Obraz zemanov v slovenskej literatúre

Pavol Országh Hviezdoslav

Hájnikova žena

Je to lyricko-epická skladba (veľké množstvo úvah, obrazy Oravskej prírody, ľudia spätý práve s touto prírodou), skladá sa z 15 kapitol, ktoré sú vsadené do lyrického rámca. Na začiatku je lyrická báseň Pozdrav, ktorou sa prihovára horám a lesom a na konci je lyrická báseň na rozlúčku Zbohom. Dejová línia sa rozvíja dynamicky ako v dráme, bez odbočení. Autor ju spomaľuje úvahovými a opisnými úvodmi kapitol a piesňovými vložkami. Kapitoly VI., XII. a XIV. sú piesňové.

Hlavným kompozičným prostriedkom je kontrast v niekoľkých úrovniach: spoločenská, situačná a mravná úroveň. Dej je gradovaný tromi príchodmi Artuša, vrcholí jeho smrťou a súdom. Záchrana koča starého grófa Villániho už nedosahuje ten istý stupeň dramatickosti.

Postavy

Michal Čajka, syn starého hájnika Čajku, ktorý mnoho rokov pracoval u grófa Villániho. Michal musí po smrti otca opustiť horáreň a slúžiť u gazdov. Neskôr požiada o miesto po svojom otcovi a dosiahne ho. Je priamy, nepoklonkuje, je úctivý, ako sa na človeka z ľudu patrí. Má dosť sebadôvery pred pánmi i seberovnými. Bol na vojne, vedel si medzi rovesníkmi získať povesť. Bol šanovlivý, opravil a zariadil horáreň, aby mala kam jeho žena prísť. Zaľúbil sa do Hanky, ktorú mu rodičia nechceli dať. Kvôli nej sa chce usadiť, aby sa o ňu mohol postarať. Hanku má úprimne rád, je šťastný, že ju získal, berie na seba vinu. Má prudkú povahu sa zamračí a hnevá. Ako hájnik si príkladne plná povinnosti, kontroluje drevorubačov, s jedným sa i pobije, ale i napriek tomu sa nevydrží dlho hnevať. Vrchnosť rešpektuje, Artuš Villáni ho udrie po tvári no Michal však nereaguje.

Hanka Čajková, dcéra bohatých a dobrých rodičov. Je krásna a mala množstvo pytačov, všetkých však odmietla pretože čakala na Michala kým bol na vojne. Rada sa pekne upraví a oblečie, je veselá ako každá dobrá gazdiná. Aj napriek tomu že je z bohatého rodu je naučená robiť. Michala má rada už od prvej chvíle a Artuš je jej svojim nadbiehaním protivný. Je taká dôverčivá, že na chvíľu uverí, že nie je zlým pánom. Hanka zatají pred Michalom dve návštevy mladého pána, bojí sa jeho hnevu. Nepristúpi na návrhy mladého pána, urazí sa, keď jej hodí do krčiažka peniaze. Nechce pána vedome zabiť. Bráni sa pred jeho dotieravosťou. Z výčitiek po hroznom čine sa zblázni, k rozumu prichádza keď sa jej narodí dieťa. Je nežnou a starostlivou matkou.

Artuš Villáni, mladý pán a budúci dedič, odlišuje sa spôsobmi, oblečením, správaním i morálkou od ľudových postáv. Tak ako sú tie nositeľmi dobrých vlastností svojej spoločenskej vrstvy, Artuš je nositeľom väčšiny zlých vlastností. Upúta oblečením – kolpák na hlave, mentieka, purpurové nohavice, biele rukavice, jemný bičík. Má čierneho koňa Havrana. Páčia sa mu pekné ženy, nie je zvyknutý na odmietnutia, neznáša prehru, odmietanie ho ešte viac rozdráždi. Aj k mužom sa správa veľkopansky. Hanka ho v sebaobrane zabije.
Dejová línia 

kapitola - Opis chalupy a kaštieľa, ktorý je zároveň porovnaním sveta ľudu a šľachty. kapitola - Starý hájnik Čajka zomiera v lese pri práci v osemdesiatich rokoch. Jeho syn Michal sa rozhodne požiadať majiteľa lesov a horárne, aby mohol pokračovať v otcovej práci. Je smelý, slušný, bol na vojne takže vie narábať aj s puškou. Starému grófovi Villánimu sa pozdáva a tak prácu dostane. kapitola – Michal má konečne miesto a nemusí už robiť paholka u gazdov. Má aj horáreň kam môže priviesť svoju lásku Hanku, ktorá je dcérou bohatých rodičov a tí by ju do neistých podmienok z domu nepustili.

