Nos pravidelný, len nozdry rozšírené a pohyblivé, oči čierne, viac vpadnuté, obyčajne zastreté viečkami, mihalnicami tiež čiernymi a dlhými. Obrvy husté, hrubé a nad nosom zrastené v silnom uzle.“ Veľmi sa pretvaroval. Keď si chcel získať sympatie, dokázal byť taký milý, že mu ľudia hneď zobali z ruky, pred ženbou bol taký aj k Františke. Po svadbe sa zmenil, nie v správaní k jej rodičom, hoci si už Veselovského tak nevážil, ale k Františke začal byť krutý. Bol žiarlivý a na svedomí mal viacero vrážd. A neskončili smrťou jeho manželky.

Pavol Veselovský: stoličný úradník a zapisovateľ zvolenského magistrálu. Medzi úradníkmi mal veľký vplyv. Bol bohatý a miloval peniaze, ale aj napriek tomu bol dobromyseľný a naklonený biednemu ľudu. Nebál sa vystúpiť proti pánom a zastával sa práv ľudu.

Veselovská: Milovala svoju dcéru a snažila sa robiť pre ňu najlepšie. Aj k sobášu s Ľudovítom ju dotlačila ona. Verila, že robí dobrú vec. Ľahko sa dala oklamať vonkajším zjavom a správaním. Preto mal v nej Fekete najväčšieho spojenca.

Zuzka Mamojčíčka: telesne postihnutá, narodila sa bez nôh. Ale ruky mala veľmi šikovné. Zarábala si ručnými prácami. Bola veľmi múdra a smelá. Vždy vravela, čo si myslí. Mala veľmi rada Františku.

Dejová línia

Príbeh rozpráva Bánička za zimného večera priadkam v dome svojho muža.

Dej sa začína v r. 1806 vo Zvolene. Mladá Františka Veselovská, prezývaná Franinkou, sa vrátila z prázdnin od svojej priateľky Kláriky Radvanskej, dcéry vicišpána slávnej Zvolenskej stolice pána Jura Radvanského. Ako prišla vybrala sa pozrieť svoju priateľku Zuzku Mamojčíčku, ktorá jej vždy vyrozprávala nové klebety, okrem iných aj o návrate Ľudovíta Feketa zo sveta. Faninka bola až príliš dlho u kamáratky a vracala sa už po tme tesne pred búrkou. Cestou stretla svojho bývalého spolužiaka Mikuláša Duchoňa, ktorý jej vyznal lásku a požiadal ju, aby na neho počkala, kým sa nevráti zo štúdií ako pán. Faninka sa akoby preľakla a ponáhľala sa domov.

V tom blesk osvietil muža, ktorý ju chytil. Ale ona sa mu vytrhla. Niekoľko dni potom bola akoby chorá. Prišla správa o Mikulášovej smrti. Rodičia to však dcére nepovedali a chceli odcestovať. Keď už vysadali do koča, prišiel na návštevu Ľudovít Fekete. Veselovský cítil nedôveru k tomuto človeku, ktorá sa časom vytratila. Ale Veselovská priam padla do siete čara jeho osobnosti. Hneď pri tejto návšteve naznačil, že sa bude uchádzať o Faninkinu priazeň. Ona zatiaľ snívala o Mikulášovi nevediac o jeho násilnej smrti. Fekete ďalej navštevoval Veselovských dom. Keď ho Františka po prvýkrát videla, zľakla sa ho. Ale ako jeho návštevy pribúdali, zvykla si na neho.