ŠTEFAN PILÁRIK
báseň s epickým dejom - Osud Pilárikovský - píše o svojom zajatí a vyslobodení z rúk Turkov

sústreďuje sa na verné epické zobrazenie skutočnosti, najmä svojich osobných zážitkov
rušné, dramaticky vyrozprávané príbehy
slovakizovaná čeština, osemslabičný verš



ŽIVOTOPIS - opisný slohový útvar
stručný prehľad o živote osoby, uvádzajú sa dôležité fakty (dátum a miesto narodenia, mená rodičov, bydlisko a iné, záujmy, záľuby, osobitné schopnosti)
nie je správna ani prílišná skromnosť, ani prehnané vychvaľovanie

ŽIADOSŤ
opisný slohový útvar, ktorý má rovnakú formu ako úr. list
vecnú kompozičnú a jazykovú stránku dopĺňa okrem informácie aj odôvodnenie - prečo sa žiada
píše sa v úradnej reči, stručne, jasne, výstižne

OSNOVA ŽIVOTOPISU
1. Dátum a miesto narodenia, ostatné miesta stáleho pobytu 2. Meno a povolanie otca, matky, súrodencov 3 Priebeh vzdelania (roky) 4. Schopnosti, záujmy, záľuby (jazykové, umelecké) 5. Zdravotný stav 6. Cieľ, ktorý chcem dosiahnuť, 7. Dátum, miesto a vlastnoručný podpis


3. Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slovenskej národnej kultúre

Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Rastislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Preto Rastislav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. (838 - 867) o vyslanie vierozvestov Konštantína (827 - 869) a Metoda (813 - 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia Solúna. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore. Konštantín a Metod museli prísť obrániť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II.(867 - 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa.

Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu Svätopluka (871 - 894) Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 - 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880) ale po Metodovej smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu.

Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovanského písma - HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského liter. jazyka - Staroslovien-činy, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač. 10. st. na bulharskom území. Starosloviensky jazyk bol macedónskym nárečím z okolia Solúna.)