omilostil. Griňov poslal Máriu so svojím sluhom Sevaľjičom daleko k rodičom. Podarilo sa mu to len po známosti s Pugačovom. Ale Griňov ako Pugačov špeh bol cárovnou obvynený a vyhnaný na Sibír, Mária išla za cárovnou a keď si cárovna vypočula celú pravdu prepustila Griňova. Pugačovo povstanie bolo potlačené a vzbúrenci sa rozutekali. Pugačov bol sťatý v Moskve v roku 1775.
Porovnanie: Diela sa zhodujú v tom, že v oboch príbehoch ide o silný citový vzťah medzi mužom a ženou. Odohrávajú sa v tažkej politickej, či spoločenskej situácii a ich láska je ohrozená. No nastáva tam aj zásadný rozdiel v záveroch príbehu, v Hugovom diele je Esmeralda, hlavná, ženská, kladná postava popravená a Quasimodo, ktorý je do nej zaľúbený umiera pri nej. V Puškinovom diele sa všetko končí šťastne pre zaľúbený pár.
Úloha č. 2 Nájdite v ukážke 2 slová, v ktorých sa uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, vyhľadajte slovo, v ktorom sa toto pravidlo neuplatnuje, určte, podľa akého vzoru sa skloňuje.
Pomôcky: Pravidlá slovenského pravopisu
Dívajúc, úbohý- uplatňuje sa rytmické krátenie
vtáčí- neuplatňuje sa rytmické krátenie, vzor páví
Téma č. 5 Úloha č. 1 Analyzujte obraz ľudu, človeka a prírody v tvorbe Andreja Sládkoviča a P.O. Hviezdoslava. Zaraďte obidvoch básnikov do slovenského literárneho kontextu
Pomôcky: čitateľský denník
Andrej Sládkovič - Evanielický farár, študoval na lýceu v Banskej Štiavnici kde dával súkromné hodiny u rodiny Pišlovej a tam sa zaľúbil do Márie, ich dcéry. Ďalej študoval na lýceu v Bratislave a na univerzite Halle - zoznámil sa tu s Heglovou filozofiou, nemeckou kultúrou a dielom Puškina . Pôsobil ako vychovávateľ v Rybároch pri Zvolene a ako farár v Radvani nad Hronom, kde aj zomrel.
Dielo : Sôvety v rodine Dušanovej - básnická skladba skladajúca sa z dvoch častí, má filozoficko-reflexívny charakter. Bol ovplyvnený filozofiou Hegla. Rieši tu problém dobra a zla , využíva poznatky filozofie získané štúdiom a dostáva sa k záveru, že umenie má slúžiť pravde.
Marína - lyricko - epická skladba o láske (k žene k vlasti).
Detvan -Je to lyricko -epická skladba, prechádza v nej od osobnej lyriky k národnej epike. Detvan vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje slovenský národ.
1.Vlastnosti národa vyzdvihuje prostredníctvom hlavného hrdinu Martina Hudcovie: - zmysel pre spravodlivosť -nedovolí aby silnejší ublížil slabšiemu keď chce sokol zabiť zajaca. Odvaha smelosť - keď sa dáva zverbovať do čierneho pluku. Úprimnosť , pravdovravnosť, čestnosť- keď sa ide priznať kráľovi Matiášovi , že mu zabil sokola. Láska k vlasti, rod. kraju, keď sa dáva zverbovať pod podmienkou, že si môže nechať detvianske vrkoče, opasok, krpce...
2. Vyzdvihuje krásy Slovenska poukazuje na to , že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným národom, teda aj s Maďarmi. Príbeh je situovaný do prostredia Detvianskej prírody . Autor verne popisuje toto prostredie, čerpá z mladosti.
3. Kultúru národa - Sládkovič ju vyzdvihuje tým , že upozorňuje na dávne tradície a zvyky. Zvlášť vyzdvihuje remeslá, v ktorých prejavuje nielen šikovnosť, ale aj tradičnosť. Dostali sa tu do popredia národná a sociálna problematika.
Detvan má pevnú dejovú osnovu, hoci stručnú, v nej hlavné postavy Martin a Elena , ľudového typy , sú obrazom mravnej sily a zárukou národnej budúcnosti. Je napísaný sylabicko- prozodickým systémom. Báseň je oveľa užšie spätá s ľudovou slovestnosťou, skladá sa z piatich spevov (Martin, Družina, Slatinský jarmok , Vohľady a Lapačka). Dej je umiestnený do čias kráľa Mateja, miesto deja.: Detva . Historické rámcovanie tu nie je podstatné a ani piesne. Básnikovi nešlo o odkrývanie minulosti, ale o pohľad na súčasnosť a o jej hodnotenie. Neveľký dej je popretkávaný hlbokými úvahami o ľude, o jej prítomnosti a budúcnosti.
V 1. speve ( Martin) je ťažisko v oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud. Autor uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja, syna prírody s jeho rovesníkmi. Tu sa prejavujú jeho niektoré dobré vlastnosti (cit pre spravodlivosť a nebojácnosť). Zabije sokola, ktorý sa vrhne na zajaca.
V 2. speve (Družina) sa dozvedáme podrobnejšie o kolektíve , v ktorom sa pohybuje Martin (pastier oviec).Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného z nich zabije a Elenu si odnesie. V tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení, o šikovnosti ľudu, ktorá je zárukou veľkej budúcnosti.
V 3. speve (Slatinský jarmok) je významné stretnutie Martina s kráľom Matejom. Rozhovor, ktorý sa uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie sokola. Na druhej strane kráľovo služobníctvo kreslí ako panovačné a povýšenecké.
V 4. speve (Vohľady) sa stretávame s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so záletníctvom Mateja.
V 5 .spev (Lapačka ) sa Martin predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz (opasok, valašku, kroj).
