Barok

BAROK
(16. – 18. stor.)

V 16. stor. sa v európskom umení začala rozvíjať baroková tvorba, ktorej cieľom bolo zobrazovať duchovné princípy (nábož., nadprirodzené), kt. stoja za poznávanou skutočnosťou. Je to nový umelecký, myšlienkový a kultúrny prúd, ktorého kolískou bolo Španielsko a Taliansko.
V tomto období osud Európy závidel od ohrozovania Turkami, od súperenia panovníckych rodov, od 30. ročnej vojny, od náb. bojov medzi katolíkmi a protestantmi, od živelných pohrôm. V týchto nepriaznivých životných podmienkach sa začala rodiť beznádejnosť, pesimizmus a viera v nadprirodzenú silu, lebo dôvera v ľudské činy a pozemské hodnoty sa strácala. V tomto duchu vznikla myšlienka Vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť – na zemi je všetko pominuteľné, nič nie je stále. Vzrástlo uvedomenie si dôležitosti, viery, večnosti, nadpozemského života. Na barokové umenie bolo charakteristické: napätie, vzrušenie, tzv. pompéznosť – nádhera, ozdobnosť – dekoratívnosť: čím chceli umelci ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho city. Preto stavali veľkolepé chrámy, používali zlaté farby, sklo, monumentálnosť – veľkoleposť, patetickosť – nadnesenosť. Umelci zobrazovali protiklady a boj medzi silami dobra a zla, strach zo smrti a nádej na večný život v nebi. Zobrazovali aj hrôzu z večného zatratenia v pekle.

EURÓPSKA LITERATÚRA

ŠPANIELSKA LITERATÚRA

Torquato Tasso – mal zlé detstvo, so svojím otcom putoval, na základe týchto skúsenosti napísal dielo: Oslobodený Jeruzalem – epos o osudoch križiackej výpravy a hovorí o bojoch, o teologických predstavách, aj o ľudských citoch. Dej osnovy tvorí križiacka výprava na božiu výzvu pod vedením Gotffreda. Cieľom bol oslobodiť Jeruzalem od pohanskej poroby. V boji zahynú udatní kresťania aj moslimský bojovníci. Križiaci nakoniec mesto dobyjú. Jeruzalem so svätým hrobom Krista predstavuje duchovné svetlo pravdy, kým Moslimovia reprezentujú mocnosti, sily temnôt a spoja sa s luciferom, s diablami. Križiakom pomáha Boh.

ANGLICKÁ LITERATÚRA

John Milton – písal eposy – Stratený raj a Raj znovu nájdený – spracoval biblický príbeh o stvorení sveta, hovorí o neposlušnosti človeka, vyhnaní Adama a Evy z raja, o satanovi. Vykresľuje aj nádheru neba, krásy raja a temnoty pekla. Spomína aj Ježiša Krista a jeho činy.

NEMECKÁ LITERATÚRA

Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen – Dobrodružný Simplicius Simplicissimus – opisuje tu osudy naivného chlapca SS za 30-ročnej vojny, kt. sa dostane medzi vojakov, kde zažije všelijaké dobrodružstvá. Choroba ho privedie na opustený ostrov.

ČESKÁ LITERATÚRA

Ján Amos Komenský – začiatky jeho kňažskej a učiteľskej činnosti spadali do mesta Funek na Morave. Cestoval po rôznych európskych mestách, existenčné starosti a povinnosti biskupa a jednoty bratskej. Stredobodom Komenského diela je človek. Popri záujme o prírodu sa venuje pozornosť aj ľudským, spoloč., soc., náb. a politickým otázkam.
Labyrint světa a ráj srdce – zobrazuje sveta ako mesto, ktorým prechádza autor – pútnik so svojimi sprievodcami – Vězved Všudybud a Mámení. Usiloval sa o reformu školstva, základným spisom je Didaktika magna – Veľká didaktika. V nej sa zaoberá otázkami výchovy a vzdelávania.
Kom. dielo bolo preložené do mnohých jazykov. Autor v ňom rozoberá zásady všeobecnej pedagogiky, didaktiky, metodiky, náboženskej a mravnej výchovy. Jeho moderná a doteraz neprekonaná pedagogická sústava ja založená na vysoko humánnych a racionálnych zásadách: vzdelanie pre všetky soc. Vrstvy bez rozdielu pohlavia, rovnomerné rozvíjanie vedomostí, citu a charakteru, názornosť a bezpodmienečná potreba vzdelávania v materinskom jazyku pri rešpektovaní požiadavky poznať a ovládať čo najviac svetových jazykov.