Na jar sa koná svadba a začnú žiť v horárni. kapitola – Autor uvažuje o šťastí a opisuje šťastie mladých Čajkovcov. kapitola – Mladý pár ide ako každú nedeľu do kostola, Hanke sa do rána sníval nepekný sen, je nepokojná. V kostole si ju všimne mladý záletný gróf Artuš Villáni. kapitola – Pieseň o láske. kapitola – Michal si poctivo vykonáva svoju prácu, akoby robil na svojom. Artuš príde k horárni keď Hanka perie na potoku. Do krčiažka, z ktorého sa napil vody, hodí peniaz. Miško je veľmi prudký, Hanka sa mu bojí povedať o zvláštnej návšteve. Peniaze zahodí. kapitola – Piesne maliniarok, ktoré oberajú maliny blízko horárne. Po ich odchode prichádza opäť Artuš.

Hanka stihne zavrieť dvere. kapitola – Poľovnícke piesne. Mladý pán počas poľovačky naschvál pošle Miška na druhú stranu, Miškovi sa to akosi nepozdáva. Artuš príde do horárne tretí krát, je dotieravý, potom násilnícky a Hanka si bráni česť a manželskú vernosť. Nechtiac ho zabije záražcom. Miško ju nájde takmer bez života. Zaprisaháva ju, aby neprezradila, že pána zabila ona, a udá sa. kapitola – Hankini rodičia vinia Miška z nešťastia dcéry a ona nesmie nič prezradiť. Matka jej zomrie a Hanka sa načisto pomätie. kapitola – Je súd.

Miška neodsúdia, lebo do súdnej sieni príde Hanka a všetko prezradí. Keďže je pomätená nemôžu je odsúdiť. kapitola – Piesne. kapitola – Je búrka. Miško kontroluje, či vietor nepoškodil horu, hoci už nie je hájnik. Zachráni koč zo splašenými koňmi, ktorý smeruje ku potoku zo strhnutým mostom. v koči je starý gróf Villáni s dcérou. Gróf Čajkovcom za odmenu odpustí a dovolí im bývať v horárni. kapitola – Pieseň hviezd. kapitola – Hanke sa po narodení dieťaťa vráti zdravý rozum a opäť sú šťastný.


Pavol Országh Hviezdoslav

Ežo Vlkolinský

Zemania sa od sedliakov neodlišujú majetkom, ani spôsobom obživy ale len zvykmi, oblečením a hlavne udržiavaním odstupu od sedliakov v dedine aj tým, že deti krstili biblickými menami (Ezechiel, Eliáš, Efraim, Jakub...). Sedliaci sa menia – tí chudobnejší sú paholkami, pracujú na cudzích gazdovstvách a tí bohatší sú rovnocennými partnermi zemanov. Často sa im majetkovo darí lepšie. sú hrdí, dodržia svoje zvyky, aj keď sa im zemania vysmievajú. Eža považujú za dobrú partiu nielen preto, že je zeman, ale predovšetkým, že je rozumný gazda, bohatý a pracovitý.
Dejová línia

Vdova Estera Vlkolinská poctivou prácou uchovala majetok pre svojho syna, ktorého dobre vychovala. Má veľkú autoritu v dedine, každý si ju váži. Vzťahy zo synom sa narušia, keď sa Ežo, syn zo zemianskeho rodu, rozhodne oženiť so Žofkou Bockovie z bohatej sedliackej rodiny. Matka nepovolí a syna vyhodí z domu. Chystala mu za ženu zemianske dievča Marku Tomášovie a urazilo ju predovšetkým to, že syn nepotreboval jej radu, vybral si sám.

Ežo ide bývať k svojmu strýkovi Eliášovi, ktorý len čaká aby urobil niečo naprotiveň Estere. Nie je nezištný, usiloval sa brata obrať o majetok, lebo Ežov otec študoval, a teda z majetku míňal. Bratia sa súdili a potom sa hnevali (až do smrti Ežovho otca Beňa). Ežo predtým vždy strýka pozdravil, ale nenavštevoval ho.

Pre Eliáša, ktorý nemal deti, a teda musel si na pomoc zjednávať veľa služobníctva, bol robotný synovec požehnaním. Ežo bude u neho zadarmo pracovať viac než paholok. Eliášovej žene Judke sa to nepáči, nie je rada, že si ešte viac pohneval Esteru.

Strýko Eliáš vystrojí synovcovi svadbu. Prvýkrát hostí ľudí, hoci mal povesť veľkého skupáňa. J eveľi pyšný na svoj pôvod, dáva to sedliakom patrične pociťovať. Urazí sa, keď ho už v deň svadby v dome Bockovcov privítajú sedliackymi zvykmi. Estera sa vykloní z okna, keď svadobný sprievod prechádza dedinou, a vynadá synovi a hlavne švagrovi. Prvým družbom je Gábor Vlkolinský, syn Šimona Vlkolinského.