Pavol Országh Hviezdoslav - Predstaviteľ I. vlny slovenského realizmu. Pochádzal zo zemianskeho rodu, základné vzdelanie získal v Jasenovej, nižšie triedy gymnázia navštevoval v Miškolci, vyšie v Kežmarku. Začal písať pod vplyvom maďarského básnika Petófiho, napísal prvotinu Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Venované sú Andrejovi Sládkovičovi. Autor v nich vyjadruje lásku k rodnému kraju - Orave. Študoval na právnickej akadémií v Prešove, kde sa iniciatívne zúčastňoval na príprave almanachu Napred. V r. 1875 si zvolil pseudomym Hviezdoslav, v máji 1876 si vzal za manželku Ilonu Novákovu. 20 rokov pôsobil ako advokát v Námestove.
Lyrika: Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny, Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety.
Krvavé sonety- (básnická zbierka skladajúca sa z 21 básní). Básnik sa v nich zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta, nad možnosťami ľudského poznania, zraňuje ho "zloba a nesprávnosť" pozemského života, chce uniknúť do sveta fantázie, básnickej tvorby, ale nakoniec spoznáva, že jeho miesto je na zemi, v strede spoločných zápasov. (Sonety nastoľujú protiklad medzi ideálnym svetom umenia a bolestnou skutočnosťou. Vyznejú však jednoznačne výzvou primknúť sa k skutočtnosti a podstúpiť s ňou zápas v mene pravdy a spravodlivosti.)
Letorosty - lyrický cyklus skladá sa z 3.častí(cyklov): 1. (Čo dávam, dávam z úprimnej duše)-autor naznačuje program svojej tvorby. Chce, aby jeho poézia bola pravdivá, bez okrás .Pravda je jeho životným krédom: "mne odporným, čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obličaj" 2.(Čierny rok) - obraz vnútorného života básnika v ťažkých časoch života, keď postupne strácal svojich najbliších.Čierny rok - smrť matky, otca, brata. Smrť najbližších núti Hviezdoslava zamýšľať sa nad zmyslom ľudského života. Z mučivého uvažovania ho oslobodzuje spoznanie, že je to tvorivá práca, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu ľudskej existencie. 3. (Primknutie sa k ľudu)?-básnik postupne prechádza od osobných bôľov k problémom života slovenského ľudu. Osvojuje si spôsob jeho sociálneho nazerania na skutočtnosť , podporuje ostrej kritike vykorisťovaťeľskú morálku a príživníctvo. V básni "Ó, prečo som nie víchrom" - si žiada mať ničiacu silu ako víchor, búrny oceán alebo sopka, aby mohol zmietnuť všetkých tých, čo žijú na úkor mozoľnej práce ľudu. Nádej a výzvu vyjadruje v básni "Ó, mládež naša , tys držiteľkou rána". Básnik vidí mládež ako optimistickú a veselú. Nabáda ju k pracovitosti a rožširovaniu vedomostí. Dopraje jej aj zábavu. Vyzýva ju, aby sa ujala vedenia a navrátila "Ráj nám stratený". Báseň "K vám urodzeným veľkomožným" -Obviňuje pánov za to, že ľud zavrhol sa od neho, hoci je základom jeho bytia. V závere skladby je pesvedčený, že dôjde k zmenám v živote slovenského národa. Letorosty uzatvára prekrásnymi spomienkovými básňami na matku v básni Priadka a na otca v básni Roľník.
Prechádzky jarom - v poézií chápe autor človeka ako súčasť prírody. Pre básnika je príroda inšpiratívnym zdrojom, čerpá z nej fyzické i duševné sily. Básnika očaruje krása prírody, ale zároveň pociťuje kontast, že človeku s rokmi ubúda síl, no príroda sa každoročne obrodzuje.
Prechádzky letom- úvodom básne je oslava slnka : Hymnu o slnku. Slnko je darcom života, básnik opisuje prácu ľudí na poli a piesne ľudí pri práci. V básni Zvážajú z poľa- vrcholí básnikova filozofia. Autor zaujal žatevný voz. "Ide veľkolepý povoz /po veličavie, jasný, vysoký/akému patrí celá zeme šír." Zaznieva tu Hviezdoslavova filozofia prírody, zrodu i zániku človeka i práce, ktorá je nezničiteľným darom človeka. Opovrhuje povaľačmi, nechce, aby jedli z práce iných. V skladbe dokázal, že človek je súčasťou prírody, hoci fyzicky zaniká, zostáva po ňom práca. Človek zostane večne živý prácou.
Krvavé sonety- (cyklus -skladajú sa z 32 sonetov).Vyjadruje tu protest proti 1.svetovej vojne, patria medzi najlepšiu našu aj svetovú protivojnovú poéziu. V 1. časti autor vykresľuje hrôzy vojny a jej dôsledky: " a jak žne postať zbožia líha zrelá pod kosou váľajú sa telá." Trápi ho otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný. Zisťuje že je to egoizmus a získuchtivosť jednotlivcov, skupín, národov. Vojnu odsudzujeme ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve .S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho i osud Slovanstva a vlastného národa. V záverečných sonetoch vyslovuje túžbu po mieri, vieru v ľudskejšiu, spravodlivejšiu spoločnosť.
Úloha č. 2 Doplňte do viet chýbajúce hlásky, zdôvodnite svoj výber, vyhľadajte podstatné meno mužského rodu v inštrumentáli plurálu a prídavné meno, ktoré sa skloňuje podľa vzoru cudzí
Pomôcky: Pravidlá slovenského pravopisu
Ukážka 2: V lete sa slovenská metropola zaplní návštevníkmi. Na bratislavských uliciach stretávame veľa turistov z Čiech, ale tiež Maďarov a Poliakov. Obľúbená pešia zóna sa tiahne od Michalskej brány až k Námestiu P.O.Hviezdoslava, ktorému dominuje Slovenské národné divadlo. Odôvodnenie: - Názvy a mená sa píšu veľkým písmenom - Prídavné mená sa píšu malým písmenom - Návštevníkmi - Peší /pešia zóna/
Téma č. 6 Úloha č. 1 Vyvoďte z diel Smrť Jánošíkova a Máj špecifické črty romantizmu, ktoré sú pre obidve diela porovnateľné a porovnajte ich.
