1.obdobie – vznik mestských štátov a doznieva za vrcholného rozkvetu demokracie (1. ½ 6.stor. – koniec 5. st. p. n. l). Možno ho označiť aj za obdobie prírodnej filozofie. Predstavy o vzniku sveta: Taletova voda, Demokritove atómy.
2.obdobie – obdobie krízy a rozkladu mestského štátu. Je to obdobie – klasické – gréckej filozofie. Filozofické systémy- Platón, Aristoteles.

Platón – idealistický systém – svet je jednoduchý tieň, odraz večného sveta ideí. Diela: Ústava, Zákony. Je zakladateľom logiky.
Helenistické obdobie – materialistická filozofia – Epikuros – sloboda vôle, význam individuálnej slobody. Hl. prekážka – náboženstvo.
Rímske obdobie – úpadok filozofického myslenia, záujem o soicizmus zostáva – Seneca, cisár Marcus Aurelius.

Umenie a kultúra v staroveku

Umenie – najmä výtvarné kultúry a umenie Egypta, Malej Ázie, babylonské, asýrske, egejské a grécke umenie.
1. stavebné slohy: dórsky, iónsky, korintský. Uzatvára ho rímske, etruské, starokresťanské umenie antiky.

Egyptská architektúra
Sochárstvo – Známe sú pyramídy, chrámy a murované hrobky. Sochy vládcov v nadživotnej veľkosti – sfingy, kolosy – sochy sediacich kráľov, skvost – hlava kráľovnej Nefrititi.
Maliarstvo – Výzdoba stien chrámov, hrobiek a nábytku. Malo svetský a náboženský charakter. Maliari nepoznali perspektívu.

Grécka a rímska architektúra – chrámové stavby – Diov chrám v Olympii, Partenon, Téseion, Erechtelón na Akropole v Aténach. Najkrajšia chrámová stavba v starom Ríme je panteón, zasvätený všetkým bohom. Stavali aj baziliky, paláce, thermy – verejné kúpele s teplou vodou, divadlá, mauzoleá, amfiteátre.
Sochárstvo – sochári: Myrón – Discobolos
Feidias, Praxiteles – Hermes s malým Dionýzom, Knidská Afrodita...
Maliarstvo – uplatňoval sa ako nástenná, dosková a mozaiková maľba – chrámová architektúra.
Umelecké remeslá – keramika (Grécko)
- výroba skla fúkaním (Rím)
Hudba – stala sa podstatnou zložkou výchovy a nevyhnutným sprievodom spoločenského diania.