Je tradíciou, že budúca svokra posiela neveste vyšitý čepiec. Estera Žofke nepošle zemiansky, ale sedliacky ženský čepiec, aby ju pokorila. Na svadbe sedliak Jurák vyvolá hádku o existencii zemanstva. Ežo pred všetkými povie, že už niet výsad zemanov, ľudia sú si rovný pred Bohom i svetom a musia vedľa seba žiť.

Eliáš by bol rád keby Ežo prišiel zo ženou bývať k nemu, robili by na jeho majetku obidvaja. Ežo si však od svokrovcov prenájme zemiansku kúriu, ktorú kúpili, a bude tam pár rokov úspešne hospodáriť. Matka sa so synom zmieri až po piatich - šiestich rokoch, keď ju na ceste domov osloví malý vnuk Benko a pýta si jabĺčko z jej sadu. Dieťa jej povie, že ju má rado a vojde s ňou do dvora – kŕmia spolu sliepky, prezerá si izbu a obrazy na stenách a veľmi dobre sa cíti u starej mamy. Estera sa nedokáže ubrániť citu k vnukovi, príjme naspäť svojho syna a s láskou príjme aj svoju sedliacku nevestu.


Pavol Országh Hviezdoslav

Gábor Vlkolinský

Situácia zemianskej rodiny je úplne odlišná než v diele Ežo Vlkolinský. Gáborova matka začne piť, zo zúfalstva sa k nej pridá aj otec a synovi prepijú majetok. Majetkový a morálny úpadok rodičov sprevádza strata dobrého mena a Gábor prestane byťvhodným ženíchom pre zemianske dievča Uľku Gažkovie, ktoré miloval. Zaujíma sa o Marku Tomášovie, ale tá ho nechce a neskôr zomrie. Keď mu nevyjde ani tretí pokus, nevie, čo zo svojim životom. Chce dobrovoľne odísť z tohto sveta, ale v tom mu zabráni jeho bratranec Ežo Vlkolinský, ktorému bol družbom na svadbe. Ežo mu poradí, aby si nevestu hľadal medzi sedliačkami. Tak aj urobí a prižení sa k Blažkovcom.

Pavol Országh Hviezdoslav práve v týchto dvoch dielach (Ežo Vlkolinsky, Gábor Vlkolinský) venuje pozornosť zemanom. Prvé dielo zachytáva aj kladné typy zemanov (Ežo, Estera), druhé dielo zachytáva morálny a ekonomický úpadok zemianskej rodiny.
P. O. Hviezdoslav sám pochádzal zo schudobneného zemianskeho rodu, ale jeho otec sa už živil ako roľník, vie že teda vedie cesta pre slovenských zemanov, a preto jeho postavy uzatvárajú sobáš so sedliačkami. Oslavuje to, čo ľud má v sebe pozitívne a verí že zemania sa odrodia s obyčajným ľudom.


Elena Maróthy-Šoltésová

Proti prúdu

V centre pozornosti spisovateľky je návrat najlepších príslušníkov zemianstva k slovenskému národu. Túto ideu dejovo rozvíja na láske a manželstva Oľgy Laskárovej z národne uvedomelej rodiny s odrodilým zemanom Ševelským, ktorý sa „zo Ševla stane Pavlom“, v manželstve sa „preformuje“ na horlivého národovca a svoju lásku k národu nedokazuje len rečami, ale stáva sa vo svojom kraji príkladom bojovníka za národné práva. Celý druhý diel opisuje Šavelského národnú činnosť, zameranú „proti prúdu“ vládnej politiky.

Román nebol zvlášť priaznivo prijatý a vyčítali mu umelecké nedostatky, ale aj nereálne spoločenské riešenie problému. Chýba mu dramatické napätie, logika vnútorného vývinu charakteru účinkujúcich postáv a ich činov a dej brzdí nezáživný opisno-rozprávačský postup.


Terézia Vansová

Sirota Podhradských

V tomto diele sa autorka usilovala vyjsť v ústrety mladým čitateľkám a poskytnúť im prinajmenšom rovnocennú náhradu za sentimentálne nemecké a maďarské knižky.

