Rozmach odbornej prózy nastal v 2. polovici 17. stor. a najmä v 18. stor. Trnavská univerzita mala humanitnejší a barokovejší charakter. Prešovské lýceum inklinovalo k prírodnej filozofii a niektorí profesori sa prikláňali k atomizmu a k experimentálnemu výskumu.

Matej Bel – polyhistor, rektor banskobystrického a neskôr bratislavského lýcea. Napísal veľké množstvo vedeckých článkov a diel vo viacerých jazykoch. Pracoval podľa vopred pripraveného výskumného plánu. Opisom súvekého Slovenska sa zaoberá vo svojom diele encyklopedického zamerania Notitia Hungariae novae hostorico – geographica- Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku. Vyšli iba 4 zväzky, v kt. opisuje niekoľko uhorských stolíc. O slovenskom obyvateľstve sa vyslovuje s úctou, obdivom a zastáva ho pred osočovaním. 1. katolícka tlačená postila – jej autor bol Alexander Máčay. V latinskom predhovore zdôrazňuje zámerné a výrazné slovakizovanie kazateľských kníh. Kritizuje nezrozumiteľných kníh.

Adam František Kolár – právnik a riaditeľ viedenskej cisárskej knižnice.
Ján Baltazár Magin – šovinista – neznáša iné národy – bránil slovenskú šľachtu, duchovenstvo, meštianstvo i slovenský národ pred šovinistickými nadávkami. Napísal Ostne...alebo Obrana.

Dávid Czwittinger, Michal Rotarides
- všeobecné úsilie o vedecké videnie a systematizovanie poznatkov v tom období odrážajú i začiatky našej literárnej histórie ako samostatného vedného odboru.

SLOVENSKÁ BAROKOVÁ PRÓZA

Memoárová a cestopisná literatúra vznikla ako odozva na ťažkú situáciu po tureckom vpáde na slovenské územie a po odhalení a stíhaní účastníkov protihabsburského povstania. K téme tureckej expanzie sa hlásila i poézia.

Štefan Pilárik – opísal svoje tur. Zajatie s dokumentárnou vernosťou v epicko-reflexívnej básni Los Pilárika Štepána. Autori sa usilovali dokumentačne premietnuť reálnu skutočnosť do textu presnými, časovými a miestnymi údajmi, vyvíjali úsilie vykresľovať udalosti. To viedlo k pokusom o umelecký účinné podanie, čiže o beletrizáciu.

Ján Simonides – tlmočil dojmy zo súdnych procesov a prenasledovaní protestantských kňazov a učiteľov. V diele Väzenie, putovanie, vyslobodenie rozpráva o nútenom pochode na Galeje do Neapola. Pri návrate domov už ako vykúpený slobodný človek mohol vnímať krásy krajiny. Najbohatšie zápisky sú z Talianska, kde pobudol najdlhšie. Simonides je naším 1. autorom, ktorý sa pokúsil esteticky hodnotiť umelecké dielo.

Ján Rezník – Prešovská jatka... – v texte zaznamenáva nezvyčajnú sériu popráv protihabsb. prívržencov. Vytvoril portréty plné dramatického napätia a hrôzostrašných obrazov.

Samuel Hruškovič – napísal latinskú autobiografickú prózu Život Samuela Hruškoviča, v kt. sa zmieňuje o vlastných trpkých skúsenostiach chudobného študenta.

Daniel Krman – Cestovný denník – príbeh cestovania a zážitky - jeho cestopisná próza – Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského – opisuje v nej zajatie na Sibíri a Kamčatke, plavbu do Číny a na Madagaskar, kde ho domorodci vyhlásili za kráľa.