referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Obraz zemanov v slovenskej literatúre
Dátum pridania: 17.10.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: adamsuja
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 015
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 16
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 26m 40s
Pomalé čítanie: 40m 0s
 
Týmto spojením sa má riešiť otázka optimálnej spoločenskej skladby slovenského národného života vo vzťahu k vonkajším nepriaznivým silám, zámerne dusiacim rozvoj slovenského života. Táto vízia však nemá dlhú trvácnosť. Jablonský doplatí na svoje spolčovanie s nemeckým prišelcom – kapitalistom (podnik skrachuje a Jablonský opäť stráca peniaze, je veľmi nešťastný, rozpadá sa mu rodina. Nemá už žiadne peniaze a tak si požičia v krčme, zrazu vyhrá a pomaly sa vracia na tú istú úroveň ako bol predtým).

Na základe tejto skúsenosti autor vyvodzuje poučenie, podľa ktorého spoločenská záruka v zápase o národné bytie je v spojení ušľachtilých výhonkov zemianstva (Ela Jablonská) a predstaviteľov mladej inteligencie (Milko Holan). V manželstve učiteľovho syna Milka Holana a Jablonského dcéry demonštruje perspektívu „novej šľachty, zárodu budúcich pokolení“.


Svetozár Hurban Vajanský

Kotlín

Hlavnou postavou je tu zeman Andrej Lutišič, ktorý má veľmi veľa príbuzných čŕt so Stanislavom Rudopoľským z románu Suchá ratolesť. Zásadne sa však od neho odlišuje v tom, že nesplýva so slovenským národom, nevedie ho k tomu ani jeho náklonnosť ku Gregušovej dcére Lejle. Autor v ňom stvárnil typ zbytočného človeka, ktorý už nemôže nájsť uplatnenie v živote.

Svetozár Hurban Vajanský nezobrazuje zemianske postavy, prostredie, životný štýl zemanov pravdivo, inšpiruje sa svetovou literatúrou.

Autor považuje zemanov za suchú ratolesť na strome života slovenského národa, ale chce aby sa rozzelenala tak, že sa príslušníci zemianskej vrstvy manželstvami spoja so slovenskou inteligenciou. bol presvedčený, že z ich detí vyrastie národná aristokracia rodu i ducha.


Martin Kukučín

Dom v stráni

Spoločenský kritickorealistický román čerpá námet z chorvátskeho prostredia. Autor ukazuje neprekonateľné rozdiely medzi spoločenskou vrstvou statkárov a težakov (sedliakov). Zachytáva rozpad patriarchálnych vzťahov v sedliackej rodine. Nové časy spôsobili, že už nežili na jednom majetku a v jednom dome viaceré generácie a gazdovstvo neriadil jeden gazda – otec rodiny. Napr. v rodine Mate Beraca manželka Jera pred manželom povie jedno a za jeho chrbtom urobí druhé, dcéra Matija sa v meste zoznámi s murárom a opustí rodný dom i spoločenskú vrstvu, dcéra Katica sa cez svoju krásu chce dostať do vyššej spoločnosti a stať sa paňou, syn Ivo trpí v postavení nedospelého chlapca, hoci má už rodinu – o všetkom rozhoduje otec. Navyše jeho žena a jeho matka nedokážu vedľa seba v pokoji žiť. Rozmýšľa o ceste do Ameriky.
 
späť späť   7  |  8  |   9  |  10  |  11    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.