Dejová línia

Právnik Lazar Podhradský, otec Violy Podhradskej, má v úrade problémy s dlžobami. Sused Mikulčík ho nenávidí za to, že mu v minulosti ako úradník nevyšiel v ústrety, a preto založí požiar tak, aby sa zdalo, že mesto podpálil Podhradský. Viola, polosirota, sa sama obetavo stará o zraneného otca. Otec má obavy o jej budúcnosť a pred smrťou jej povie, že sa o ňu postará jeho priateľ Gabriel Vilinský, ktorý žije na vidieku na majetku Podhradského. Stali sa švagrami, majetkové pomery si nikdy nevyjasnili. Priateľ a švagor Vilinský sa neponáhľal s majetkovým vysporiadaním, takže si sľúbili, že keď ich deti – Imrich Vilinský a Viola Podhradská – dospejú, stanú sa manželmi a nebude treba súdne spory.
Violin otec zomiera ako podpaľač, jediná, ktorá tomu neverí, je jeho dcéra. Gabriel Vilinský príde po sirotu podhradských, ale nikto ju v jeho dome nečaká s láskou. Najstarší syn Imrich si podpaľačovu dcéru nechce vziať. Druhá manželka Vilinského je nahnevaná , že do domu prišlo mladé dievča. Dotiahla si totiž do domácnosti Vilinských svoju neter Hermínku a dohodla už s Imrichom ich sobáš. Hermínka si zrátala, že sa oplatí uchádzať o Imricha, chcel totiž spoločensky postúpiť a ukázalo sa, že bude pôsobiť v Pešti.

Pán Vilinský dostane porážku, nikto ho tak obetavo a pozorne neopatruje ako Viola. Stále volá jej skomolené meno, hoci inak nevypovie ani slova. Aj u malej Emky, maličkej sestry Imricha, nájde Viola lásku. Dievčatko na nej lipne, hlavne od doby, keď bolo choré na osýpky. Hermína s pani Vilinskou sa obávali nákazy a o dieťa sa nepostarali. Imrich má mladšieho brata Jula, ktorý sa zdržiava najradšej na majeri. Aj ten sa k nej správa ako k príbuznej, a preto Viola rada trávi čas spolu s Emkou a chorým pánom Vilinským na majeri.

Imrich nebude v politickom živote úspešný a Hermínkina láska k nemu (aj láska nevlastnej matky) sa ukáže v pravom svetle. Hermínka príjme ponuku Imrichovho spolužiaka a stane sa jeho manželkou, len aby mohla žiť v Pešti. Imrich už dlho pozoruje Violu a mrzí ho, ako ju privítal keď potrebovala po smrti otca vľúdne slovo. Trápi ho, že sa o ňu zaujíma mladý muž zo susedstva Daniel Milocký. Keď vyštudoval za kňaza prišiel ju popýtať o ruku. Viola odmietla jeho ponuku, cítila, že by ho nemohla mať tak rada ako Imricha. Svoju lásku k Imrichovi však ani slovkom nenaznačila.

Imrich sa Violy prvýkrát verejne zastane, keď ju pani Vilinská upodozrieva, že jej ukradla prsteň. Viola má taký istý. Neskôr ho pani Vilinská nájde zabudnutý v rukavici. Situácia vrcholí, keď do domu prichádza mních a prináša papiere a cennosti, ktoré kedysi Mikulčík ukradol z ich domu. Pred smrťou sa vyspovedal a priznal sa k podpaľačstvu. Viola je šťastná že meno jej otca je očistené. Pán Vilinský s hrôzou pozeral na papiere vo Violiných rukách. Vedel, že je tam všetko čo dosvedčí, že Viola je na svojom majetku – a práve Vilinskí sú hosťami.

Viola hodí papiere do ohňa. Imrich jej vyznal lásku a ona súhlasí s tým, že sa stane jeho ženou. Po rokoch sa ozvala stará matka Podhradská, ktorá za života svojho syna nesúhlasila s jeho spôsobom života ani s výberom manželky. Je prekvapená krásou a ušľachtilosťou vnučky. Viola do sobáša bude bývať u starej matky.


Terézia Vansová

Kliatba

Postavy:
Františka Veselovská, bola jedinou dcérou manželov Veselovských. Jej krása a nevinnosť očarila každého. Dobrota jej priam svietila z očí. Jej priateľkou bola Zuzka Mamojčíčka, ku ktorej chodila na klebety, čo doma pred ňou skrývali pre jej dobro.

Ľudovít Fekete: Takto ho opisovala autorka: „Tvár bielu, trošku nadutú, okolo nej bujná čierna brada, starostlivo opatrovaná. Nad čelom kaderili sa husté, čierne vlasy.
Nos pravidelný, len nozdry rozšírené a pohyblivé, oči čierne, viac vpadnuté, obyčajne zastreté viečkami, mihalnicami tiež čiernymi a dlhými. Obrvy husté, hrubé a nad nosom zrastené v silnom uzle.“ Veľmi sa pretvaroval. Keď si chcel získať sympatie, dokázal byť taký milý, že mu ľudia hneď zobali z ruky, pred ženbou bol taký aj k Františke. Po svadbe sa zmenil, nie v správaní k jej rodičom, hoci si už Veselovského tak nevážil, ale k Františke začal byť krutý. Bol žiarlivý a na svedomí mal viacero vrážd. A neskončili smrťou jeho manželky.