1. Ján Botto – patril medzi najmladších členov štúrovskej družiny. Bol najmladší zo Štúrovcov. Narodil sa 27.1.1829 vo Vyšnom Skalníku, národne sa uvedomoval v Levoči, kde študoval na lýceu. V čase, keď prišli 13 Štúrovci na protest proti zosadeniu Ľ .Štúra z miesta profesúry, sa on protestu nezúčastnil. Hodnotil ju však z hľadiska Štúrovcov. Zomrel v Banskej Bystrici 28.4.1889. Hľadal podnety v ľudovej slovesnosti. Baladický hrdina splýval s okolím a situáciami. Medzi najúspešnejšie balady patrí Žltá Ľalia, Margita a Besná, Smrť Janošíkova.
Smrť Jánošíkova - Jánošík sa nepodáva v hrdinských bojových situáciách ako je známy z ľudového podania.
Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj a vyjadruje nálady jeho generácie po neúspešnej revolúcii. 9 spevov podáva J .Botto v 2 podobách : - Jánošíka a jeho družinu ako hrdinských bojovníkov proti feudálnym mocipánom za práva ubiedených - na druhej strane sú jeho veľkolepé vízie o budúcnosti národa, v čom je aj romantický konflikt medzi túžbou a skutočnosťou. Dej diela je veľmi jednoduchý, je to lyricko- epická báseň. Jánošík sedí vo väzení a čaká na popravu. Spomína si na svoju mladosť a na nespravodlivosť v národe. Keď má dôjsť k poprave, príde kráľovná víl. Namiesto popravy sa koná svadba a Jánošík sa stáva nesmrteľným. Tak ostáva večným v mysliach ľudí po celé generácie. Záver diela je štylizovaný v náboženskom duchu, signalizuje vieru v posmrtný život.
2. Karel Hynek Mácha- narodil sa v Prahe. Otec bol mlynársky pomocník, matka z rodiny hudobníkov. Ako štúdium čítaval svetových romantikov –G.B.G.Byrona , W. Scotta Miczkievicza . Ako ochotník hrával v Stavovskom divadle .Tu sa vášnivo zamiloval a striedavo prežíval šťastie a sklamanie, čo z neho urobilo samotára. Vábili ho diaľky, tajomstvá hradov a zrúcanín. Ukončil právnické štúdiá a žil v Litoměřiciach. Ochorel na nákazlivú chorobu a 36 –ročný zomrel. Diela : prózy – Márinka, román- Cikáni, lyricko- epická skladba - Máj
Máj - Štruktúra: - má 4 spevy - Osnovu tvorí tragický príbeh zbojníka Viléma. Zabije zvodcu svojej milej, pričom netuší, že je to jeho otec. Odsúdenca popravia a Jarmila sa utopí. Ťažisko Mája je v duševných stavoch odsúdenca. Desí ho predstava ničoty a prázdnoty po smrti, ale odmieta náboženskú vieru v posmrtný život. Svet je len jeden – skutočný, materiálny. Preto je pre Viléma zem jediná istota. Základný kontrast je tragická smrť mladých ľudí v rozkvete mladosti, v máji, kedy začína ožívať príroda. Skladba má niektoré črty pripomínajúce Bottovu Smrť Jánošíkovu.
Porovnanie diel Smrť Jánošíkova a Máj. Spoločné znaky: 1. Jánošík a Vilém boli zbojníci 2. Obidvoch na túto cestu vohnala nespravodlivá spoločnosť 3. Obidvaja zomierajú v kvete mladosti. Spoločné umelecké prostriedky: epizeuxa- Máj, Tam žádný-žádný-žádný svit. SJ., Padá rosa padá. (opakovanie tých istých slov za sebou) paralelizmus - Máj, Proč klesla dřív, než jsem ji znal? Proč otec můj?- Proč svůdce tvůj? Metafora - SJ., Slnce v zlatej kolíske nad hlavou umiera. Prirovnanie - Máj, jak milence milenka hledá personifikácia - Máj, hledá krásna tvář (zosobnenie) epiteton - SJ., ťažký smútok Rozdielne umelecké prostriedky: Máj - kontrast(protiklade je nosným prostriedkom romantizmu), eufónia(pôsobivé usporiadanie hlások), oxymoron(spojenie dvoch slov v protikladnom význame), Smrť Jánošíkova - alegória(skrytý význam). Celý 9.spev, epanastrofa(slovo na konci riadku sa opakuje), hyperbola (zveličenie). Odlišné znaky : Jánošík bohatým bral a chudobným dával, Vilém lúpil bez rozdielu
Úloha č. 2 Analyzujte výrazové prostriedky administratívneho štýlu v texte, vysvetlite rozdiel medzi súkromným a úradným listom v obsahu, štylizáciu a po grafickej stránke.
List je písomná správa, ktorá nahrádza osobný styk, osobný rozhovor .Okrem listu podávame správy aj telegraficky, telefonicky alebo lístkom. List sa používa v súkromnom i verejnom živote . Môže mať ráz : 1. súkromný 2. úradný 3. novinársky 4. umelecký.
Úradný – je základnou písomnosťou v písanom styku podnikov. Obsahom takéhoto listu bývajú rozličné dotazy, ponuky objednávky. Musí byť natoľko jasný, aby bol presvedčivý. Úradné listy majú byť čo najstručnejšie, zrozumiteľné. Majú ustálenú úpravu a píšu sa obyčajne strojom.
