Hl. časť diela tvorí próza, hlavne hist. povesti. Na hist. pozadí zobrazuje ľudské vášne a drámy. U Kalinčiaka hynú rovnako dobrí i zlí.
Milkov hrob - z čias kráľa Matiáša sa Milko zriekne svojej lásky, aby zachránil Žilinu pred pomstou svojho soka. Vladimír ho dá zákerne zavraždiť. Na mieste jeho hrbou umiera i jeho milá Mária. Vladimír, čakajúc Máriu, aby spolu ušli, ju v preoblečení nespozná a zabije ju. Jeho zas zabije blesk. V povesti sa preplietajú realistické prvky s rom. Realisticky sú vykreslení mešťania, obyvatelia Žiliny, kým hl. postavy sú rom. výnimoční jednotlivci.
Krvná pomsta je hl. motívom povesti Bratova ruka. Mikuláš Badánsky sa ožení s príslušníčkou rodiny, na kt. musí podľa prísahy vykonať pomstu. Každý rok posiela na smrť jedného jej člena. Nad posledným svojím švagrom, sa zľutuje a odtne mu iba ruku, kt. doma skrýva a nájde ju jeho žena. Tak sú odhalené jeho zločiny a sám nakoniec končí na popravisku.
Najkrajšou rom. povesťou je Púť lásky. Dej sa odohráva v okolí Myjavy v časoch tureckých vpádov. Janko Černok, pán hradu Branč, chce získať najkrajšie dievča Myjavy Žofiu. Jeho protivník, a sok v láske, aga Osman ho počas svadby zajme. Žofia sa rozhodne nájsť milého a oslobodiť ho. Aga Osma, keď vidí, že nezíska jej lásku, Černoka prepúšťa. Janka, preoblečeného do tur. Šiat, pri Myjave zabijú sedliaci. Žofia o niekoľko týždňov od žiaľu zomiera. V závere povesti autor dodáva, že k Černokovmu a Žofiinmu hrobu chodí po nociach Žofiin otec a mládenec aga Osma. Janko a Osman sú výnimoční ľudia, silní jednotlivci.
Povesť Mládenec slovenský - dej sa odohráva na trenčianskom hrade po páde Veľkej Moravy. Stanislav sa stáva členom Slov. bratstva pod prísahou, že sa zriekne všetkých osobných záujmov. Jediný raz sa previní tým, že nechá žiť nepriateľského vojvodcu Dlugoša- otca svojej milej. Podľa rady starších bratstva svojou láskou a konaním porušil prísahu a preto ho čaká smrť. Stanislav vo väzení na tren. hrade pri pohľade na boj svojich vylomí mreže, postaví sa na čelo vojska a víťazí. Napriek tomu, že dokazuje, že láska k žene nie je v rozpore s národnými záujmami.
S podobnou myšlienkou sa stretávame i v rozsiahlej povesti Knieža liptovské. Nevlastný brat Jána Korvína sa zaľúbi do dcéry nepriateľa Štefana Zápoľského. Na pozadí ľúbostnej drámy sú vykreslené spory medzi šľachtou a kráľom, realistické obrazy lip. zemanov. Miestne povesti: Mních - sklamanie, keď chce uniesť dcéru lipt. zámku.
Námet ľudového rozprávania o zániku lipt. dediny umiestnil do obdobia rákociovských vojen a spracoval ho v povesti Svätý Duch. Zachytáva život a povahu slov. zemanov. Život zemanov, ich spory a charakter, kt. Kalinčiak načrtol v orm. prácach , naplno vykreslil vo svoje vrcholnej próze Reštavrácia. Je to jediná humoristická próza so šťastným koncom. Námetom je obraz kortešačiek pred voľbami župných úradníkov a boj dvoch rozvetvených rodín o miesto vicišpána. Sú to konflikty romantické: láska s prekážkami, prísaha, zrada. Dejový línia je veľmi jednoduchý. Príbehy z príprav na voľby a boj o zemianske hlasy medzi dvoma hl. kandidátmi na úrad vicišpána. Adamom Bešeňovským a Jánom Potockým. Rodina Levických sa pridáva striedavo na stranu Beš. a Pot. Dôležitú úlohu v predvolebnom boji zohrávali peniaze. Obaja kandidáti si získavajú hlasy voličov hostinami, pijatikou a podplácaním kortešov. Takým bok i Matiáš Bešeňovský. Pomocou intríg dosiahne Potocký víťazstvo. Boj o zemianske hlasy vyznačujúci sa podvodmi, sa napokon končí kompromisom, svadbou Števka Levického s Aničkou Bešeňovskou. V povesti niet víťazov ani porazených, všetci dostali to, po čom túžili. Dielo sa prejavilo v charakterizácii postáv, využíva príslovia, porekadlá, a hovorovú reč, čo dodáva vete osobitný význam. Kalinčiak zobrazuje zanikajúcich zemanov s úsmevom a humorom, ale i napriek tomu je jeho pohľad na zemianstvo kritický a presvedčivý.
Súčasťou jeho tvorby bola i lit. Činnosť. Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča. Zdôrazňoval zobrazovanie objektívnej reality. Bol náročný a kritický. Svojou literárnou, teoretickou, pedag. činnosťou patril k najvyhranenejším osobnostiam štúr. generácie.
