Turčín Poničan – je to dojímavá ľudská dráma jednoduchej slovenskej ženy, kt. poturčenec, kedysi unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva. Matka v ňom spoznáva vlastného syna. Poturčenec, keď musel uznať, že otrokyňa je jeho matka, ju žiada, aby zostala pri ňom a pri svojom vnúčati. Ona však odmieta žiť v prepychu a chce sa vrátiť. Patriotizmus tu víťazí nad bohatstvom, princíp pospolitosti k slov. ľudu nad materinskými citmi. S tureckými vpádmi súvisí aj Branko. Hrdinsky bojoval proti presile a len zradou ho premohli. Básnik si pred smrťou určil, aby na jeho náhrobný kameň vytesali dvojveršie z tejto básne:
Pravde žil som, krivdu bil som
Verne národ môj ľúbil som
Zobrazenie hrdinstva ľudu v boji za slobodu vrcholí v hrdinskej epickej básni Mor ho! – Historický námet z čias rímskeho panstva. Cisár Constantinus r. 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil odbojné kmene Lemiakov. Chalupka ich pokladal za Slovákov a preniesol na nich všetky ideálne ľudské vlastnosti. Dej lokalizuje na hranice vlasti, k Dunaju pod „pevný hrad“. Sem prichádzajú hrdí slovenskí junáci k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom, v kt. autor zdôrazňuje slov. slobodomyselnosť a hrdosť. Cisár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Nasleduje slovanská odveta, nebojácny útok junákov s výkrikom „Mor ho!“ na cisára a jeho vojsko. Zahanbený cisár prezerá svojich mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie výkrik junákov: A ty mor ho“
Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia,
Ponad vysoké hory, ponad rovné polia;
Preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
Sadli tam za pomedzím slovenského
Rodu.
A ty, mor ho! – hoj, mor ho! Detvo môjho
Rodu,
Kto kradmou rukou siahne na tvoju
Slobodu,
A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom;
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
Príroda tvorí jednotu s hrdinským dejom a vlasteneckým pátosom. Hrdina je kolektívny – slovenskí junáci, kt. predstavujú slov. ľud. Autor využíva kontrasty (cisár pyšný a zbabelý zotročiteľ, junáci hrdí, smelí, obetaví) Chalupka odsúdil pokusy o podmanenie malých národov a veril v silu ľudu, kt. si vie ubrániť slobodu. Zdôrazňoval rovnosť človeka s človekom, národa s národom. Symboly (Tatry – Dunaj ako lokalizácia územia Slovákov), prirovnania. Majstrovsky narába s ľudovým jazykom a využíva trinásťslabičný verš. Ideami národnej rovnoprávnosti a slobody burcoval proti krivde, násiliu a nespravodlivosti.
