SLOVENSKÁ LITERATÚRA
Realizmus v slov. lit. trvá 1880 – 1918. V lit. sa čoraz väčší dôraz kladie na opis slov. ľudu, jeho kultúry a spoloč. prostredia, v kt. žili ľudia. Táto soc. problematika v real. dielach postupom času celkom zatlačila národnú otázku. Na začiatku tejto snahy je literárny almanach Napred. Vyjadruje úsilie mladých spisovateľov o slobodu prejavu, demokratizmus, túžbu po tematickej pestrosti a ideovo-estetické novosti. Od 80-tych rokov vstupujú do literatúry napr. Svetozár Hurban - Vajanský, Pavol Országh – Hviezdoslav... Priniesli nové, viditeľné zmeny v smerovaní literatúry, používali nový sylabotonický veršový systém, používali tzv. vysoký básnický štýl, hovorový ľudový jazyk, pestujú sa lyricko-epické skladby, lyrické cykly. Píšu sa krátke útvary – novela, poviedka, črta, román. Dôležitú úlohu zohrávalo v realizme, tzv. Martinské centrum: vychádzali časopisy – Slovenské pohľady, Černokňažník, pôsobili tu významný národní dejatelia – dôl. osobnosti – Škultéty, Kuzmány, Vajanský, Šoltésová. Vznikla tu kníhtlačiareň a nakladateľský spolok, pôsobili tu kultúrne spoločnosti, napr. Slovenská muzeálna spoločnosť, Živena – ženský spolok, usporadúvali tu podujatia a zhromaždenia, osvetové a kultúrne prehliadky, pôsobilo tu ochotnícke divadlo. Na pôde Martinského centra vznikli priaznivé podmienky pre formovanie slov. nár. a kult. Života. Kritické listy formulovali všeobecný ideovo-estetický program a umeleckú koncepciu v realistickej literatúre.
Svetozár Hurban – Vajanský - je jednou z vedúcich postáv realistických spisovateľov. Je synom štúrovského spisovateľa Jozefa Miloslava Hurbana, od ktorého zdedil hrdé národné sebavedomie. Zo začiatku písal cestopisy – Dubrovník, Sofia, Venecia. Tu opisuje kult. a umel. pamiatky, napísal aj množstvo literárno-kritických a lit.-hist. prác, napr. štúdiu o Hviezdoslavovi. Reagoval na otázky doby ako človek mestskej inteligencie, vychádzal z reči tejto vrstvy a mal snahu túto reč ďalej rozvíjať na čitateľský náročnú štýlovú podobu. V novelistike sa usiloval vytvoriť mnohostranný obraz spoločnosti, napr. nachádza hrdinov v kruhoch inteligencie, zemianstva, z vyšších vrstiev. Kritizuje takých predstaviteľov národa, kt. sa uzatvárajú do seba a nadraďujú majetkové záujmy nad národné. Autor sa vysmieva aj tzv. spoloč. stroskotancom – novela Kandidát, nevedia sa uplatniť. Novela Podivní sa vysmieva zbytočným ľuďom, kt. premrhávajú svoje schopnosti alebo danosti.
Básne a básnická tvorba – bol povolaný do Rakúsko - Uhorskej armády a zúčastnil sa na okupácii Bosny a Hercegoviny. Z týchto zážitkov vznikla zb. Tatry a more. Tatry symbolizujú Slovanov žijúcich u nás a more južných Slovanov. Opisuje aj svoj nedobrovoľný pobyt vo vojne na Balkáne, v centre záujmu básnika je vzťah jednotlivca a národa a myšlienka národnej sebazáchovy. V príklade južných Slovanov zdôrazňuje spojitosť s ostatnými slov. národmi, najmä s Rusmi. Napísal zb. Verše a Spod jarma. Po návrate z vojny sa venoval advokátskej praxi a usadil sa v Martine, odkiaľ viedol kult., organizátorský, lit. život národa. Redigoval aj časopisy, napr. Slovenské pohľady, Slov. nár. noviny, bol prekladateľom, politikom...
V tom období sa venuje próze, napr. Obrázky z ľudu, obsahuje 7 krátkych próz. Autor ich píše na základe vlastnej skúsenosti a sú prejavom jeho vzťahu k ľudu. Na Bašnárovom kopci – staršia žena na ceste vo vlaku rozpráva svoj príbeh ako ju ženatý syn, kt. dala celý majetok s tým, že ju v starobe zaopatrí, vyhnal z domu. Vec zverila súdu a advokátom, no nepochodila. Hovorí, že všetci sú príživníci, aj úradníci, advokáti, čo hľadajú iba vlastný zisk, prospech.