BAROK
(16. – 18. stor.)

V 16. stor. sa v európskom umení začala rozvíjať baroková tvorba, ktorej cieľom bolo zobrazovať duchovné princípy (nábož., nadprirodzené), kt. stoja za poznávanou skutočnosťou. Je to nový umelecký, myšlienkový a kultúrny prúd, ktorého kolískou bolo Španielsko a Taliansko.
V tomto období osud Európy závidel od ohrozovania Turkami, od súperenia panovníckych rodov, od 30. ročnej vojny, od náb. bojov medzi katolíkmi a protestantmi, od živelných pohrôm. V týchto nepriaznivých životných podmienkach sa začala rodiť beznádejnosť, pesimizmus a viera v nadprirodzenú silu, lebo dôvera v ľudské činy a pozemské hodnoty sa strácala. V tomto duchu vznikla myšlienka Vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť – na zemi je všetko pominuteľné, nič nie je stále. Vzrástlo uvedomenie si dôležitosti, viery, večnosti, nadpozemského života. Na barokové umenie bolo charakteristické: napätie, vzrušenie, tzv. pompéznosť – nádhera, ozdobnosť – dekoratívnosť: čím chceli umelci ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho city. Preto stavali veľkolepé chrámy, používali zlaté farby, sklo, monumentálnosť – veľkoleposť, patetickosť – nadnesenosť. Umelci zobrazovali protiklady a boj medzi silami dobra a zla, strach zo smrti a nádej na večný život v nebi. Zobrazovali aj hrôzu z večného zatratenia v pekle.

EURÓPSKA LITERATÚRA

ŠPANIELSKA LITERATÚRA

Torquato Tasso – mal zlé detstvo, so svojím otcom putoval, na základe týchto skúsenosti napísal dielo: Oslobodený Jeruzalem – epos o osudoch križiackej výpravy a hovorí o bojoch, o teologických predstavách, aj o ľudských citoch. Dej osnovy tvorí križiacka výprava na božiu výzvu pod vedením Gotffreda. Cieľom bol oslobodiť Jeruzalem od pohanskej poroby. V boji zahynú udatní kresťania aj moslimský bojovníci. Križiaci nakoniec mesto dobyjú. Jeruzalem so svätým hrobom Krista predstavuje duchovné svetlo pravdy, kým Moslimovia reprezentujú mocnosti, sily temnôt a spoja sa s luciferom, s diablami. Križiakom pomáha Boh.

ANGLICKÁ LITERATÚRA

John Milton – písal eposy – Stratený raj a Raj znovu nájdený – spracoval biblický príbeh o stvorení sveta, hovorí o neposlušnosti človeka, vyhnaní Adama a Evy z raja, o satanovi. Vykresľuje aj nádheru neba, krásy raja a temnoty pekla. Spomína aj Ježiša Krista a jeho činy.

NEMECKÁ LITERATÚRA

Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen – Dobrodružný Simplicius Simplicissimus – opisuje tu osudy naivného chlapca SS za 30-ročnej vojny, kt. sa dostane medzi vojakov, kde zažije všelijaké dobrodružstvá. Choroba ho privedie na opustený ostrov.