Osvietenstvo a jeho obraz v slovenskej klasicistickej literatúre

Začiatkom 18. stor. sa rozvíjajú prírodné vedy, vzdelanie, a preto sa toto obdobie nazýva osvietenským. Jeho predstavitelia zdôrazňovali racionalizmus - rozum, ktorým možno poznať skutočnosť. Zakladateľom racionalizmu bol René Déscartes, ktorý je známy výrokom „Cogito - ergo sum!" – myslím, teda som. Všetky vtedajšie vedomosti boli zhrnuté vo veľkej francúzskej Encyklopédii, ktorá vznikla na podnet filozofa Diderota.

Predstavuje obdobie od roku 1780 – 1860 – klasicizmus na Slovensku, obdobie Slovanského národného obrodenia – hnutie vzdelancov za pozdvihnutie Slovenska.

Slovanské národné obrodenie prebiehalo v 4 fázach.
 1780-1820 – Bernolák – pokúšal sa o uzákonenie slovenskej spisovnej reči na základe západoslovenského nárečia (kultúrna Trnavčina) Rok 1789 – vznik Slovenské učené tovarišstvo
 1820-1835 – založenie spolku milovníkov reči a literatúry slovanskej
 1835-1843 – vyriešenie spisovného jazyka – Štúr, Hurban, Hodža v roku 1943 v Hlbokej
 1843-1848 – tu končí slovenské národné obrodenie

Znaky klasicizmu
 šíri sa z Francie (clasique – dokonalý)
 návrat k antickým témam
 požiadavky – zobrazenie krásy, dobra a pravdy
 v dielach konflikt medzi povinnosť, česť, cit, láska
 žánre: vyššie – ódy – oslavné básne, elégie – žalospevy, idyly – veršované tragédie
 žánre: nižšie – epigramy – satirické krátke básne, bájky, zábavná, poézia, komédie
 hrdina má vlastnosti predom dané, nemení sa pod vplyvom času ani spoločnosti
 píše sa časomierou  dôležitý je rytmus verša, založené na striedaní dlhých a krátkych slabík
 verš sa delí na stopy – daktyl, trochej, spondej
 pentameter – 5 stupňový verš a hexameter – 6 stupňový tvoria spolu elegické distichon

Predstavitelia Slovenského národného obrodenia

Anton Bernolák

jazykovedec, katolícky kňaz, kodifikátor slovenského jazyka; dokázal, že slovenčina je na takej istej úrovni ako ostatné jazyky.

Diela
 JAZYKOVEDNÁ ROZPRAVA O SLOVENSKÝCH PÍSMENÁCH – autor zdôvodňuje kodifikovanie spisovného jazyka, predpoklad pre slovenskú literatúru je ustálená spisovná reč s gramatikou a pravopisom.
 GRAMATIKA SLAVICA – 6 zväzkový slovník SLOVÁR – Slovensko-Česko-Latinsko-Nemecko-Uherskí

Jozef Ignác Bajza

(1755-1836) – katolícky kňaz

Diela
RENÉ MLÁĎENCA PRÍHODY A SKÚSENOSŤI – 1. Slovenský román – snaha o vytvorenie spisovného jazyka.

Napísal v ňom román, neuspel, lebo nenapísal gramatiku
1. časť – romantická, dobrodružná, René hľadá po svete svoju sestru, chcel upútať pozornosť čitateľa
2. časť – kritický pohľad na Slovensko (zemianstvo, cirkev, alkoholizmus), príbehy, skúsenosti Reného na ceste po Slovensku, kde ho sprevádza tovariš cesty (Jozef Ignác Bajza)
kritizuje – despotizmus zemanov – človek zastrelil panského zajaca vo svojej kapuste  súd; cirkevné pomery; ľud – bohaté svadby  zadĺženosť; krčmárov

Juraj Fándly

(1750-1811) – pôsobil ako kňaz, písal bernolákovčinou

Odborné diela
HOSPODÁRSKE LISTY
PILNÍ DOMAJŠÍ A POĽNÍ HOSPODÁR
ZELINKÁR
VČELÁR

Poézia
DÚVERNÁ ZMLUVA MEZI MNÍCHOM A ĎIABLOM

Dostal sa za to do cirkevného vezenia
Vysvetľoval príčiny zrušenia žobravých reholí, vedecko-satirická rozprava o zrušení rehole, dialóg medzi mníchom a diablom o reformách Jozefa II. (dialób – kritický, proticirkevný, súhlas s reformami Jozefa II.)

2. ETAPA SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO OBRODENIA

Ján Kollár

Veľký básnik slovenského národného obrodenia. V jeho diele vyvrcholila myšlienka slovanskej vzájomnosti.