Brána jazykov otvorená – významná učebnica latinčiny
Svet v obrazoch –jazyková otázková učebnica
Informatorium školy materskej – predškolská výchovy
-bol zástancom pansofie – vševedec.

SLOVENSKÁ LITERATÚRA
(1650 – 1780)

Slovenské územie vyčerpávali protihabsburské povstania naďalej, hlad, epidémie, mor, rozpínavá politika Habsburgovcov, náboženské boje- kresťania- protestanti => reformácia a protireformácia. Príslušníci oboch náboženstiev sa navzájom prenasledovali – na jednej strane a na druhej strane prispeli k šíreniu vzdelanosti – kultúrnou osvetou, zakladaním tlačiarní, rôznymi školami, písaním literatúry. Evanjelici založili v Prešove kolégium, tlačiareň v Levoči a lýceum v Bratislave – slávne. Strediskom katolíckej vzdelanosti bola Univerzita v Trnave založil Peter Pázman – jezuitský biskup. Mal veľkú zásluhu na rozvoji školstva a osvety medzi ľudom. Bol tzv. protirefomátorom. Slovenskú barokovú lit. Charakterizoval záujem o slovenské dejiny a úcta k slovenskému jazyku.

Baroková poézia:
Slovenská bar. poézia sa delí na:
1.náboženskú – približovala sa k ľudovým vrstvám používaním ľudového jazyka a čerpala z domácich zdrojov. 1. katolícky spevník – Cantus catholici – Piesne katolícke zostavil a vydal jezuita Benedikt Szőllősi. Má teologické zameranie, uprednostňuje ľud, chváli ho, že pri bohoslužbách spieva vo vlastnom jazyku. Autor spomína cyrilo-metodskú tradíciu a národné hodnoty. Spevník obsahuje aj uspávanky, koledy.
2.svetská poézia – zborníky, kt. obsahovali tzv. príležitostnú poéziu. Boli písané v slovakizovanej češtine alebo bohemizovanej slovenčine. Zborníky – Zborník Jána Lányho, Zborník Jána Buoca, Slovenské piesne – Dionýz Kubík – kritizuje nezodpovednú prácu, opilstvo...
Mikulášsky zborník – obsahuje zbojnícke piesne o uväznení Jánošíka, z kt. v baroku vytvorili legendárneho bojovníka za práva poddaných. Obsahujú aj ľúbostnú poéziu – lyriku, kde ľúbostný cit stvárňujú ako bolesť, muky, omdlievanie, z kt. človeka vyslobodí len smrť.
Patrí tu Zábavný zborník Jána Sekáča – zábavné básne, v kt. opisuje prefíkané ženy, ich hlúposť, odhalí zlodejov, lumpov. Patria tu aj jarmočné piesne – mali spravodajský charakter, šírili správy o historických udalostiach, živelných pohromách, hrôzostrašných udalostiach, vraždách z množstvami drastických scén.
Výchovné básne – didakticko-reflexívna poézia – upozorňujú na mravné činy, nabádajú ušľachtilým postojom v každej životnej situácii.

Peter Benický – pochádzal zo starej zemianskej rodiny. Získal viacero uznaní a zveľadil si majetok. Šiel rokovať k sultánovi do Konštantínopolu. Mal dobrý vzťah k svojim poddaným a odpustil im časť dávok, lebo schudobneli počas tureckých vpádov. Slovenské verše – vyznačujú sa sklonom k irónii, satire a kritike života amorálky uhorskej spoločnosti, najmä jej panského a šľachtického prostredia. Majú didakticko-reflexívny charakter. Využívajú prostriedky ľudovej hovorovej reči. Spája sa v nej humanistické vzdelanie s ľudovou múdrosťou. Dotýka sa ľudských chýb i prednosti, dáva príslušné rady a moralizuje. Zamýšľa sa nad premenlivosťou, vrtkavosťou koleso šťastia. Radí úradníkom a sudcom, aby spravodlivo rozhodovali a neprijímali dary. Zaujíma kladný postoj k učeniu, vede a vzdelaniu. Odporúča pracovitosť. Ironizuje pretvárku a panovačné ženy a neodporúča skoré a prenáhlené ženenie. Sympatizuje so sedliakmi a satirizuje zbabelosť šľachticov i pánov. Vychádza z praktickej životnej skúsenosti a múdrosti.

