Pokrokové hnutie, kt. v 18. stor. ovládlo Európu. Toto hnutie sa zakladalo na dôvere v „osvietený“ rozum a na pravde, poznanej buď rozumom alebo skúsenosťou. Začalo viesť vytrvalý zápas s predsudkami a poverami akéhokoľvek druhu, presadzovalo slobodu myslenia a presvedčenia. Zdôrazňovalo, že ľudia sú si od prírody rovní, vyjadrovali záujmy nastupujúceho silnejúceho meštianstva. Niektorí panovníci využili modernizáciu štátu a hospodárstva.
Jozefinizmus – podľa cisára Jozefa II. – slobodomyseľné hnutie.
Znakom osvietenského umenia je vzájomná súhra „rozumu a citu“, zdôrazňujú racionálny prvok, individuálnosť ľudského citu a inštinktu. K najvýznamnejším mysliteľom a spisovateľom osvietenstva patrili vo Fran. Charles – Louis de Montesquieu, Denis Diderot – skupina encyklopedistov. Encyklopédia – je veľkorysým pokusom o zhrnutie súdobých vedomostí. V Encyklopédii uplatnil rozsiahle poznatky z najrôznejších odborov, z filozofie a remesiel. Má 35 zväzkov. Svojím dôrazom sa stala vzhľadom na nepretržitý vedecký pokrok veľkolepým pomníkom ľudského rozumu.
Didaktická a osvetovo-vzdelávacia tvorba- román Robinson Crusoe – Daniel Defoe a Gulliverove cesty – Jonathan Swift, Voltaire - Candide alebo Optimizmus – v diele sú podrobené prenikavej satire módne, lacné a optimistické učenie o vševládnej harmónii a božej prozreteľnosti, o tom, že všetko je na svete správne zariadené, že každé zlo je na niečo dobré. Formálne prózu postavil na schéme príhod, skúseností a putovania hl. hrdinu. V jednotlivých príbehoch prostredníctvom hrdinu odhaľuje pravú podstatu lúpežných voje, pracovné zneužívanie domorodcov v koloniálnych krajinách, bezcharakternosť a intrigy fran. súdu, povera a útlak katolíckej cirkvi, panovačnosť a svojvôľu absolutickej moci. Poviedka Prostáčik – hrdinom je naivný Huron, kt. sa pozerá na okolitý svet dôverčivým pohľadom neskazeného divocha.

INTEGRAČNÉ PROCESY V SLOVENSKOM NÁRODNOM OBRODENÍ

Najdôležitejšou úlohou v SNO bola integrácia – zjednocovanie slov. kultúry a literatúry na základe národnej myšlienky. Ďalšou úlohou je uzákonenie – kodifikácia spisovnej slovenčiny, šírenie osvety a kultúry v nižších vrstvách spoločnosti. Toto obdobie členíme na 1. obdobie, kt. trvá od 1780-1820. Charakteristické bolo: tolerančný patent – riešil podmienky pre 2 vierovyznania – katolícke a evanjelické; vystupovali bernolákovci. Anton Bernolák uzákonil spisovný jazyk 1787 na základe hovorového úzu trnavského centra a Trnavskej univerzity. Katolícke duchovenstvo – bernolákovci založili spolok Slovenské učené tovarišstvo 1789, kt. podporovalo slovenskú kul.- osvetovú činnosť. Tovarišstvo malo široký, kultúrny, buditeľský, politický a sociálny program a malo pobočky po celom území Slovenska. Na čele stál Bernolák a sídlo malo v Trnave.
Pôsobili tu spisovatelia a buditelia s ľudovýchovnej a literárnej oblasti. Za cieľ mali starostlivosť o povznesenie slov.ľudu, vydávaním ľudovýchovných diel a časopisov. U evanjelikov vznikli spolky Učená spoločnosť malohontská a Učená spoločnosť banského okolia, kt. si získavali zásluhy o kultpúrny rozvoj slovenska vydávaním časopisov, ročeniek, kalendárov, almanachov. Veľký význam malo založenie Katedry reči a literatúry česko-slovenskej na bratislavskom evanjelickom lýceu, kt. sa stalo centrom štúrovskej generácie.
V 2. obd. – od. 1820-1835 – národno-zjednocovací proces sa prejavil založením spolkov, napr.: Slovenský čitateľský spolok v Pešti a Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Tu sa objavili osobnosti – Hollý, Kollár, Šafárik.
V 3. obd. – 1835-1843 – začína sa hnutie štúrovcov – tzv. romantická generácia.
Vrcholná fáza – 1843-1848 – dochádza ku kodifikácii slovenčiny Štúrom, Hurbanom, Hodžom na fare v Hlbokom – 1843. Štúrovci vytvorili jazyk a položili základy kultúrneho rozvoja Slovenska. V týchto rokoch vychádzali prešpúrske noviny, propagovali náb. znášanlivosť.