Najstaršie pamiatky gréckej epiky vznikli vďaka Homérovi (9.st.p.n.l.), sú to eposy Ílias a Odysea. Homérovi sa dostávalo priam božskej úcty za svoje eposy, ktoré sa stali kultúrnym majetkom. Ílias sa dotýka posledných dní 10-ročnej vojny medzi Trójou a Spartou. Vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Priama – Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu, ženu spartského kráľa Menelea. Boje pomaly pokračujú, kde sa prestavujú poprední grécki a trójski bojovníci (Achilles, Hektor). Sú tu vykreslené mytologické príbehy, v ktorých do boja zasahujú aj Bohovia a pomáhajú buď jednej alebo druhej strane (Zeus, Aténa, Afrodita, Héra).Odysea- dej druhého eposu sa odohráva v druhom desaťročí po skončení trójskej vojny. Grécky kráľ Itaky sa vyznamenal tým, že dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší bojovníci a pomocou ľsti dobyli Tróju. Jediný blúdi svetom a morom z pomsty Bohov a jeho cesta úmorná, nebezpečná.

 

RÍMSKA LITERATÚRA

Je mladšou sestru gréckej literatúry. Prevzala vzory a formy z gréckeho písomníctva. Podľahla gréckemu vplyvu, preto hovoríme o helenizácii (pogréčťovanie) Ríma.
Epika: vynikali rečníci, zaznamenávame rozvoj rétoriky: Cicero, Caesar, Aurelius.
Dejepisectvo (historiografia): Caesar, Tacitus – Letopisy, Dejiny – opisuje historické udalosti do Neronovej smrti – r. 68 n.l.
Filozofia: Carus, Aristoteles – Poetika, Seneca – Druhý list Luciliovi
Lyrika: Catullus, Tibulus, Vergílius, Ovídius

Básnici sa stavajú najpopulárnejšími osobnosťami, lebo ospevovali panovníka, cisára, boli prívržencami cisárskej moci.
Vergílius písal pastierske idyly a roľnícke spevy Bucolica, Geogion. Ďalšie dielo Aeneas – epos, kde spracoval povesť o trójskom hrdinovi Éneovi – praotec Rimanov. Je to pokračovanie Íliady. Po skončení trójskeh vojny, trójsky hrdina Éneas blúdi morom, až sa napokon po bojoch s italskými kmeňmi usadí v Latiu. Ožení sa s dcérou kráľa Latinov- Lavíniou. Zakladá v novej vlasti nový rod, z ktorého zídu rímsky panovníci – cisári. V Éneovi autor stelesnil rímsky ideál hrdinstva a cnosti.
Epikurová filozofia – učenie v rozumné užívanie života – Carpe dieni.
Grécka tragédia- najväčší úspech, zachovala si tradičné spojenie slova, hudby a tanca, recitovali sa iba dialogické časti. Tradičnou súčasťou gréckej drámy bol zbor – spieval, tancoval. Herci vystupovali v maskách – kultový obrad – magický význam.
Ovídius začal ľúbostnou poéziou: zbierka Lásky a Listy heroín (ľúbostná poézia)- obsahujú elégie. Vyjadruje svoje vlastné city a lásku chápe ako ľahkú zábavn a dobrodružnú hru, ktorou si mladí Rimania spestrovali život – Listy heroín. Ovídius sa prevteľuje do učiteľa lásky a radí mladým mužom a ženám ako si majú získať a udržať lásku. O tom je báseň Umenie milovať.
Spracovanie mytológie - Ovídius spracoval grécke a rímske mýty o premenách Bohov a ľudí – Metamorfózy – mýtus o vzniku sveta, o štyroch vekoch – zlatý, strieborný, medený, železný, mýtus o potope, o sochárovi Pygmalionovi, ktorý splanul vrúcnou láskou k soche dievčaťa, ktorú sám vytvoril. Pod vplyvom jeho lásky socha ožila. Mýtus o Daidalovi a Ikarovi, ďalších 250 mýtov.
Básne z vyhnanstva – vypovedal ho cisár Augustus do vyhnanstva. Bol veľmi populárny, jeho portréty a nápisy zdobili steny domov a na základe jeho portrétu vyrábali prstene. Stratil milosť cisára, lebo ho kritizoval. Zbierky Žalospevy, Listy z Pontu.
Juvenelis- satirické listy o pokrytectve, výstrednosti , ženskej skazenosti, so chudobe umelcov a učiteľov, o bohatstve, sláve, kráse.

Óda – spoločenský smer – Horácius – naznačuje spoločenský smer, zaoberá sa otázkami hodnôt – mravných, poúča mladých ľudí, že ktoré hodnoty sú základom dobrého občana, píše o bohatstve, egoizmus- sebectvo.
Satiry – individuálny smer, ako žiť, ako sa stať šťastným, poukazuje na správny spôsob života bez chýb a omylov.
Listy – opisuje seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb. Jeho ideálom je nezávislosť a utvárať život podľa vlastného uváženia.