Hugolín Gavlovič - v detstve osirel, po stredoškolských štúdiách ako 20-ročný vstúpil do františkánskej rehole, kam ho okrem túžby doplniť si vzdelanie priťahoval mravný ideál dobrovoľnej chudoby a pomoci slabším. Keď ochorel na pľúca, chodieval sa v lete liečiť žinčicou a zdravým vzduchom do hôr na salaše. Z tohto prostredia čerpá námet jeho Valaská škola mravúv stodola - táto didakticko-reflexívna veršovaná skladba je kniha životnej múdrosti pastierov. V nej autor chce dať čitateľovi bohatstvo mravných ponaučení a praktických morálnych zásad. Obsahuje 16 000 veršov. Chcel poslúžiť ľuďom namiesto priameho kázania. Chatrné zdravie mu totiž bránilo v pôvodnom poslaní- pôsobiť hovoreným slovom, čo hovorí nadpis, si kladie za cieľ „vyškoliť“ čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov. Zaoberal sa veľkým množstvom rozličných problémov, súvisiacich so vzťahom jednotlivca k Bohu, blížnym a cnostnému životu. Oslovuje všetkých ľudí dobrej vôle bez ohľadu na rozdiely v majetku a spol. postavení. Vyzýva k odstupu od pozemských, pominuteľných hodnôt. Odsudzuje poverčivosť, vystríha pred zlozvykom opilstva, niekedy však biedu alkoholizmu podáva žartovne, ako je to v anekdotickom príbehu o gazdinej, čo pre opilstvo pobila všetky hrnce kúpené na jarmoku. Výchovu človeka k slušnosti, napr. ako sa správať pri jedle a pri návštevách. Prejavuje obdiv a sympatiu chudobným a sedliakom, hlavne ich šikovnosti, pracovitosti a dôvtipu. Bol kritickým komentátorom súvekých spoločenských pomerov, predovšetkým krikľavej sociálnej nespravodlivosti. Vyjadruje hlboký nesúhlas s vojnami. Na srdci mu leží pravá láska k vlasti, skláňa sa pred statočnou a vytrvalou prácou a vystríha pred pyšnou nadutosťou alebo podceňovaním druhých i pred slepou dôverou v moc peňazí. V bohemizovanej slovenčine s bohatým zastúpením slovenských nárečových prvkov a hovorových štylistických prostriedkov. Je poznačená zdravým, úprimným a kritickým pohľadom františkánskeho ľudového kazateľa. Gavlovičova básnická skladba Škola kresťanská vykresľuje čitateľovi neúprosný okamih smrti, na ktorý sa treba počas života dobre pripraviť.

SLOVENSKÁ BAROKOVÁ DRÁMA

Eliáš Ladiver – bránil evanjelické vierovyznanie. Evanjelické hry- Tragoedia, neb Hra smutná, prežalostná – vystupujú alegorické postavy predstavujúce rôzne cnosti a vlastnosti, ako Smelosť, Pravda, Lož, v katolíckych postavy z antickej mytológie, orientálne a dobrodružné látky, intrigy- zdramatizovaná história o gruzínskej kráľovnej, kt. radšej zomrela, než by sa vydala za perzkého kráľa a tým by sa vzdala kresťanstva - Caterina, kráľovná gurzianská.

VEDECKÁ A POPULARIZAČNÁ LITERATÚRA

Rozmach odbornej prózy nastal v 2. polovici 17. stor. a najmä v 18. stor. Trnavská univerzita mala humanitnejší a barokovejší charakter. Prešovské lýceum inklinovalo k prírodnej filozofii a niektorí profesori sa prikláňali k atomizmu a k experimentálnemu výskumu.

