SLOVENSKÁ LITERATÚRA
Realizmus v slov. lit. trvá 1880 – 1918. V lit. sa čoraz väčší dôraz kladie na opis slov. ľudu, jeho kultúry a spoloč. prostredia, v kt. žili ľudia. Táto soc. problematika v real. dielach postupom času celkom zatlačila národnú otázku. Na začiatku tejto snahy je literárny almanach Napred. Vyjadruje úsilie mladých spisovateľov o slobodu prejavu, demokratizmus, túžbu po tematickej pestrosti a ideovo-estetické novosti. Od 80-tych rokov vstupujú do literatúry napr. Svetozár Hurban - Vajanský, Pavol Országh – Hviezdoslav... Priniesli nové, viditeľné zmeny v smerovaní literatúry, používali nový sylabotonický veršový systém, používali tzv. vysoký básnický štýl, hovorový ľudový jazyk, pestujú sa lyricko-epické skladby, lyrické cykly. Píšu sa krátke útvary – novela, poviedka, črta, román. Dôležitú úlohu zohrávalo v realizme, tzv. Martinské centrum: vychádzali časopisy – Slovenské pohľady, Černokňažník, pôsobili tu významný národní dejatelia – dôl. osobnosti – Škultéty, Kuzmány, Vajanský, Šoltésová. Vznikla tu kníhtlačiareň a nakladateľský spolok, pôsobili tu kultúrne spoločnosti, napr. Slovenská muzeálna spoločnosť, Živena – ženský spolok, usporadúvali tu podujatia a zhromaždenia, osvetové a kultúrne prehliadky, pôsobilo tu ochotnícke divadlo. Na pôde Martinského centra vznikli priaznivé podmienky pre formovanie slov. nár. a kult. Života. Kritické listy formulovali všeobecný ideovo-estetický program a umeleckú koncepciu v realistickej literatúre.
Svetozár Hurban – Vajanský - je jednou z vedúcich postáv realistických spisovateľov. Je synom štúrovského spisovateľa Jozefa Miloslava Hurbana, od ktorého zdedil hrdé národné sebavedomie. Zo začiatku písal cestopisy – Dubrovník, Sofia, Venecia. Tu opisuje kult. a umel. pamiatky, napísal aj množstvo literárno-kritických a lit.-hist. prác, napr. štúdiu o Hviezdoslavovi. Reagoval na otázky doby ako človek mestskej inteligencie, vychádzal z reči tejto vrstvy a mal snahu túto reč ďalej rozvíjať na čitateľský náročnú štýlovú podobu. V novelistike sa usiloval vytvoriť mnohostranný obraz spoločnosti, napr. nachádza hrdinov v kruhoch inteligencie, zemianstva, z vyšších vrstiev. Kritizuje takých predstaviteľov národa, kt. sa uzatvárajú do seba a nadraďujú majetkové záujmy nad národné. Autor sa vysmieva aj tzv. spoloč. stroskotancom – novela Kandidát, nevedia sa uplatniť. Novela Podivní sa vysmieva zbytočným ľuďom, kt. premrhávajú svoje schopnosti alebo danosti.
Básne a básnická tvorba – bol povolaný do Rakúsko - Uhorskej armády a zúčastnil sa na okupácii Bosny a Hercegoviny. Z týchto zážitkov vznikla zb. Tatry a more. Tatry symbolizujú Slovanov žijúcich u nás a more južných Slovanov. Opisuje aj svoj nedobrovoľný pobyt vo vojne na Balkáne, v centre záujmu básnika je vzťah jednotlivca a národa a myšlienka národnej sebazáchovy. V príklade južných Slovanov zdôrazňuje spojitosť s ostatnými slov. národmi, najmä s Rusmi. Napísal zb. Verše a Spod jarma. Po návrate z vojny sa venoval advokátskej praxi a usadil sa v Martine, odkiaľ viedol kult., organizátorský, lit. život národa. Redigoval aj časopisy, napr. Slovenské pohľady, Slov. nár. noviny, bol prekladateľom, politikom...
V tom období sa venuje próze, napr. Obrázky z ľudu, obsahuje 7 krátkych próz. Autor ich píše na základe vlastnej skúsenosti a sú prejavom jeho vzťahu k ľudu. Na Bašnárovom kopci – staršia žena na ceste vo vlaku rozpráva svoj príbeh ako ju ženatý syn, kt. dala celý majetok s tým, že ju v starobe zaopatrí, vyhnal z domu. Vec zverila súdu a advokátom, no nepochodila. Hovorí, že všetci sú príživníci, aj úradníci, advokáti, čo hľadajú iba vlastný zisk, prospech.
