2. časťou jeho tvorby je idylická poézia, prostredníctvom ktorej opisuje slovenskú prírodu v plnej kráse. Sú to menšie epické skladby- Selanky. Opisuje tu postavy slov. pastierov, ich pokojný život, prácu, folklór, hry, zábavy, spev. Opisuje ich ako ušľachtilých ľudí. Obsahuje aj žalospevy – smutné príbehy, opisuje ubiedenosť slov. národného života. V jednotlivých „plačoch“ vyjadruje smútok, žiaľ. Ďalšiu časť jeho tvorby tvoria ódy, v kt. oslavuje priateľov slovanstva, veľkých dejateľov, veľké osobnosti a slovenskú prírodu.
Ján Chalupka - vynikajúci predstavitel slov. klasicizmu. Teologické, filozofické a jazykovedné štúdioum zavŕšil v Jene. Učil na gymnáziu, bol farárom v Brezne, kde aj zomrel. S jeho osobou sú späté začiatky novodobej slov. drámy. Uvedením Chalúpkovho Kocúrkova začal Gašpar Fejérpataky-Belopotocký v r. 1830 v Liptovskom Mikuláši rad ochotníckych divadelných predstavení, na kt. nadviazali v iných slov. mestách a mestečkách v 30. a 40. rokoch i v nasledujúcich desaťročiach a ktoré tvoria až do r. 1918 základ slov. divadelných dejín. Prvou hrou Kocúrkovo – Len aby sme v hanbe nezostali - je to prostredie slov. malomesta, v kt. Chalupka odhaľuje na jednej strane všeobecne smiešne stránky jeho životného štýlu, predstavuje postavami remeselníckych „pánov majstrov“ a a magistrátnych úradníkov.
Nachádzajú prvky spoločenskej komiky, ako sa toto tradične zaostalé prostredia chce aspoň navonok prispôsobiť novým módnym prúdom, prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta, charakterovú i jazykovú komiku postavami – majster Tesnošil – okráda svojich zákazníkov, Pán z Chudobíc- chudobný, Turčan Sloboda – bojuje za slobodu, vydajachtivá panna Trasorítka, mestský doktor – Lesebuch, prechádzajú aj do ďalších diel: Všecko naopak, Trasorítka, Starúš plesnivec, Trinásta hodina.
Objektom Chalupkovej spoloč. Kritiky je ľudská hlúposť alebo obmedzenosť, podaná predovšetkým formou anekdoty. Jeho satira je skôr humorne výsmešná. V Kocúrkove sa schádza konvent – zhromaždenie oprávnených členov, na voľbu nového učiteľa. Čižmársky majster Tesnošil Jánoš podporuje voľbu susedovho syna Martina, kt. si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc, konvent vyvolí akéhosi Turčana Slobodu. Tesnošilka sa ho usiluje získať pre svoju dcéru.
Satirický román Bendeguez, v kt. zosmiešňuje maďarský šovinizmus, vydal v nemčine. Dvaja turčianski zemania Bendeguez a Kolompos sa vyberä do sveta hľadať pravlasť Maďarov.