Matej Bel – polyhistor, rektor banskobystrického a neskôr bratislavského lýcea. Napísal veľké množstvo vedeckých článkov a diel vo viacerých jazykoch. Pracoval podľa vopred pripraveného výskumného plánu. Opisom súvekého Slovenska sa zaoberá vo svojom diele encyklopedického zamerania Notitia Hungariae novae hostorico – geographica- Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku. Vyšli iba 4 zväzky, v kt. opisuje niekoľko uhorských stolíc. O slovenskom obyvateľstve sa vyslovuje s úctou, obdivom a zastáva ho pred osočovaním. 1. katolícka tlačená postila – jej autor bol Alexander Máčay. V latinskom predhovore zdôrazňuje zámerné a výrazné slovakizovanie kazateľských kníh. Kritizuje nezrozumiteľných kníh.

Adam František Kolár – právnik a riaditeľ viedenskej cisárskej knižnice.
Ján Baltazár Magin – šovinista – neznáša iné národy – bránil slovenskú šľachtu, duchovenstvo, meštianstvo i slovenský národ pred šovinistickými nadávkami. Napísal Ostne...alebo Obrana.

Dávid Czwittinger, Michal Rotarides
- všeobecné úsilie o vedecké videnie a systematizovanie poznatkov v tom období odrážajú i začiatky našej literárnej histórie ako samostatného vedného odboru.

SLOVENSKÁ BAROKOVÁ PRÓZA

Memoárová a cestopisná literatúra vznikla ako odozva na ťažkú situáciu po tureckom vpáde na slovenské územie a po odhalení a stíhaní účastníkov protihabsburského povstania. K téme tureckej expanzie sa hlásila i poézia.

Štefan Pilárik – opísal svoje tur. Zajatie s dokumentárnou vernosťou v epicko-reflexívnej básni Los Pilárika Štepána. Autori sa usilovali dokumentačne premietnuť reálnu skutočnosť do textu presnými, časovými a miestnymi údajmi, vyvíjali úsilie vykresľovať udalosti. To viedlo k pokusom o umelecký účinné podanie, čiže o beletrizáciu.

Ján Simonides – tlmočil dojmy zo súdnych procesov a prenasledovaní protestantských kňazov a učiteľov. V diele Väzenie, putovanie, vyslobodenie rozpráva o nútenom pochode na Galeje do Neapola. Pri návrate domov už ako vykúpený slobodný človek mohol vnímať krásy krajiny. Najbohatšie zápisky sú z Talianska, kde pobudol najdlhšie. Simonides je naším 1. autorom, ktorý sa pokúsil esteticky hodnotiť umelecké dielo.

Ján Rezník – Prešovská jatka... – v texte zaznamenáva nezvyčajnú sériu popráv protihabsb. prívržencov. Vytvoril portréty plné dramatického napätia a hrôzostrašných obrazov.

Samuel Hruškovič – napísal latinskú autobiografickú prózu Život Samuela Hruškoviča, v kt. sa zmieňuje o vlastných trpkých skúsenostiach chudobného študenta.

Daniel Krman – Cestovný denník – príbeh cestovania a zážitky - jeho cestopisná próza – Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského – opisuje v nej zajatie na Sibíri a Kamčatke, plavbu do Číny a na Madagaskar, kde ho domorodci vyhlásili za kráľa.

JAZYK

Plní rozličné funkcie. Zákl. funkcia je komunikatívna.
Štylistika skúma, aké jazykové prostriedky sú najvhodnejšie z hľadiska jazykovej komunikácie.
Funkčné jazykové štýly:

-verejného styku
-náučný
-administratívny
-publicistický
-rečnícky
-umelecký
-súkromného styku – hovorový

Každý štýl má vlastné, osobitné charakteristické jazyk. prostr. Vzájomne na seba pôsobia.
Hovorový štýl – realizuje sa ústne, používajú sa všetky slová aj nespisovné. V súčasnosti sa vplyvom pracovného prostredia vypracúva dorozumievacia podoba – štandard- ustupujú nárečové slová.
Administratívny štýl – písomný – čoraz viacej ustaľuje svoju formu. Hl. znaky: vecnosť, stručnosť, prehľadnosť.

Slohové postupy:

-informačný
-opisný
-rozprávací
-výkladový – úvahový