Pavol Veselovský: stoličný úradník a zapisovateľ zvolenského magistrálu. Medzi úradníkmi mal veľký vplyv. Bol bohatý a miloval peniaze, ale aj napriek tomu bol dobromyseľný a naklonený biednemu ľudu. Nebál sa vystúpiť proti pánom a zastával sa práv ľudu.

Veselovská: Milovala svoju dcéru a snažila sa robiť pre ňu najlepšie. Aj k sobášu s Ľudovítom ju dotlačila ona. Verila, že robí dobrú vec. Ľahko sa dala oklamať vonkajším zjavom a správaním. Preto mal v nej Fekete najväčšieho spojenca.

Zuzka Mamojčíčka: telesne postihnutá, narodila sa bez nôh. Ale ruky mala veľmi šikovné. Zarábala si ručnými prácami. Bola veľmi múdra a smelá. Vždy vravela, čo si myslí. Mala veľmi rada Františku.

Dejová línia

Príbeh rozpráva Bánička za zimného večera priadkam v dome svojho muža.

Dej sa začína v r. 1806 vo Zvolene. Mladá Františka Veselovská, prezývaná Franinkou, sa vrátila z prázdnin od svojej priateľky Kláriky Radvanskej, dcéry vicišpána slávnej Zvolenskej stolice pána Jura Radvanského. Ako prišla vybrala sa pozrieť svoju priateľku Zuzku Mamojčíčku, ktorá jej vždy vyrozprávala nové klebety, okrem iných aj o návrate Ľudovíta Feketa zo sveta. Faninka bola až príliš dlho u kamáratky a vracala sa už po tme tesne pred búrkou. Cestou stretla svojho bývalého spolužiaka Mikuláša Duchoňa, ktorý jej vyznal lásku a požiadal ju, aby na neho počkala, kým sa nevráti zo štúdií ako pán. Faninka sa akoby preľakla a ponáhľala sa domov.

V tom blesk osvietil muža, ktorý ju chytil. Ale ona sa mu vytrhla. Niekoľko dni potom bola akoby chorá. Prišla správa o Mikulášovej smrti. Rodičia to však dcére nepovedali a chceli odcestovať. Keď už vysadali do koča, prišiel na návštevu Ľudovít Fekete. Veselovský cítil nedôveru k tomuto človeku, ktorá sa časom vytratila. Ale Veselovská priam padla do siete čara jeho osobnosti. Hneď pri tejto návšteve naznačil, že sa bude uchádzať o Faninkinu priazeň. Ona zatiaľ snívala o Mikulášovi nevediac o jeho násilnej smrti. Fekete ďalej navštevoval Veselovských dom. Keď ho Františka po prvýkrát videla, zľakla sa ho. Ale ako jeho návštevy pribúdali, zvykla si na neho.
Po čase ju požiadal o ruku a ona po dlhom prehováraní matky súhlasila. Keď sa to dopočula Zuzka ohromilo ju to, pretože asi jediná vedela o zločinoch, ktoré napáchal. Františka si Ľudovíta zobrala.

V ďalšej časti autorka opisuje súdny proces s Madlenou Skubíkovou, ktorá si vraj po pôrode zabila dieťa. V jemných náznakoch ukazuje, že za jej stav môže Fekete. Ondrej Skubík, otec dievčaťa, sa obrátil na pána Veselovského, aby mu pomohol zachrániť dcéru. Dáva mu aj všetky svoje peniaze. Veselovský sľúbil a naozaj sa mu snažil vyhovieť, pripravil si aj reč, po ktorej všetci určite oslobodia dievča, ale do tohto sa votrel Fekete. Uspal Veselovského, zobral mu reč a prekrútenú ju v jeho mene prečítal na súde.

Dievča odsúdili. V deň popravy Ondrej vyriekol kliatbu na Veselovského dcéru: „Bodaj sa do takto roka tvojmu dieťaťu toto isté stalo!“ Faninka medzitým otehotnela a dozvedela sa o Mikulášovej smrti. Fekete jej povedal o tom, ako ju prvýkrát videl v búrke a že to on zabil Mikuláša. Kvôli svojmu nenarodenému dieťatku mu odpustila. Jej syn však žil len 14 dní. Slabá Františka sa odišla liečiť na Sliač. Po návrate sa viac zdržiavala u rodičov ako doma. Fekete kandidoval na úrad druhého vicišpána. Nevyhral a preto sa veľmi rozčúlil, ale Veselovský mu tak vynadal, že sa Ľudovít nezmohol na slovo a odišiel preč. Veselovský sa zľakol, lebo tušil, že sa vyzúri na jeho dcére opäť v požehnanom stave. Zavolal hajdúcha a poslal ho s listom k žene, aby Faninku za nič na svete nepustila domov. Keď sa Fekete vrátil a nenašiel ženu v spálni vybral sa k Veselovským a sladkými rečami si ju doviezol domov.