Odborná literatúra

O LITERÁRNÍ VZÁJEMNOSTI MEZI KMENY A NÁREČÍ SLOVANSKÝMI
 idea všeslovanskej vzájomnosti
 Slovania by sa mali spojiť na základe výmeny kultúr
 je proti Štúrovej slovenčine, lebo sa bojí rozdrobenosti
 uznáva len 4 slovanské nárečia

Poézia

NÁRODNIE SPIEVANKY – zbierka ľudových piesní, odkrýva komplikovaný, nepokojný svet, kontrast šťastie a žiaľ, radosť a bolesť, báseň Vlastenec – vlastenecký cit.

SLÁVY DCÉRA – 1824 – má 5 častí
1. Zála
2. Labe, Rén, Vltava
3. Dunaj
4. Léthe
5. Acheron

Dej skladby je pomerne jednoduchý. Cestou po rozličných slovanských krajoch autor vyspieva svoje názory na slovanskú minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Celá báseň obsahuje 2 základné zložky
1. Láska k milej
2. Láska k vlasti
Kolárova láska k Míne nie je len láskou k žene. Túžba po Míne rozozvučí v ňom city k slovanskému svetu. Mína sa premení na nadľudskú bytosť, na ideál slovanskej devy, dcéry bohyne slávy. Významnou zložkou skladby sú motívy vlastenectva.

Ján Hollý

Nar.

1875-1849, bol katolíckym kňazom

Preklady
HOMÉRA, VIRGÍLIA, OVÍDIA,  vzťah k antike, pod názvom ROZLIČNÉ BÁSNE.
Poézia
LYRIKA – ELÉGIE – odnárodnenie, smútok nad smrťou významných osobností, prírodné motívy
ÓDY – vlastenectvo, prírodné motívy
EPIKA – SELANKY – 21 idylických básní, témy: mytologické, ľúbostné, folklórne zvyky a spôsob života

Vo svojej tvorbe nadviazal na antickú tradíciu – chcel v praxi vyskúšať novú spisovnú slovenčinu – Bernolákovčinu. Písal eposy 2 eposy z Veľkej Moravy + 1 s historickým námetom. Eposy z VM – Cyrilometodiáda – dej sa odohráva na Slovensku, má 6 spevov – príchod Cyrila a Metoda na VM, ich účinkovanie a život. Epos predstavuje víťazstvo ducha nad nemeckými kňazmi.

2. epos – Svätopluk – vychádza z historických udalostí, knieža Rastislav bojuje proti franskej ríši, padol do nemeckého zajatia zradou svojho synovca – Svätopluka. Rastislava oslepia a zomiera vo väzení. Frankom padne za obeť aj Svätopluk, ktorý má s nimi vyjednávať. Svätopluk uteká zo zajatia postaví sa na čelo slovanského vojska a porazí Frankov. V epose vystupuje veľa historických postáv a vymyslené postavy. Epos Sláv – je celý vymyslený – predstavuje národ Tatrusov, ktorí bojujú proti čudom (sláv – vodca Tatrancov)

Selanky – idylická poézia – postavy majú podobu slovenských pastierov, idylické básne predstavujúce pokojný radostný život.

Pavol Jozef Šafárik

Bol skôr linguista, najznámejšie dielo
1. Dielo - Slovanské starožitnosti.
2. Dielo – Slovanský národopis

Ján Chalúpka

Bol prvým úspešným slovenským dramatikom. KOCÚRKOVO LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI – jeho najznámejšia hra; predstavil v nej svet malého mesta, stromy – hlavnými zložkami spoločnosti. Predstaviteľ feudalizmu, zemana cirkevný inšpektor pán s Chudobíc. Predstaviteľ malomestskej buržoázie, čižmársky majster Tesnošíl a jeho rodina a tretiu skupinu tvorí mladá pokroková generácie predstavená učiteľom slobodom. Pán a Tesnošil sú smiešne figúrky. Ich názorová obmedzenosť a zadubenosť sú vážnou prekážkou napomôcť čomukoľvek pokrokovému. Obidve tieto rodiny sú slovenského pôvodu, ale za slovenský pôvod sa hanbia a snažia sa rozprávať ináč ako po slovensky. Do slovenčiny vplietajú latinské a maďarské výrazy, ktoré komolia a ich význam nepoznajú. Domnievajú sa, že rozprávajú vznešene. Sú však smiešny a ich nevzdelanosť a hlúposť trčí z každého rožka. Protiklad týmto dvom tvorí inteligent učiteľ Sloboda. Je to pokrokový mladý človek vzdelaný, zahanbí sa za svoj jazyk ani za svoj národ. Z jeho názorov prevažuje duch národnej znášanlivosti. Hra bola veľmi úspešná. Román Bendegúz – terčom výsmechu je šovinizmus.