Jadro úradného listu tvorí vec, ktorá je vyjadrená presne a jasne. Presne a jasne sú uvedené aj požiadavky alebo ponuky či informácie/ podľa toho, či ide o ponuku, žiadosť, pozvánku, sťažnosť, objednávku, reklamáciu, udanie...
Súkromný – list má nahradiť rozhovor s adresátom. Jeho obsah je teda to, čo by sme mu chceli osobne povedať. Môže to byť oznámenie, správa, blahoželanie. Obsah listu teda zaujíma adresáta, svoj postoj k obsahu vyjadrí v odpovedi. Od toho, čo má list vysloviť a komu ho píšeme, závisí základný tón listu.
List začíname oslovením. Za oslovením sa píše čiarka a v texte sa pokračuje malým začiatočným písmenom v novom riadku. V úradných listoch napíšeme namiesto oslovenia názov úradu, podniku, inštitúcie a text začneme veľkým začiatočným písmenom. Skôr ako začneme písať tento list, uvedomíme si, prípadne si naznačíme na kus papiera heslovite vecný obsah listu a usporiadame si heslá do správneho poradia. Tým si zabezpečíme, že nič nevynecháme, budeme členiť list do odsekov a podľa množstva látky budeme vedieť rozvrhnúť umiestnenie textu. Keď chceme zoštylizovať dobrý list, musíme dobre poznať prípad, nesmieme mať nijaké vecné nejasnosti alebo pochybnosti.
Téma č. 7 Úloha č. 1 Nájdite motívy vzbury proti utrpeniu a neslobode v diele Sama Chalupku a Janka Kráľa. Zhodnoťte osobitosti konfliktov
Janko Kráľ (1822 LM - 1876 Zlaté Moravce) Život: pochádzal z chudobnej meštianskej rodiny - v revolučnom roku 1848 chodí s J. Rotaridesom a vyzýva sedliakov na vzburu proti pánom - organizoval odchod z Bratislavy do Kežmarku - báseň Duma bratislavská - jeho poézia najhlbšie zobrazuje romantický rozpor medzi snom a skutočnosťou a harmóniu protikladov, čo ju najviac spája s európskym romantizmom.
Vidno z nej však i to, že básnikova nespokojnosť nepramení iba z rozorvanosti jeho ducha, ale aj z bezútešných pomerov ľudu. Najlepšie pochopil, že národné otázky nemožno vyriešiť bez vyriešenia sociálnych problémov. Jeho poézia je zovšeobecnením myslenia a cítenia celej generácie. - svoje revolučné názory, nespokojnosť so svetom v jeho vtedajšej podobe, ale aj blízky vzťah k ľudu básnicky účinne vyjadril v baladách. Hrdinovia jeho balád nezostávajú k svetu pasívni, neprijímajú údely osudu, ale sa mu vzpierajú. Pociťujú ustavičný rozpor medzi ideálom, predstavou a skutočnosťou a túžia po veľkom čine, lebo len ten môže človeka obrodiť. - z ľudovej slovesnosti si vyberal rozmanité námety tak, aby v nich mohol riešiť mravné problémy. Každé zlo je potrestané (Kvet, Povesť, Bezbožné dievky). - podáva kritiku spoločnosti, ktorá utláča človeka telesne i duševne. V jeho diele nachádzame i realistické obrazy spoločenského života. Ako východisko nastoľuje básnik myšlienku o bratskom spolunažívaní národov najmä zásluhou slovanských národov. - písal hlavne balady.
Balada - epický žáner ľudového pôvodu, dej má pochmúrny, tragický, vystupujú tu nadprirodzené bytosti, balada má tragický koniec, hrdina zahynie, alebo býva potrestaný, námety z ľudových povestí.
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko - básnik sa stotožňuje s Jankom. Chcel vystihnúť nielen krásu kraja, ušľachtilosť ľudu, ale aj dramatické momenty, nespokojnosť, túžbu po oslobodzujúcom čine.
Baladu by sme mohli rozdeliť do 4 častí: 1. časť - vyjadruje duševný stav básnika, ktorý hľadá utíšenie v spomienkach na detstvo a rodný kraj 2. časť - spomienka na rodný kraj, dedinu. Žijú tam bystrí chlapci, bojovní. Je to v podstate opis hôrnych chlapcov. 3. časť - život tichej rodinky a divnú, samotársku povahu syna Janíka 4. časť - medzi ľuďmi kolovala povesť o zakliatej panne. Tú mohol vyslobodiť iba ten, kto o polnoci bude stáť na brehu rieky, no musí mať prevrátené veci na ruby. Janík ju však neodklial, pretože zabudol prevrátiť "múď" a sám zaplatil za to životom. - Lyrický hrdina Janko (autor sa sám zúčastňuje na vytváraní situácií), nespokojenec, chce oslobodiť zakliatu pannu, ale zahynie vo vlnách Váhu. Hrdina nenachádza nikde porozumenie, preto sa uťahuje do samoty, kde sa cíti najlepšie. Spočiatku vystupuje v prvej osobe, ale postupne sa mení na "divného Janka", lebo len tak môže splniť básnikov zámer.
Svoju nespokojnosť a odcudzenosť sa rozhodne prekonať veľkým činom, typickým pre romantického hrdinu. V úvahovej časti autor zaujíma stanovisko k spoločenským problémom a ukazuje, ako ich prežíva jednotlivec. V baladickom príbehu oslobodenie zakliatej panny znamená príchod slobody. Táto časť má rýchly spád a speje k tragickému koncu. Autor zobrazuje chmúrnu, desivú prírodnú scenériu, ktorú v závere vystrieda obraz idylickosti (lúky a pastierik s ovečkami, ktorý prináša zvesť o tragickom skone Janíčka). Konflikt balady spočíva v túžbe po veľkom čine, ktorý však nemožno vykonať.
