Silné impulzy dodávalo Kukučínovi aj pražské prostredie. Z týchto próz je dôležitá novela Mladé letá, kt. sa sťahuje síce na študentské roky v Revúcej, ale opisuje aj celkovú spol. atmosféru. Ústredná dejová zápletka sa rozvíja od rozdávania polročných vysvedčení do konca škol. roka. Autor podáva široký obraz života slov. vzdelaneckých vrstiev: napr. učiteľov, farárov, rektorov...Vlastný dejový konflikt sa viaže na ľúbostný trojuholník – Miška Jahodu, Ferka Putorisa a Elenky Zvarinovej. V tomto vzťahu sa postupne odkrývajú ich charaktery. Tu patria ešte Vianočné oblátky, Úvod k vakáciám.
Obraz zemianstva Kukučín podal veľmi realisticky. Bol presvedčený o morálnom a hmotnom úpadku zemianstva, ako aj o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa. V poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie predstavuje príslušníka zemianstva, morálne i hmotne upadajúceho Aduša Domanického z Domaníc, kt. už doma nič nemá a svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti svojho bohatého príbuzného z Chochoľova. Postava Ondreja Trávu predstavuje ako protipol zbohatlíka, kt. bezohľadne zhŕňa majetok.
Poviedka Dni hnevu – Dies irae. V tejto poviedke autor opisuje obdobie vypuknutia cholerovej epidémie. Na postave starého úžerníka Sýkoru vykresľuje bezcitného človeka, kt. zálaží iba na peniazoch. Jedného zo svojich synov pošle na vojnu, lebo ho podozrieva z krádeže peňazí. Druhému synovi zakáže chodiť za richtárovou dcérou Evkou Zimovou, lebo sa zadĺžili. Mladí sa majú radi a keď Juro ochorie na choleru, starajú sa o neho Zimovci. Bezcitný otec Sýkora nepríde za synom až dovtedy, keď chce vypátrať ukradnuté veci a peniaze. Kukučín sa vo svojich poviedkach díva na svet očami ded. človeka, stotožňuje sa s ded. i ľudovým myslením. Etickým zámerom Kukučínových poviedok je otázka ľudského šťastia, sebaobetovania a povinnosti.
Na ostrove Brač autor pokračoval v písaní hlavne cestopisných prác, napr. V Dalmácii, Na Čiernej Hore, Dom v Stráni.
Mať volá – je to 5-zväzková románová skladba. Opisuje tu chorvátskych vysťahovalcov v Južnej Amerike. Zamýšľa sa nad príčinami vysťahovalectva a opisuje ich silnú túžbu po domovine. Písal aj hist. romány o SN obrodení, o uzákonení spisovnej slovenčiny: Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor. Písal aj drámu Košútky, Obeta, Bacutkovie dvor.
Jozef Gregor Tajovský – jeden z najvýznamnejších predstaviteľov 2. vlny. Narodil sa v Tajove, dedine neďaleko B. Bystrice ako desiate dieťa a preto sa dostal do opatery starého otca. Starootcovské prostredie sa stalo nielen miestom jeho dospievania, ale aj námetom pre jeho lit. tvorbu. Študoval v B. Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach, keďže nesúhlasil s maďarizáciou, zanechal učiteľské povolanie. Išiel do Prahy na OA, kde sa zapojil do činnosti, do liter. a štud. spolku Detvan. Potom pôsobil ako bankový úradník, napr. v Nadlaku. Zúčastnil sa 1. st. vojny a po návrate z vojny pracoval v kult. Oblasti. Pochovaný je v rodnej dedine.