Vajanský sa okrem opisovania ľudu venoval aj rozsiahlym spoloč. otázkam, kt. spracoval vo väčších novelách a spoloč. románoch. V novele Letiace tiene – zobrazuje úpadok zemianskych rodín, kt. je zapríčinený prenikaním kapitalizmu do hosp. života dediny. Ide tu o osudy zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového. Jablonský ženbou a špekuláciami získal majetok a postavil pílu. Spojil sa s podnikateľom, kapitalistom a nemcom Bauerom, kt. machináciami zapríčinili, že sa píla dostala do rúk úžerníka. Pred úplným bankrotom ho zachráni uvedomelý sloven. zeman Dušan a lekár Hoľan, kt. si vezme za ženu dcéru Jablonského Elu. V manželstve učiteľovho syna Milka Hoľana a zemianskej dcéry Ely demonštruje záchranu národa. Vajanský bol totiž presvedčený, že ak zemianstvo sa chce zachrániť hmotne a morálne, musí sa spojiť s inteligenciou. Túto myšlienku rozvádza ďalej v románe Suchá ratolesť – hl. postavou je Rudopoľský Stanislav z Rudopolia, kt. sa vracia z ciest po Európe a pod vplyvom slov. prostredia učiteľa Tichého, statkára Vanovského a Adely Rybáričky, sa stáva aktívnym bojovníkom za slov. národ. Autor zemianstvo nazýva suchou ratolesťou na kmeni národa. Manželstvo Rudopoľského s Adelou symbolizuje budúcnosť národa. Vajanský videl záchranu národa v spojení inteligencie a morálne zdravej časti zemianstva. V rom. Kotlín zobrazuje zemana Lutišiča, kt. nevie nájsť spol. uplatnenia a nechce sa zapájať do národ. života a preto sa stáva zbytočným človekom. V románe Koreň a výhonky zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, sedliactvom a meštianstvom. Koreňom sa myslí stará sedliacka rodina Drevanskovcov a výhonkami mladá generácia. Anna Drevanská sa vydá za učiteľovho syna Kladného.
Pavol Országh - Hviezdoslav – meno Hviezdoslav má pre slov. lit. a kultúru reprezentačnú hodnotu. Chápeme ho ako synonymum slov. duchovnej tvorivosti a kult. hodnôt. Tvoriť začal počas štúdia, zvolili ho vo viacerých mestách za člena literárnych spoločností, napr. v Prahe, Budapešti. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne na Orave. Po skončení stredoškolských štúdií v Kežmarku a v Miškolci absolvoval aj právnickú akadémiu v Prešove. Pôsobil ako advokát v Dolnom Kubíne, Martine, Námestove. Potom sa venoval už literárnej tvorbe v Dolnom Kubíne, kde je pochovaný. 1. básnická zb. má názov Básnicke prviesenky Jozefa Zbranského. Tu už uplatňoval svoj prebúdzajúci sa básnický talent, potvrdil tu svoje nár. povedomie a prihlásil sa k tradíciám národa. Pomáhal pri vydávaní almanachu Napred, kt. je 1. spoločný zborník nastupujúcej generácie. Hviezdoslav začal tvoriť počas štúdia v nem. a maďarskom jazyku, ale pod vplyvom popredných národovcov sa národne uvedomil a upozornil svoju pozornosť slov. literatúre. Po začiatkoch básnickej tvorby vytvoril významné lyrické cykly, v kt. píše o svojich zážitkoch: čo prežil, s čím zápasil. Píše o národnej, individuálnej všeľudskej otázke.
Krb a vatra – symbolizuje teplo národa, spolupatričnosti. V ďalšom cykle Sonety prichádza k svetovým a všeľudským problémom. Autor chce žiť v realite na pozemskom svete a chce naprávať krivdy. Chce bojovať „so zlobou a nenávisťou“, kt. v tomto svete vládne. Jeho humanistická orientácia je spojená s hľadaním pravdy, dobra a krásy. Toto morálne poslanie ovplyvňuje básnikov postoj k svetu. Básnik vyjadruje svoju nespokojnosť s tým, že jeho snaha a poézia zostáva bez ozveny.