Autor využíva epické prostriedky (rozprávanie, opis) na zdôraznenie tragickosti príbehu. - balady - Moja pieseň, Zverbovaný - revolučné básne - Duma bratislavská, Šahy - výzvy do boja - Jarná pieseň - revolučná báseň 1849, zamýšľa sa nad slobodou a vyzýva Slovákov do boja. - Slovo, Krajinská pieseň - oslava slobody a smútok nad jej stratou - Orol vták, Orol, Piesne Kráľova tvorba predstavuje vrchol slovenského romantizmu /revolučnosti/, prvky ľudovej slovesnosti, hlavný hrdina búrlivák /ako J.K./, nespokojný so svetom, túži po zmenách v osobnom aj spoločenskom živote.
Samo Chalupka (1812 Horná Lehota - 1883) Život: - bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej - zúčastnil sa povstania v Poľsku - po smrti svojho otca pôsobil ako farár v Hornej Lehote do konca svoj. života - jeho tvorba najplnšie stelesňuje vlastenecké cítenie celej generácie. Hrdinovia majú najbližšie k ľudovej zbojníckej a vlasteneckej tradícii. Vždy sú to statoční junáci, ktorí bojujú za slobodu, proti útlaku a nespravodlivosti a preto musia trpieť alebo zomrieť. - forma a jazyk jeho básní vychádza z ľudovej poézie. Jeho verše majú dramatický spád, zrozumiteľnú, lahodnú spevnosť a citovú vrúcnosť, oplývajú množstvom zvukových figúr, preto sa stala jeho poézia skutočným majetkom ľudu. dielo: - na radu svojich vrstovníkov chcel napísať dejiny Slovákov, a preto sa dal do rozsiahleho štúdia dejín a do zbierania materiálu.
Výsledkom tohto štúdia bola zbierka básní: Spevy, ktoré mali veľký úspech najmä medzi mládežou. Základný tón Spevov je výzva do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratických zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi.
1. Mor ho! - historický spev, idea slobody, vlastenectva a demokracie. Námet našiel u Šafárika, vyzýva do boja proti národnému a sociálnemu útlaku. Dejový základ vychádza z historickej udalosti. Autorovi však nešlo o historickú vernosť, ale o oslavu hlbokého vlasteneckého citu, boja za slobodu národa. Preto báseň oduševňovala i ďalšie generácie. Slová Mor ho! sa stali heslom bojovníkov SNP. Ukazuje dobyvačnosť Rímanov: Vlastnosti Slovanov: mierumilovní, pohostinní, vďační, pracovití
2. básne s Jánošíkovskou tematikou - hrdinstvo ľudu, boj proti feudálom. Báseň Likavský Väzeň - (zachytil tu uväzneného Jánošíka, uvažujúceho o svojom osude. Ani v ťažkej situácii neupadá do beznádeje, verí že sa mu podarí dostať na slobodu, aby opäť mohol okolo seba zhromaždiť junákov - bojovníkov) báseň Králohoľská - (apeluje na svojich rovesníkov, aby povstali proti krivde)
3. básne s protitureckým odbojom Branko, Turčin Poničan, Boj pri Jelšave Mor ho! - dej básne (172 veršov) je stručný. Autor zobrazuje slovenský kraj, zvažujúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného cisára s jeho vojskom a družinu hrdých slovenských poslov, ktorí prišli ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi. Spupný cisár odmieta dary s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa vrhli naňho s výkrikom Mor ho!. V boji proti presile všetci padli, ale cisár je zahanbený, keď vidí hromady svojich mŕtvych vojakov. V básni stoja proti sebe dva protikladné svety. Krásna vlasť s hrdými obyvateľmi a na druhej strane násilní, výbojní dobyvatelia, ktorí chcú náš národ zotročiť. Slovenskí junáci zomierajú za vznešené ideály - mier, slobodu, rovnosť, ale morálne víťazia a naopak víťaz na bojisku zostáva s hanbou otrokára. V básni vyzdvihol vlastnosti Slovákov: pohostinnosť, mierumilovnosť, pracovitosť, demokratickosť.
Úloha č. 2 Zoštylizujte text žiadosti o prijatie do pracovného pomeru, uveďte, ktoré základné body musí žiadosť obsahovať, zaraďte k príslušnému štýlu
Žiadosť píšeme úradným štýlom. Mala by obsahovať: - hlavičku - miesto adátum - názov / Vec: Žiadosť o prijatie do zamestnania - oslovenie zamestnávateľa - v texte napísať čo chceme a prečo to chceme - Zdôrazniť svoje schopnosti, prax, ciele, čím sme výnimoční - V závere požiadať o osobné stretnutie - Pozdrav: S pozdravom...meno a vlastnoručný podpis
Téma č. 8 Úloha č. 1 Vysvetlite dôvody oživovania zemianstva v slovenskom národnom živote, zdôvodnite rozdielne postoje spisovateľov k zemianskej problematike.
Jadrom Kalinčiakovej tvorby sú historické povesti, v ktorých kreslil pravdivé obrazy zo života slovenských zemanov. Kalinčiak sa nesnaží svoje postavy idealizovať, vykresľuje ich pravdivo, realisticky.
Často využíva jemnú iróniu a láskavý humor. K historickým povestiam predstavujúcim život a mentalitu slovenského meštianstva patria napríklad prózy Milkov hrob 1842, Svätý duch 1848, Knieža liptovské 1852, Orava 1870.