V noci Feketova matka so sestrou počuli ako Faninka kričí, ale stará Feketová to pripisovala bolestiam zubov. Ráno boli dvere na manželskej spálni zamknuté a nikto sa nehlásil ani po klapaní a volaní. Zavolali susedu a niekto aj mestský úrad a oficierov. Vypáčili dvere, ktoré boli z dnu zabarikádované. Pohľad, čo sa im naskytol bol príšerný. Faninka bola mŕtva. Po tele mala veľa rán od šable a na bruchu zo strašnej rany trčala malinká rúčka dieťaťa. Na jej pohreb prišiel aj Ondrej Skubík, ktorý na druhý deň zomrel. Fekete bol odsúdený na 10 rokov na galeje do Segedína. Získal si tu žalárnika a jeho rodinu. Už nežil ako vyhnanec, ale človek pisár a tajomník.

Fekete očaril mladé dievča Pirošku, dcéru žalárnika. O niekoľko dní ju našli mŕtvu. Vyšetrovatelia zistili, že Pirošku zviedol a otrávil Fekete. Za tento zločin dostal ďalších 15 rokov na galejách, ale už ako väzeň. Po 25 rokov sa vrátil do Zvolena, kde o ňom kolujú rôzne hrôzostrašné príbehy.

Terézia Vansová v sentimentálnom dievčenskom románe Sirota Podhradských sa nezaujíma o postavenie zemanov v spoločnosti. Postavy pochádzajú síce zo zemianskej vrstvy, ale okrem niekoľkých vlastností (velikášstvo, ľahtikársky život postáv Podhradského a Vilikovského v mladosti, nesúhlas zemianskej matky s nevestou – nezemiankou) sa postavám ako príslušníkom zemianskej vrstvy nevenuje.


Svetozár Hurban Vajanský

Suchá ratolesť

Spoločenský román s témou zemianstva. Realistický román s realistickými znakmi. Autor nevyberá typické prostredie a typické (hlavne pravdivé) postavy pre slovenský vidiek. Nebol nikdy spätý so slovenskou dedinou, tak si prostredie svojho diela vytvára pod vplyvom francúzskych a ruských románov. Prostredie je na realistický román príliš exotické, je to prostredie salónov, prijímacích dní, ale objaví sa tam aj romantická scéna na zrúcaninách hradu, piknik. . . Je tam súboj a zranenie. Láska Anny a učiteľa Tichého je romanticky prekazená osudom.
Autor sa zameriava na dve spoločenské vrstvy – zemanov a inteligenciu, obe idealizuje. V slovenskom prostredí no konci 19. stor. už nežil zeman morálneho profilu, vzdelania a talentu Stanislava Rudopoľského. A ak žil, už sa nezaujímal o postavenie slovenského národa. Všetky slovenské postavy majú dobré vlastnosti (učiteľ Tichý, manželia Vanovskí, ich chovanica Anna, Adela Rybárička).

Dejová línia

Rodina Rudopoľských v Rudopolí bola v minulosti veľmi slávna, ale po politických neúspechoch žili v cudzine a v rodnej dedine zostal len kaštieľ s bohatou knižnicou a starým sluhom Ondrejom. Po čase sa sem vrátil najmladší zo zemianskeho rodu Rudopoľských – Stanislav. Bol vzdelaný, talentovaný maliar, hudobník, vyštudoval v cudzine. Jeho príchod bol udalosťou pre celý kraj a v čase pred voľbami sa o neho uchádzala maďarónska časť slovenského zemianstva a inteligencie (Svatnay), ale aj proslovenská (Vanovský, učiteľ Tichý). Učiteľ Tichý bude mať na Stanislava dobrý vplyv, vysvetlí mu položenie Slovákov, potrebu slovenského školstva potrebu slovenskej politiky.

Stanislav sa bude stýkať aj s Vanovskými. Statkár sa venoval svojmu gazdovstvu a politike, Mária Vanovská trávila veľa času sama. Spočiatku si myslela, že Stanislav jej prejavuje výnimočnú pozornosť, ale on ju bral len ako model pre svoj obraz. Svoje vzťahy si vysvetlili, lebo pomaly vznikali reči okolo návštev Rudopoľského u Vanovských. Učiteľ Tichý mal rád Annu, chovanicu Vanovských, neskôr Anna oslepne a zomrie. Stanislav sa zoznámi s najkrajšou a najoriginálnejšou ženou v okolí. Mladá vdova Adela Rybárička sa správa veľmi emancipovane na tú dobu – fajčí cigarety, usporadúva pikniky.