Túto myšlienku vyjadruje v cykle Letorosty. Cyklus uzatvára spomienkovými básňami na matku a otca. V cykle Žalmy a hymny formou biblických žánrov a motívov vyzýva na riešenie aktuálnych otázok a vyjadruje tu aj svoje úsilie poznať tajomstvá osudu. V cykle Prechádzky jarom a Prechádzky letom je spojená prírodná lyrika s osobnou. Prírodu hodnotí ako druhý domov, kde sa dajú riešiť, preklenúť rozpory, problémy. Objavuje sa tu motív starnúceho básnika a mladej prírody. Človeka vidí ako súčasť nezničiteľnej, večnej prírody.
Stesky – básnik si uvedomuje, že už prekročil zenit – polovicu svojho života, čiže starne. Prichádza čas, kedy musí robiť účty, súvahy. Prehlbuje sa u neho pocit samoty, osamelosti aj vnútorná rozorvanosť.
Dozvuky- v nich naznačuje budúci obraz sveta, kt. by mal byť lepší ako súčasný. Zdôrazňuje tu svoju úlohu slúžiť ľudu a robiť čisté umenie. Udalosti 1. sv. vojny ho donútia zareagovať na zbytočné krvi prelievania v cykle Krvavé sonety. Je to prejav básnikovho rozhorčenia nad vojnou, nad bolesťou, zúfalstvom, zlom a biedou, kt. prináša ľudstvu vojna. Autor píše hnevom a trpkou iróniou.
Dráma – Hviezdoslav dramatickou tvorbou chcel splniť svoj úmysel napísať dramatické dielo, kt. by reprezentovalo slov. kultúru. Tu patria diela: Pomsta, Otčim a tragédia Herodes a Herodias. Autor sa inšpiroval starovekými dejinami židovského národa a Bibliou. V 5-tich dejstvách rozvíja dramatický konflikt pomocou osudov Herodesa Antipa, kt. za cisára Tibéria vládol nad rímskou provinciou Palestína a opisuje aj osudy Herodiady – Herodesovej 2. ženy. V postave Herodesa zobrazil typ nadutého, krutého, požívačného vládcu, kt. išlo iba o to, aby si rozšíril a upevnil svoju moc. V Herodiáde má vhodnú partnerku, kt. tiež túži po vláde, po kráľovskej moci a vznešenosti, je prefíkaná, cynická a nemravná. Vystupuje tu aj Ján Krstiteľ ako Jochanan, kt. je hlásateľom nového, kresťanského nábož. A zároveň aj tvrdým kritikom nemravného živ. štýlu tyrana Herodesa. Za to zaplatí životom, odseknú mu hlavu. Herodes si tiež zaslúži trest, porazí ho arabsky kráľ za to, že vyhnal jeho dcéru Tamaru, kt. bola jeho 1. zákonitou manželkou. Rím namiesto porazeného Herodesa si vyberie iného vládcu provincie a Herodes s Herodiádou odídu do vyhnanstva.
Epika – v rozsahom menších epických skladbách zo života dedinského ľudu zobrazuje život oravského roľníckeho ľudu dokumentárnym spôsobom. Využíva charakterovú drobnokresbu a jednoduchý dej. Píše láskavým, humorným podfarbením. Napr. v úsmevnej skladbe Bútora a Čútora znemožňujú susedské spory, lásku detí. Nakoniec láska zvíťazí. V niektorých dielach idylickosť vystriedajú majetkové spory, kt. narúšajú vzájomné ľudské spolužitie, napr. Prvý záprah, Večera.
V biblických epic. básňach spracúva motívy z histórie ľudstva, z dejinného vývinu, z Biblie, napr. Ráchel – opisuje tu vyvraždenie Betlehemských detí Herodesom. V diele Vianoce načrtáva históriu ľudstva. V týchto básňach sa autor tiež usiluje o nadnárodné, všeľudské témy.
V kratšej epike píše väčšinou balady, kt. sú realistické, do popredia sa dostáva sociálny konflikt a motív, čiže nespravodlivosť, tragické osudy, napr. Zuzanka Hraškovie – tragický osud siroty.
Tzv. veľká epika – patria tu lyricko-epické skladby Hájnikova žena a Ežo a Gábor Vlkolinský – tzv. Vlkolínske eposy. K vrcholom Hviez. diela prináležia 2 rozsiahle eposy „Vlkolínske eposy“, kt. predstavujú umeleckú rodinnú kroniku, pre kt. čerpal zo spomienok na život, aký vídal kedysi vo svojom rodisku, lebo Vlkolín je vlastne krycím pomenovaním autorovho rodiska. Sám pochádzal zo spoločenskej vrstvy drobných zemanov, preto dôverne poznal ich spôsob života i mentality. Autor zaznamenáva udalosti vonkajšieho sveta i spoločnosti. Do postavy Eža prechádzajú aj do 2. eposu.