Reštaurácia: Je to humoristický a satirický obraz župných volieb v prvej polovici 19. storočia tzv. reštavrácii. Kalinčiak v tomto diele zobrazil konkurujúci svet zemanov. V 30. rokoch 19.storočia sa už blíži neodvratný pád zemianstva, ale predsa ešte z času na čas ožívala ich bývala sláva. Takouto príležitosťou boli aj kortešačky, čiže volebná kampaň na župné voľby. Pred rokom 1848 právo voliť mala iba šľachta, teda aj drobný šľachtici - zemania. Zemianske rodiny už v tomto čase boli nemajetné, chudobné, z ich bývalých majetkov nezostalo nič. I keď zemania vyšli na mizinu, boli veľmi hrdí a pyšní na svoj pôvod a na svoje privilégia, sedliakmi pohŕdali a vyvyšovali sa nad nimi. Keďže boli chudobní, pri kortešačkách predávali svoje hlasy tej strane, ktorá ich viac kŕmila, opíjala a podplácala. Konflikt a zápletka deja nastáva medzi dvomi rodinami. Medzi rodinou Bešeňovských a Potockých. Úrad chcú získať Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Zemania sľubujú svoje hlasy vždy tomu , kto viac zaplatí.
Matiáš Bešeňovský sa dá podplácať obidvoma stranami. Najprv zradí za sto zlatých príbuzného, a potom sa za dvesto zlatých vráti na jeho stranu. Adam Bešeňovský je už 15 rokov prvý vicišpán. Pred voľbami urazí rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeňovský zamýšľa dcéru vydať za grófa, ktorý mu za to sľúbil financovať jeho volebnú kampaň. Aby však nestratil hlasy, sľúbil, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude Štefan vicišpánom. Bol si istý, že sa to nijako nemôže stať. Bešeňovského voliči sa však nedostali na voľby. Stalo sa to tak, že jednu skupinu voličov poopíjali do nemoty a dali odviesť do hory, aby sa nestihli vrátiť. Druhú skupinu podplatený mýtnik nepustil cez most, iných zase zvábili do cirkusu, aby zmeškali voľby. Všetci títo nestihli prísť na voľby včas, a tak prvé miesto získal Potocký, druhé- vicišpánstvo- Štefan Levický. Adam Bešeňovský musel dodržať sľub a povesť sa končí svadbou Štefana Levického a Aničky Bešeňovskej.
Rozdielne postoje spisovateľov k zemianskej problematike :
Vajanský, Dielo Suchá ratolesť: Vyjadruje v ňom myšlienku, že vôbec nezáleží na pôvode človeka, ale na jeho schopnostiach, viesť slovenský národ . Rovnako ako človek z ľudu, aj zeman alebo chudobný človek môže pre národ veľa urobiť, ak chce a vie. Nezastáva odmietavé stanovisko k zemianstvu.
Hviezdoslav: K zemianstvu zastáva odmietavý postoj napríklad v epikách- Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský. Šľachtu vykresľuje ako zhýralú a neperspektívnu, upadajúcu na majetku i na morálke. Napr. postava Artuša Villániho v diele H. žena. Koniec je ale vždy nejako doriešený – odpustením, zmierením a pod.
Kukučín: Napr. v diele Keď báčik z Chochoľova umrie vykresľuje zemana Aduša Domanického, ktorý je lenivý a žije na dlžobách, čaká kým po smrti svojho príbuzného zdedí majetok a vyrovná dlhy. Nakoniec však aj jemu autor dá šancu všetko napraviť a verí , že človek sa môže zmeniť k lepšiemu. Trochu iný postoj tohto istého autora vidíme v románe Dom v stráni, kde jasne vykresľuje sociálne a kultúrne rozdiely medzi šľachtou a ľudom a tie nie sú riešiteľné za krátky čas, ale len zmenou v ekonomickom riešení v spoločnosti.
Úloha č. 2 Charakterizujte frazeologizmy, nájdite v ukážke tri frazeologizmy, vysvetlite ich význam vlastnými slovami.
Pomôcky : Malý frazeologický slovník, Krátky slovník slovenského jazyka
Frazeologizmus – je obrazné vyjadrenie životnej múdrosti Kde fúzy tam rozum = čím starší, tým rozumnejší. Čakaj času ako hus klasu = nesmieš byť nedočkavý. Kovať, kým je železo teplé = vyriešiť veci včas
Téma č. 9 Úloha č. 1 Charakterizujte hlavné postavy a konflikty vo veselohre Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali a v dráme Statky - zmätky z hľadiska dobovej spoločenskej situácie, vysvetlite rozdiel medzi veselohrou a drámou
Pomôcky : čitateľský denník
Ján Chalupka - slovenský klasicistický dramatik, významný predstaviteľ národnoobrodeneckej literatúry. Začiatky novodobej slovenskej drámy sú späté s jeho osobou - bol najstarším synom v rodine evanjelického farára Adama Chalupku a bol najstarším bratom štúrovského básnika Sama Chalupku. Zvolil si povolanie učiteľa, no po nedlhom desaťročí učiteľovania sa stal podľa otcovho vzoru farárom. - uviedol do dramatickej tvorby názov „ Kocúrkovo“, ktorým dodnes označujeme pomery a ľudí s obmedzenými malomestskými náhľadmi.
Dielo: Kocúrkovo aneb jen abychom v hanbě nezustali, Všetko naopak, Trasořítka, Starouš plesnivec, Třinácta hodina, Koúrkovo aneb jen abychom v hanbě nezustali.
Kocúrkovo aneb jen abychom v hanbě nezustali. Literárny žáner: Veselohra v 3 dejstvách, 1. krát bola uvedená v r. 1830 pri otvorení prvej stálej ochotníckej scény v Liptovskom Mikuláši. Téma: pod vplyvom racionalistických myšlienok podáva satirický pohľad na slovenské malomestské prostredie, kritizuje nedostatok národného povedomia v remeselníckych rodinách, dlhodobé odnárodňovanie zemanov, nedvižnosť a úzkoprsosť malomestského prostredia. Prvý krát v dejinách slov. literatúry vytvára príťažlivý charakter národovedeckého učiteľa, oživuje jánošíkovskú tradíciu postavami zbojníkov.