Stanislavovi sa veľmi páči, ale zlostí sa, keď vidí, že ho svojou pozornosťou nevyznačuje. Maďarón Svatnay urazí učiteľa Tichého a Stanislav bráni česť svojho priateľa v súboji. Je ranený. Nemá sa o neho v kaštieli kto postarať, preto sa Adela prestane hrať na urazenú a nedostupnú a nasťahuje sa k nemu, aby ho vyliečila. Vo voľbách Vanovský so Slovákmi prehral, neboli to regulárne voľby – tí voliči, ktorí nevolili Slovákov, mohli voliť niekoľkokrát. Učiteľ Tichý dúfa, že keď sa ľudia ako Stanislav usadia sa slovenskom vidieku a splynú so slovenskou inteligenciou, znovu sa zemianstvo rozzelená na strome slovenského života a prestane byť suchou ratolesťou.


Svetozár Hurban Vajanský

Letiace tiene

V tejto novele autor zobrazuje úpadok zemianskych rodín a ich pozemkového vlastníctva spolu s prenikaním kapitalizmu do výrobnej sféry. Ide o osudy zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového (na začiatku je veľmi bohatý zeman, vo všetkom sa mu darí, no neskôr začne chodiť do krčiem a dá sa na hazardné hry. V hre sa mu nedarí stráca svoj majetok). V strede sujetu sa nachádza motív stavby píly a „spojenectva“ Nemca Bauera (podnikateľ) so slovenským statkárom Jablonským.
Týmto spojením sa má riešiť otázka optimálnej spoločenskej skladby slovenského národného života vo vzťahu k vonkajším nepriaznivým silám, zámerne dusiacim rozvoj slovenského života. Táto vízia však nemá dlhú trvácnosť. Jablonský doplatí na svoje spolčovanie s nemeckým prišelcom – kapitalistom (podnik skrachuje a Jablonský opäť stráca peniaze, je veľmi nešťastný, rozpadá sa mu rodina. Nemá už žiadne peniaze a tak si požičia v krčme, zrazu vyhrá a pomaly sa vracia na tú istú úroveň ako bol predtým).

Na základe tejto skúsenosti autor vyvodzuje poučenie, podľa ktorého spoločenská záruka v zápase o národné bytie je v spojení ušľachtilých výhonkov zemianstva (Ela Jablonská) a predstaviteľov mladej inteligencie (Milko Holan). V manželstve učiteľovho syna Milka Holana a Jablonského dcéry demonštruje perspektívu „novej šľachty, zárodu budúcich pokolení“.


Svetozár Hurban Vajanský

Kotlín

Hlavnou postavou je tu zeman Andrej Lutišič, ktorý má veľmi veľa príbuzných čŕt so Stanislavom Rudopoľským z románu Suchá ratolesť. Zásadne sa však od neho odlišuje v tom, že nesplýva so slovenským národom, nevedie ho k tomu ani jeho náklonnosť ku Gregušovej dcére Lejle. Autor v ňom stvárnil typ zbytočného človeka, ktorý už nemôže nájsť uplatnenie v živote.

Svetozár Hurban Vajanský nezobrazuje zemianske postavy, prostredie, životný štýl zemanov pravdivo, inšpiruje sa svetovou literatúrou.

Autor považuje zemanov za suchú ratolesť na strome života slovenského národa, ale chce aby sa rozzelenala tak, že sa príslušníci zemianskej vrstvy manželstvami spoja so slovenskou inteligenciou. bol presvedčený, že z ich detí vyrastie národná aristokracia rodu i ducha.


Martin Kukučín

Dom v stráni

Spoločenský kritickorealistický román čerpá námet z chorvátskeho prostredia. Autor ukazuje neprekonateľné rozdiely medzi spoločenskou vrstvou statkárov a težakov (sedliakov). Zachytáva rozpad patriarchálnych vzťahov v sedliackej rodine. Nové časy spôsobili, že už nežili na jednom majetku a v jednom dome viaceré generácie a gazdovstvo neriadil jeden gazda – otec rodiny. Napr. v rodine Mate Beraca manželka Jera pred manželom povie jedno a za jeho chrbtom urobí druhé, dcéra Matija sa v meste zoznámi s murárom a opustí rodný dom i spoločenskú vrstvu, dcéra Katica sa cez svoju krásu chce dostať do vyššej spoločnosti a stať sa paňou, syn Ivo trpí v postavení nedospelého chlapca, hoci má už rodinu – o všetkom rozhoduje otec. Navyše jeho žena a jeho matka nedokážu vedľa seba v pokoji žiť. Rozmýšľa o ceste do Ameriky.
Spoločenský román si všíma jednotlivé spoločenské vrstvy na dedine a ich predstaviteľov.

Mate Berac ako predstaviteľ sedliactva má všetky dobré vlastnosti tejto vrstvy – pracovitosť, poctivosť, hrdosť na to, že sedliaci nežijú z cudzieho a že žijú, ako sa na početných ľudí patrí.

