GRÉCKA LITERATÚRA
Antická literatúra je najstaršou literatúrou v Európe a mala veľký vplyv na literárnu tvorbu celej Európy. Je kolískou nášho umenia a kultúry.
Znaky ant. Lit.
– Zobrazuje krásnych, cnostných, múdrych, statočných hrdinov – božský Achilles, ľstivý Odyseus.
- Bohovia – Amorov šíp, Achillova päta,
- sizyfovská práca
- vzťah k umeniu, individualita – svojprávnosť človeka, harmónia krásy tela a múdrosti ducha
Prometheus – za služby preukázané ľuďom je odsúdený na mučenie, na Diov príkaz ho prikujú ku skale.
1. Grécke mýty
2. Grécka lyrika: Alkaios, Anakreón, Sapfo
Anakreón ospevoval víno, hrdinstvo vo vojne, lásku, životné radosti – ako dobre žiť.
Sapfo žila na rodnom ostrove Lesbos, zriadila dom Múz. Zhromaždila tu mladé dievčatá, aby sa tu zasvätili službe bohom a umeniam. Veľmi ostro odsudzovali jej tvorbu iní spisovatelia, považovali ju za neprístojnú a preto jej rukopisy spálili. Sapfo vyjadrovala city a vášne. Zachovala sa len jedna- Óda na Afroditu (Modlitba k Afrodite).
3.Ezopove bájky – epika
Alegoricky zobrazujú ľudské vlastnosti, vzťahy, činy vo svete zvierat, nevyhýbajú sa ani spoločenskej kritike. Končia sa poučením.
Europides – napísal Trojanky, Medea.
4.dráma
-Aristofanes (komédie – Jazdci, Oblaky)
-Aischylos (Pripútaný Prometheus – ukradol Bohom oheň a daroval ľuďom)
-Sofokles (Kráľ Oidipus, Antigona – podstatou konania hlavnej postavy tragédie Antigona spočíva v neochvejnom čine starých morálnych príkazov. Smrteľník nemôže rušiť „nepísané a neochvejné božie zákony. Synovia tébskeho kráľa Oidipa sa v boji o trón zabijú. Nový kráľ Kreon dá s poctami pochovať obrancu mesta Eteokla, zakáže však pod trestomsmrti pochovať Polyneika, ktorý bol na čele nepriateľských vojsk. Antigona napriek zákazu pochová Polyneika a dostáva sa do sporu s Kreonom. Antigona obhajovala svoj čin, ale zomrela.
Konspekt – v Antigone je spracovaný mytologický námet. Vojna medzi Polyneikom a Eteoklom sa skončila ich smrťou. Ich nástupca Kreón dá Eteokla pochovať všetkými poctami. Ale Polyneika zakáže pochovať. Antigona pohodené telo brata posype prsťou a vykoná obrady. Pristihen ju pri tom Kreón, ktorý sa ju rozhodne zavrieť zaživa do skalnej hrobky. Jej snúbenec, jeho syn a náčelník zboru Haimon prosil otca, aby ju pustil, no nepustil a ona sa obesila. Haimonovi sa nepodario napadnúť otca a prebodol sa mečom. Takisto spáchala samovraždu aj jeho matka.
Najstaršie pamiatky gréckej epiky vznikli vďaka Homérovi (9.st.p.n.l.), sú to eposy Ílias a Odysea. Homérovi sa dostávalo priam božskej úcty za svoje eposy, ktoré sa stali kultúrnym majetkom. Ílias sa dotýka posledných dní 10-ročnej vojny medzi Trójou a Spartou. Vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Priama – Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu, ženu spartského kráľa Menelea. Boje pomaly pokračujú, kde sa prestavujú poprední grécki a trójski bojovníci (Achilles, Hektor). Sú tu vykreslené mytologické príbehy, v ktorých do boja zasahujú aj Bohovia a pomáhajú buď jednej alebo druhej strane (Zeus, Aténa, Afrodita, Héra).Odysea- dej druhého eposu sa odohráva v druhom desaťročí po skončení trójskej vojny. Grécky kráľ Itaky sa vyznamenal tým, že dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší bojovníci a pomocou ľsti dobyli Tróju. Jediný blúdi svetom a morom z pomsty Bohov a jeho cesta úmorná, nebezpečná.
RÍMSKA LITERATÚRA
Je mladšou sestru gréckej literatúry. Prevzala vzory a formy z gréckeho písomníctva. Podľahla gréckemu vplyvu, preto hovoríme o helenizácii (pogréčťovanie) Ríma.
Epika: vynikali rečníci, zaznamenávame rozvoj rétoriky: Cicero, Caesar, Aurelius.
Dejepisectvo (historiografia): Caesar, Tacitus – Letopisy, Dejiny – opisuje historické udalosti do Neronovej smrti – r. 68 n.l.
Filozofia: Carus, Aristoteles – Poetika, Seneca – Druhý list Luciliovi
Lyrika: Catullus, Tibulus, Vergílius, Ovídius
Básnici sa stavajú najpopulárnejšími osobnosťami, lebo ospevovali panovníka, cisára, boli prívržencami cisárskej moci.