Dej a postavy: J. Chalupka vytvára čierno- biele charaktery (hlupák, obmedzenec, maďarón, drobná intrigánka, študent ). Postavy sú spoločensky rozvrstvené- zeman, inteligencia, remeselník, študent. Hlavnou postavou je Ján Tesnošil, čižmár, ktorý sa na vandrovke podučil maďarčine, a preto sa vyvyšuje nad ostatných. Do svojej reči vpletá maďarské slová a vety, neuvedomuje si, že sa zosmiešňuje. Tak si počína aj pán z Chudobíc, školský inšpektor a dozorca cirkvi, ktorý hoci dobre po slovensky nevie, nasilu sa robí Maďarom a núti do toho aj vlastného syna Attilu. S jeho „duševnou chorobou“ harmonizuje aj jeho rozpadávajúca sa kúria a zanedbané gazdovstvo.
Dej veselohry sa rozvíja okolo voľby nového učiteľa a kantora v Kocúrkove. Na nového učiteľa si robia nároky všetky kocúrkovské matky, ktoré majú dcéry na vydaj. Tesnošil pripraví uvítanie, pohostenie a byt pre učiteľa Slobodu. Domnieva sa, že mu zaimponuje maďarčinou, ale Sloboda si vyvolí krásnu Ľudmilu, dcéru bývalého učiteľa, ktorá Tesnošilovu Aničku prevyšuje nielen vzdelaním, ale aj národným uvedomením. Učiteľ Sloboda je predstaviteľom mladej národne uvedomelej inteligencie, ktorá chce pracovať pre svoj ľud a odsudzuje kocúrkovské opičenie sa po zemanoch. V 2. dejstve vykresľuje obraz stretnutia študentov so zbojníkmi oživujúc ľudovú jánošíkovskú tradíciu. Vytvára tak protiklad k popanšteným malomeštiakom, ktorí sú závislí, lakomí, namyslení a predovšetkým leniví a hlúpi. Pani Tesnošilová chce svoju dcéru vydať za pána, aspoň za farára alebo dôstojníka: „ Nech sa radšej zostará ako vŕba, ako by ju dala za takého chuďasa, čo nemá ani vola, ani osla, ani ničeho, což jeho jest“. Slovenskú národne uvedomelú inteligenciu reprezentuje starnúci učiteľ Procházka, jeho dcéra Ľudmila a mladý učiteľ Sloboda, ktorý zastáva idey rovnosti národov a chce pracovať pre slovenský národ.
Jozef Gregor Tajovský- bol najplodnejším dramatikom realistického obdobia. Napísal veselohru Ženský zákon. V nej ukázal divákovi, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. Humor preniká všetky zložky diela, od základného postoja spisovateľa k životu cez komickú stavbu situácií, charakteru, dialógov i gestá postáv.
Okrem jednoaktoviek ( Matka, Hriech, Tma ) vytvoril Tajovský ešte jednu významnejšiu hru, a to Statky- zmätky.
Statky- zmätky: dráma v 5 dejstvách, v ktorej autor kriticky zobrazil spoločenské pomery na dedine V centre diania sú bohatí a bezdetní manželia Ondrej a Mara Palčíkovci, ktorí chcú svoje majetkové problémy vyriešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľakovcov a Kamenskovcov. Nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby im dali syna Ďurka za vlastného, oženili ho so Zuzkou Kamenskou a oni im pripíšu po smrti svoj majetok. Plán sa Palčíkovi vydarí, no po svadbe začínajú rozbroje. Ďuro si privádza k sebe druhú ženu, Betu a obaja si sľubujú, že všetko sa na dobré obráti, že budú pracovať a starať sa o Palčíkovcov. Beta však pracovitá nie je. A pôsobí na Ďurka, aby pýtal prepísať majetok. Palčík s tým však nesúhlasí a Ďura vyženie s pištoľou v ruke z domu. A tak výsledok tohto konfliktu je rozbitý rodinný život, narušené vzťahy a rozorvané vnútro postáv. Zuzke sa narodí dieťa, Ďuro ju prichádza odprosiť, aj Palčíkovci prichádzajú k jej rodičom a prosia Zuzku, aby sa vrátila. Ona však odmieta vrátiť sa k mužovi, vyhlasuje, že dieťa vychová sama. Príbeh sa teda nekončí zmierením, naopak , záver hry len podčiarkuje hlavnú myšlienku diela, že túžba po majetku a peniazoch mrzačí, ba ničí medziľudské rodinné vzťahy a lásku.
Dej drámy je rámcovaný vianočným časom: 1. dejstvo- Vianoce u Ľavkovcov 4. dejstvo- Vianoce u Kamenských Dráma - dva významy: 1. označenie literárneho druhu 2. názov dramatického žánru - zákl. vlastnosť: dialóg - nositeľ napätia, konfliktu, prostredníctvom neho sa vytvára charaktery jednotlivých postáv - dialóg musí byť dramatický, charakterotvorný, musí obsahovať prvky hovorovosti - zákl. dramatické žánre: tragédia a komédia Veselohra - zákl. dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka - väčšinou koná zmierlivo a na rozdiel od tragédie zobrazuje každodennú skutočnosť so všednými hrdinami
Úloha č. 2 Vysvetlite viacvýznamovosť slov na dvoch príkladoch z ukážky, poukážte na rozdiel medzi jednovýznamovými a viacvýznamovými slovami, k slovu lakomec utvorte dve synonymá.
