Báseň Sôvety v rodine Dušanovej, písal v Halle. Na rozhovoroch s ľudstvom sa zúčastňujú alegorické postavy, kt. tlmočia Heglové tézy, že rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha. Pranieruje lakomstvo, pokrytectvo, hlúposť.
S vlastným ľúbostným zážitkom, ale i s predsudkami niektorých štúrovcov, kt. odsudzovali lásku k žene, sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína. Skladba má dve časti. 1. lyricko-epická, zobrazuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej. V 2. časti reflexívno-symbolicej, láska nadobúda nadosobný, spoločenský charekter. Vyslovuje svoj ideál krásy, kt. stelesnením je Marína. Postupne sa prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine: „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať!“ Odkrývajú sa momenty nešťastnej básnikovej lásky. K Maríne prichádza symbolický pokušiteľ v podobe „motýľa“, neskôr v podobe „mátohy, hadiska, tajného zlosyna a satana.“ Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu.
Mladosť – nechápe ako mladosť tela, ale stav duše, túžbu človeka po kráse: „Ale kto láske a kráse žije, ten večne zostane mladý.“
Mladosť pomôže človeku uskutočniť túžby a ideály, zmeniť skutočnosti. Poslaním človeka je vyplniť život krásou. Marína je v 10-veršových strofách:
Ja sladké túžby, túžba po kráse
Spievam peknotou nadšený,
A v tomto duše mojej ohlase
Svet môj je celý zavrený;
Z výsosti Tatier ona mi svieti,
Ona mi z ohňov nebeských letí,
Ona mi svety pohýna,
Ona mi kývy zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
Krás mojich moja Marína!
Slovensko mladé, rodisko moje
Aj mohyla mojich kostí!
V tebe mám pekných obrazov dvoje
A dvoje veľkých ľúbostí! –
Ako je krásna tá moja deva,
Aká k nej ľúbosť vo mne horieva:
Tak ty a k tebe, otčina!
Ako tys´ pekná, krajina moja,
Ako mladistvosť milá mi tvoja:
Tak pekná, milá Marína!
A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvárí hľaď jará?
Či údov sila? Či strmosť krokov?
Toto sa všetko zostará!
Mladosť je túžba živá po kráse,
Je hlas nebeský v zemskom ohlase,
Je nepokoj duší svätý,
Je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,
Je kvetín lásky rajská záhrada,
Je anjel v prachu zaviaty!