Vergílius písal pastierske idyly a roľnícke spevy Bucolica, Geogion. Ďalšie dielo Aeneas – epos, kde spracoval povesť o trójskom hrdinovi Éneovi – praotec Rimanov. Je to pokračovanie Íliady. Po skončení trójskeh vojny, trójsky hrdina Éneas blúdi morom, až sa napokon po bojoch s italskými kmeňmi usadí v Latiu. Ožení sa s dcérou kráľa Latinov- Lavíniou. Zakladá v novej vlasti nový rod, z ktorého zídu rímsky panovníci – cisári. V Éneovi autor stelesnil rímsky ideál hrdinstva a cnosti.
Epikurová filozofia – učenie v rozumné užívanie života – Carpe dieni.
Grécka tragédia- najväčší úspech, zachovala si tradičné spojenie slova, hudby a tanca, recitovali sa iba dialogické časti. Tradičnou súčasťou gréckej drámy bol zbor – spieval, tancoval. Herci vystupovali v maskách – kultový obrad – magický význam.
Ovídius začal ľúbostnou poéziou: zbierka Lásky a Listy heroín (ľúbostná poézia)- obsahujú elégie. Vyjadruje svoje vlastné city a lásku chápe ako ľahkú zábavn a dobrodružnú hru, ktorou si mladí Rimania spestrovali život – Listy heroín. Ovídius sa prevteľuje do učiteľa lásky a radí mladým mužom a ženám ako si majú získať a udržať lásku. O tom je báseň Umenie milovať.
Spracovanie mytológie - Ovídius spracoval grécke a rímske mýty o premenách Bohov a ľudí – Metamorfózy – mýtus o vzniku sveta, o štyroch vekoch – zlatý, strieborný, medený, železný, mýtus o potope, o sochárovi Pygmalionovi, ktorý splanul vrúcnou láskou k soche dievčaťa, ktorú sám vytvoril. Pod vplyvom jeho lásky socha ožila. Mýtus o Daidalovi a Ikarovi, ďalších 250 mýtov.
Básne z vyhnanstva – vypovedal ho cisár Augustus do vyhnanstva. Bol veľmi populárny, jeho portréty a nápisy zdobili steny domov a na základe jeho portrétu vyrábali prstene. Stratil milosť cisára, lebo ho kritizoval. Zbierky Žalospevy, Listy z Pontu.
Juvenelis- satirické listy o pokrytectve, výstrednosti , ženskej skazenosti, so chudobe umelcov a učiteľov, o bohatstve, sláve, kráse.
Óda – spoločenský smer – Horácius – naznačuje spoločenský smer, zaoberá sa otázkami hodnôt – mravných, poúča mladých ľudí, že ktoré hodnoty sú základom dobrého občana, píše o bohatstve, egoizmus- sebectvo.
Satiry – individuálny smer, ako žiť, ako sa stať šťastným, poukazuje na správny spôsob života bez chýb a omylov.
Listy – opisuje seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb. Jeho ideálom je nezávislosť a utvárať život podľa vlastného uváženia.
ANTICKÁ FILOZOFIA1.obdobie – vznik mestských štátov a doznieva za vrcholného rozkvetu demokracie (1. ½ 6.stor. – koniec 5. st. p. n. l). Možno ho označiť aj za obdobie prírodnej filozofie. Predstavy o vzniku sveta: Taletova voda, Demokritove atómy.
2.obdobie – obdobie krízy a rozkladu mestského štátu. Je to obdobie – klasické – gréckej filozofie. Filozofické systémy- Platón, Aristoteles.
Platón – idealistický systém – svet je jednoduchý tieň, odraz večného sveta ideí. Diela: Ústava, Zákony. Je zakladateľom logiky.
Helenistické obdobie – materialistická filozofia – Epikuros – sloboda vôle, význam individuálnej slobody. Hl. prekážka – náboženstvo.
Rímske obdobie – úpadok filozofického myslenia, záujem o soicizmus zostáva – Seneca, cisár Marcus Aurelius.
Umenie a kultúra v staroveku
Umenie – najmä výtvarné kultúry a umenie Egypta, Malej Ázie, babylonské, asýrske, egejské a grécke umenie.
1. stavebné slohy: dórsky, iónsky, korintský. Uzatvára ho rímske, etruské, starokresťanské umenie antiky.
Egyptská architektúra
Sochárstvo – Známe sú pyramídy, chrámy a murované hrobky. Sochy vládcov v nadživotnej veľkosti – sfingy, kolosy – sochy sediacich kráľov, skvost – hlava kráľovnej Nefrititi.
Maliarstvo – Výzdoba stien chrámov, hrobiek a nábytku. Malo svetský a náboženský charakter. Maliari nepoznali perspektívu.
Grécka a rímska architektúra – chrámové stavby – Diov chrám v Olympii, Partenon, Téseion, Erechtelón na Akropole v Aténach. Najkrajšia chrámová stavba v starom Ríme je panteón, zasvätený všetkým bohom. Stavali aj baziliky, paláce, thermy – verejné kúpele s teplou vodou, divadlá, mauzoleá, amfiteátre.
Sochárstvo – sochári: Myrón – Discobolos
Feidias, Praxiteles – Hermes s malým Dionýzom, Knidská Afrodita...
Maliarstvo – uplatňoval sa ako nástenná, dosková a mozaiková maľba – chrámová architektúra.
Umelecké remeslá – keramika (Grécko)
- výroba skla fúkaním (Rím)
Hudba – stala sa podstatnou zložkou výchovy a nevyhnutným sprievodom spoločenského diania.