Pomôcky : Malý synonymický slovník,Krátky slovník slovenského jazyka
a) ak slovo pomenúva iba jeden predmet, jav či stav, je jednovýznamové (napr. jedľa, muchotrávka...)
b) viacvýznamové slová pomenúvajú tým istým slovom viac predmetov (napr. koruna – platidlo, ozdoba hlavy; hlava – časť tela, hlava štátu, kapustná hlava, kapitola knihy)
synonymum k slovu lakomec – držgroš, hladoš, chamtivec, skupáň, vydriduch
Téma č. 10 Úloha č. 1 Porovnajte uplatnenie kritiky, satiry a humoru v diele Jána Palárika a Janka Jesenského.
Janko Jesenský [1874 Martin- 1945 BA / MT ] – Vyštudoval za právnika. Pochádzal z chudobnej zemianskej rodiny. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Kežmarku, Rimavskej Sobote. Literárnej tvorbe sa začal venovať na kežmarskom gymnázium – Právnická fakulta Prešov, Kluž, Budapešť – advokát Bánovce nad Bebravou. Opiera sa o Sládkoviča, Hviezdoslava, Vajanského/Byrona, Puškina Významne zasiahol aj do vývinu slovenskej poviedky, novely, románov. Prvé krátke prózy sú budované na anekdote, ale postupne prerastajú do satirickej kresby. Okrem spisovateľskej tvorby je známy ako prekladateľ a za svoje celoživotné dielo sa dočkal titulu národný umelec.
Básnická tvorba: Debutoval básnickou zbierkou: Verše, Zbierky Zo zajatia, Verše II, Na zlobu dňa
Próza: Demokrati: Chudobný úradník Landík a mešťan (mäsiar) Tolkoš sa jedného dňa pri pohári piva dohodnú, že vytvoria spolok „Rovnosť“. Spolok, v ktorom majú si byť všetcia rovní a čestní. Mäsiar sa prizná Landíkovi, že je zaľúbený do slúžky Hany, ale neodváži sa jej prihovoriť, pretože on je mešťan a ona len slúžka, a nechce aby o ňom ľudia klebetili, a tak sa s ním Landík staví, že bude jeden týždeň každé ráno odprevádzať Hanku od mäsiarstva až po dom, v ktorom slúži. Dal však Tolkošovi podmienku, že nesmie žiarliť, že on mu chce len demonštrovať, že aj on, úradník može chodievať so slúžkou. Landík však v krátkom čase spozná slúžku lepšie a zapáči sa mu. Tolkoš žiarli a začína vypisovať anonymné listy (Hanke, šéfovi úradu, v ktorom Landík pracuje, Landíkovej matke). Landík to zistí a zaumieni si, že neprestane aj napriek výstraham jeho šéfa a matky. Nie je si celkom istý čo chce vlastne dosiahnuť, všade cíti spoločenské rozdiely, vie že dať sa dokopy so slúžkou je nereálne, zisťuje že žiadna rovnosť nejestvuje, že je zbabelec, ktorý si len rovnosť namýšľa... Landík sa nakoniec pohnevá so svojím šéfom z úradu, ktorý pošle žiadosť o jeho preloženie na krajinský úrad. Jeho matka ho posiela na prázdniny k jeho tete, ku ktorej príde aj Želka, dcéra advokáta Petroviča. Dajú sa dohromady a on sa do nej zaľúbi (presne tak, ako to chcela jeho matka - vybiť lásku láskou). Jedného dňa sa však vydajú na prechádzku na koči. Keď sa vracajú domov z obhliadky miestneho najbohatšieho šľachtica Dubca, začne koč dobiehať kôň, na ktorom sedí sám Dubec (veľký sukničkár). Landík nechce, aby predbehol jeho koč, a tak popoháňal svoje kone, aby mu ušiel, ale nezvládol zákrutu, a koč sa prevrátil.
Dubec pomohol Želke a urazil Landíka. Želka sa naňho tiež nahnevala. Landík už u tety nemohol vydržať, preto odišiel naspäť do úradu. Medzitým sa už na krajinskom úrade v Bratislave hromadila kopa sťažností na Landíka, ale pán prezident si o nich myslel svoje, a tak nezakročil. Keď sa mu ale dostal do rúk Dubcov list, padlo rozhodnutie, že Landíka preložia priamo na krajinský úrad , nech ho majú pod dohľadom. Landík trávieval večery so slúžkou Hankou, pretože páni boli preč. Tolkoš ich však sledoval, požaloval to domácim a oni vyhodili Hanku aj s jej „kolegyňou“, a tie sa potom vrátili domov na vidiek. Landík je preložený do Bratislavy, kde sa stretáva s priateľom, advokátom Petrovičom a opäť sa stretáva so Želkou, ktorá oňho opäť javí záujem...
Pomôže mu so slávnostným privítaním istého indického prezidenta, ktorý nakoniec aj tak nepríde, ale vďaka bludom v novinách sa stane Landík slávnym. Landík a Želka sa začnú opäť schádzať, ale to sa Petrovičovi nepáči, pretože on túži len po kariére a peniazoch (vstúpil do strany, ktorá mu najviac vyhovovala, aj vydajom dcéry sa chcel obohatiť, takže Landík nevyhovoval). Tá sa však stále zabáva len s Landíkom, až do dňa, keď stretnú opäť Dubca.
Prestáva si Landíka všímať a on zistí, aké je to márnotratné a povrchné dievča... Nakoniec ešte Landíka odbije s tým, nech si ide za tou svojou slúžkou (keď sa to dozvedela, veľmi sa nahnevala). On odchádza a vracia sa k svojej dávnej láske Aničke, ktorá je opäť v službe u Rozvalidovcov (uvedomili si, že spravili chybu, keď ju vyhodili). Zásluhou Petroviča sa stáva Landík poslancom. Petrovič vedie v tom čase proces bankára Rozvalida, na ktorom vysvitne, že Anička je jedno z Dubcových detí (nosila totiž taký istý prsteň ako on). Anička a Landík sa zoberú a žijú v Starom meste jeden pre druhého.