Šora Anzula je predstaviteľkou statkárskej vrstvy. Bola pôvodne zemiankou, ale vydala sa za neurodzeného človeka – námorného kapitána. Je bohatá, ale láskavá k tým, čo to potrebujú, veľmi realistická a praktická. Nie je povýšená, prijala by sedliacku nevestu, keby bola presvedčená, že jej syn nebude manželke po rokoch vyčítať pôvod a spôsoby.

Obchodník Zandome reprezentuje novú spoločenskú vrstvu na dedine a nový životný štýl. Je ženatý, ale s vernosťou si veľké problémy nerobí. Skupuje víno vo veľkom kvôli zisku, nejde mu o sortu alebo kvalitu ako Matemu. Nezaoberá sa postavením chorvátskeho národa alebo politikou – pre neho je prvoradý zisk.

Dejová línia

Dcéry váženého sedliaka z richtárskeho rodu a bývalého námorníka Mateho Beraca Matija a Katice prichádzajú domov na hody. Sú v službe v meste, aby sa naučili viesť domácnosť, variť a aby si privyrobili na výbavu. Katica pred odchodom do mesta mala nápadníka Pašku Bobicu, ktorého milovala. V meste sa pekné dievča popanštilo. Páčilo sa mužom v šatách po svojej panej, preto sa jej sedliacky nápadník prestal pozdávať.

Počas sviatkov je práve u Pašku Bobicu težanská zábava. Katica sa pozerá na seberovných s odpornosťou v duši, s hnusením a strachom. Objavuje sa Paško, ktorému dala slovo, a dnes k nemu necíti nič. Prinúti svoju sestru, aby zašli na zemiansku zábavu. Svojou prítomnosťou vzbudia pohoršenie zemianskych dám. Opovážili sa vstúpiť do spoločenského prostredia, kam nepatria. Neodvážili sa ich vyhnať, lebo boli Mateho dcéry a Mateho si každý v dedine vážil. Navyše neboli obyčajné težačky, pochádzali z richtárskeho sedliackeho rodu. Poslali po ich otca, ale medzi tým si krásnu Katicu všimol mladý Niko Dubčić – najbohatší dedič v kraji, urastený, pekný, mladý muž. Katica s ním tancovala a zemianske slečny sedeli.

Na druhý deň ju vystriehol, keď išla k sesternici, a povedal jej, že ju má rád. Pred Katicou sa otvorilo nebo. Zo strany Nika bol vzťah úprimnejší – mladé dievča sa mu veľmi zapáčilo. Katici sa páčil, ale najviac jej imponovalo to, že je statkár a po matke i zeman. Odpútala by sa od dediny a patrila by k pánom.

Najbohatšia statkárka v kraji sa od syna dozvie, ktorého si vyvolí, a je nešťastná. Pre syna vychováva v ústave pre zemianske slečny krásne a láskavé dievča Doricu Zorkovičovú, dcéru svojej priateľky. Otec Dorice je chorý, Šora Anzula rodine vypomáha. Súhlasila by so sedliackou nevestou, keby si syna nepoznala. Vie, že keď prestane prvé zaľúbenie, Nikovi bude na Katici prekážať jej pôvod, nevzdelanosť.

Počas prehliadky vinohradov sa stretáva s Matem, ktorý ešte o tomto vzťahu nič nevie. Jeho žena Jera Katicu podporuje, ale svojmu mužovi o dcérinom vzťahu nič nepovedala. Naoko robí, čo chce Mate, ale poza chrbát robí iné. Jeho reakcia na správu o Nikovom výbere je prudká, neverí v stálosť panských citov a vie, že prekazia manželstvo len v tom prípade, keď sa ukáže, že medzi mladými niet trvalej lásky.
I Nikov priateľ obchodník Zandome je presvedčený, že Nikovi sa páči Katica len ako žena. O manželstve hovorí len preto, že si to vyžaduje úcta k Mateho rodine. Šikovne nájde Paškovi Bobicovi prácu v meste, vie, že Katica nebude nikdy Nikovou ženou. A vie aj to, že Katici sa už máli zostať sedliačkou a celý život hrdlačiť na poli.

Po čase sa Nikovi spríkri prostredie pod Grabovnikom, najprv kôli vypočítavej Katicinej matke Jere. Uvedomuje si, že Katica bude raz presne taká, aká je jej matka, ktorá stále budúceho zaťa ponúka, aby dcére kúpil nejaký šperk, a má špinavé ruky.

Domov sa nečakane vracia Dorica Zarkovičová a Katica bude konfrontovaná s jemnosťou a kultivovanosťou panského prostredia. Cíti sa ako votrelec, keď ju pozvú na kávu, hoci všetci ostatní sú u Dubčićovcov od obeda.