V prozaických prvotinách spracúva ľúbostné motívy. Podľa Timravy ľúbosť je zrkadlom, v kt. sa odrážajú charakterové vlastnosti ľudu. V prípade ded. dievčaťa opísala lásku – vydaj: Za koho ísť, Kandidát ženby. Vo všetkých je obsiahnuté autorkino životné poznanie, jej skúsenosť.
Kratše prózy z prostredia slov. dediny zastupujú poviedky Na jednom dvore, Ťapákovci. V týchto prácach autorka nastoľuje problém premeny patriarchálnej rodiny v smere k jej „kapitalizácii“.
Ťapákovci – konflikt poviedky stojí na protikladnom vzťahu medzi Ilou – kráľovnou, usilujúcou sa zmeniť zaostalý život, v jednom dome ich žije 16, nezaujíma ich nič, držia sa tradície svojich dedov. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť muža a po mnohých nedorozumeniach sa presťahujú do nového domu, konflikt dopĺňa vnútorná životná tragédia Anče- zmije. Vnútri je citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a zlou. Túži po láske.
Na jednom dvore – rozpor medzi citom a majetkom. Paľo Škríbeľovie sa nechce oženiť s nenávidenou sesternicou Ančou, no nakoniec sa podvolí a vezme si ju. Citovo-psychické nezhody a vzdor sa zastreli výhľadom na splynutie dvoch majetkov. Sprievodný moment takýchto manželstiev „z rozumu“ je vo viacerých Timraviných dielach.
Problém tvrdošijného pridržania sa odvekého spôsobu života predkov v nových spol. pomeroch najpresvedčivejšie zastupuje jedna z najkritickejších poviedok v slov. literatúre - Ťapákovci. Panské prózy: V Ťažkom položení – zachytáva atmosféru života vidieckej inteligencie, pri kartách, hrách, zábavách, ale len veľmi zriedka pri práci plytkosťou a prázdnosťou o typy zbytočných ľudí ruka v ruke s majetkovými záujmami rodiny.
Veľké šťastie – v novele sa už stretávajú dva svety: sedliacky a panský. Z 3 ženských postáv, kt. sa v próze vyskytujú, zaujíma svojim bezočivým správaním Józa Jakubovičová, kt. hovorí každému do očí aj tie najnepríjemnejšie pravdy. Má to svoj pôvod v jej vnútornej bolesti z neopätovanej lásky.
Diela s vojnovou, resp. protivojnovou tematikou: Hrdinovia a poviedka Skon Paľa Ročku. Hrdinovia – smiech cez slzy, z prisluhovačov vládnej vrstvy, predstavovanej notárom Lacom Beláňom. Na druhej strane je to zbabelec a sebec. Postavou, kt. stelesňuje ideál ľudskosti, je podnotár Širický a rovnako zmýšľajúca prevažná časť ded. osadenstva.
Skon Paľa Ročku – Paľo si dokaličil ruku, aby nemusel odísť na vojnu a aby Zuzku, dievča z bohatej rodiny nevydali za iného. No láska sa pri ich chudobe čoskoro vytráca a zostáva po nej iba Paľov zúfalý protest proti svetskej nespravodlivosti, umocnený jeho beznádejou z vedomia blížiacej sa smrti.
Autobiografický charakter – Všetko za národ, Skúsenosť – Timrava opisuje svoje zážitky v Dolnom Kubíne, kde mala možnosť aspoň v skratke poznať život vedúcej skupiny slov. meštiantva. Jej dej sa sústreďuje len okolo 2 postáv – Maríny Majtáňovej a pani Bukovičovej. Timrava samu seba predstavuj ako vnímavú a citlivú osobu, kt. sa ťažko podrobuje malomeštianským spol. konvenciám a má odvahu všetko samostatne posudzovať. Uvedomuje si, že vlastne u nikoho nenašla pochopenie, všetkým je cudzia. Básnik Javor, v kt. autorka zobrazila Hiezdoslava. Tim. strháva masku národovkyne Bukovičovej. Predstavuje ju ako paniu, kt. nerada číta noviny a knihy v slovenčine. Chcela sa presťahovať do Pešti.
Všetko za národ – premieta svoju mladosť a od nej vlastnú cestu k literatúre.
Divadelné hry: Chudobná rodina, Páva, Odpoveď. Lit. dielo Timravy je pomerne rozsiahle. Spisovateľke sa podarilo zachytiť jej originálnym spôsobom širokú škálu problémov, kt. žil slov. človek na prelome 19 – 20. stor. Tim. patrí medzi spisovateľov, kt. vo svojej tvorbe spracúvajú takmer výlučne to, čo videli, skúsili a osobne prežili. Jej lit. realizmu nie je opisno-dokumentárny, ale má tvorivo kritickú povahu.
