Ján Amos Komenský – začiatky jeho kňažskej a učiteľskej činnosti spadali do mesta Funek na Morave. Cestoval po rôznych európskych mestách, existenčné starosti a povinnosti biskupa a jednoty bratskej. Stredobodom Komenského diela je človek. Popri záujme o prírodu sa venuje pozornosť aj ľudským, spoloč., soc., náb. a politickým otázkam.
Labyrint světa a ráj srdce – zobrazuje sveta ako mesto, ktorým prechádza autor – pútnik so svojimi sprievodcami – Vězved Všudybud a Mámení. Usiloval sa o reformu školstva, základným spisom je Didaktika magna – Veľká didaktika. V nej sa zaoberá otázkami výchovy a vzdelávania.
Kom. dielo bolo preložené do mnohých jazykov. Autor v ňom rozoberá zásady všeobecnej pedagogiky, didaktiky, metodiky, náboženskej a mravnej výchovy. Jeho moderná a doteraz neprekonaná pedagogická sústava ja založená na vysoko humánnych a racionálnych zásadách: vzdelanie pre všetky soc. Vrstvy bez rozdielu pohlavia, rovnomerné rozvíjanie vedomostí, citu a charakteru, názornosť a bezpodmienečná potreba vzdelávania v materinskom jazyku pri rešpektovaní požiadavky poznať a ovládať čo najviac svetových jazykov.

Brána jazykov otvorená – významná učebnica latinčiny
Svet v obrazoch –jazyková otázková učebnica
Informatorium školy materskej – predškolská výchovy
-bol zástancom pansofie – vševedec.

SLOVENSKÁ LITERATÚRA
(1650 – 1780)

Slovenské územie vyčerpávali protihabsburské povstania naďalej, hlad, epidémie, mor, rozpínavá politika Habsburgovcov, náboženské boje- kresťania- protestanti => reformácia a protireformácia. Príslušníci oboch náboženstiev sa navzájom prenasledovali – na jednej strane a na druhej strane prispeli k šíreniu vzdelanosti – kultúrnou osvetou, zakladaním tlačiarní, rôznymi školami, písaním literatúry. Evanjelici založili v Prešove kolégium, tlačiareň v Levoči a lýceum v Bratislave – slávne. Strediskom katolíckej vzdelanosti bola Univerzita v Trnave založil Peter Pázman – jezuitský biskup. Mal veľkú zásluhu na rozvoji školstva a osvety medzi ľudom. Bol tzv. protirefomátorom. Slovenskú barokovú lit. Charakterizoval záujem o slovenské dejiny a úcta k slovenskému jazyku.

Baroková poézia:
Slovenská bar. poézia sa delí na:
1.náboženskú – približovala sa k ľudovým vrstvám používaním ľudového jazyka a čerpala z domácich zdrojov. 1. katolícky spevník – Cantus catholici – Piesne katolícke zostavil a vydal jezuita Benedikt Szőllősi. Má teologické zameranie, uprednostňuje ľud, chváli ho, že pri bohoslužbách spieva vo vlastnom jazyku. Autor spomína cyrilo-metodskú tradíciu a národné hodnoty. Spevník obsahuje aj uspávanky, koledy.
2.svetská poézia – zborníky, kt. obsahovali tzv. príležitostnú poéziu. Boli písané v slovakizovanej češtine alebo bohemizovanej slovenčine. Zborníky – Zborník Jána Lányho, Zborník Jána Buoca, Slovenské piesne – Dionýz Kubík – kritizuje nezodpovednú prácu, opilstvo...
Mikulášsky zborník – obsahuje zbojnícke piesne o uväznení Jánošíka, z kt. v baroku vytvorili legendárneho bojovníka za práva poddaných. Obsahujú aj ľúbostnú poéziu – lyriku, kde ľúbostný cit stvárňujú ako bolesť, muky, omdlievanie, z kt. človeka vyslobodí len smrť.
Patrí tu Zábavný zborník Jána Sekáča – zábavné básne, v kt. opisuje prefíkané ženy, ich hlúposť, odhalí zlodejov, lumpov. Patria tu aj jarmočné piesne – mali spravodajský charakter, šírili správy o historických udalostiach, živelných pohromách, hrôzostrašných udalostiach, vraždách z množstvami drastických scén.
Výchovné básne – didakticko-reflexívna poézia – upozorňujú na mravné činy, nabádajú ušľachtilým postojom v každej životnej situácii.