Hl. problematika Eža Vlkolinskeho je spor zemianskej matky Estery so synom, kt. si chce vziať za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovie. Matka ho preto vydedí a aby Estere urobil napriek strýc Eliáš, prichýli mladých. Ten naprotiveň vystrojí synovcovi veľkú svadbu, kde sa prejavuje spor medzi zemanmi a sedliakmi. Nakoniec narodenie vnúčaťa Benka obmäkčí tvrdé srdce Estery a záver skladby smeruje k uzmierneniu matky so synom. Podobným spôsobom rieši Hviezdoslav otázku záchrany zemianstva v epose Gábor Vlkolinský. (zemianstvo sa môže zachrániť len spojením so sedliactvom). Autor prichádza k rovnakému záveru, Gábor sa prižení k Blaškovcom, teda do sedliackej rodiny. Dej sa odohráva na pozadí hospod. a morálneho úpadku poprednej zemianskej rodiny Šimona Vlkolinskeho, kt. so svojou manželkou prepadli vášni alkoholu, deti sa rozleteli po svete a Gábor so svojim zemianstvom zostáva celkom sám. Zemianske dievčatá ho zaradom odmietajú, výjde im na hanbu, majetok im chátra, chce spáchať samovraždu, chce sa hodiť do kosy a vtedy mu Ežo poradí, aby začal nový život s jednoduchým sedliackym dievčaťom.
Hájnikova žena- novosť diela súvisí s autorským spracovaním námetu. Básnik vložil do vlastného epického príbeh taký dejový konflikt, kt. mal zovšeobecňujúci spoloč. význam. Tragický konflikt osnoval na pokusoch mladého Artuša Villániho zviesť Hanku Čajkovú, ženu hájnika Miška. Tá ho nakoniec v sebaobrane zabije a zošalie z toho. Miško vezme vinu na seba, ale po jej pravdivej výpovedi ho súd oslobodí. Hankino pomätenie pominie, keď sa jej narodí dieťa. Tento jednoduchý dej rozvrhol autor tak, že sa dramaticky stupňuje. Epické časti sa striedajú s lyrickými, v diele sú čarovné opisy prírody vo všetkých ročných obdobiach. Hájnikovu ženu zaľudnil pomerne veľkým počtom epizodických postáv. Odlišujú sa medzi sebou najmä precíznou kresbou charakteru.
Ľudmila Podjavorinská – začala tvoriť veľmi mladá. Je 1. slov. ženou, kt. svoje básne vydala knižne. Do literatúry vstúpila zb. Z vesny života. V epických básňach Po bále, Na bále je príklon k básnickému realizmu. Dielo Balady – do tragických príbehov vkladá aj subjektívne nálady. Piesne samoty – sú poslednou zbierkou. V poviedke Ondráš je evidentná autorkina nadväznosť na Kukučínovú novelu Neprebudený. V novele Žena v postave Ivy Zaťkovej vytvorila jeden z najkrajších ženských typov slov. literatúry. Rozsiahlejšia poviedka, kt. predstavuje sociálne prózy pre deti – Baránok Boží. Je to rozprávanie o osude vojnovej siroty, kt. sa po krásnom bezstarostnom živote pri starom otcovi, bačovi na holiach dostáva do nevľúdneho prostredia mestského sirotinca. Malý Ondrejko sa snaží vyrovnať so situáciou, žije v spomienkach. Neustále mu pripomína z dreva vystrúhaný „baránok Boží“. Ondrejko tragicky zomrie.
Ako prvá žena vstúpila svojím básnickým dielom do dejín slov. literatúry. Položila základy slov. literatúry pre deti a mládež. Začala písať prózu zároveň s poéziou.
Elena Maróthy – Šoltésová - Narodila sa v Krupine ako dcéra štúrovského básnika Daniela Maróthyho. Jej otec prešiel za farára v Ľuboreči, kde potom prežila takmer celú svoju mladosť. Vydala sa za obchodníka Ľudovíta Šoltésa, za kt. sa v roku 1875 presťahovala do Martina.
Zapájala so do činnosti spolku slovenských žien Živena. Písala do časopisu Dennica a od roku 1910 stála na čele časopisu Živena.
Prvú poviedku napísala v roku 1881: Na dedine. Vydali ju v Slovenských pohľadoch. Ďalej napísala: Príprava na svadbu, V čiernickej škole. Využívala v nich skúsenosti z detstva a mladosti.
Postupne vznikli novely ako Prvé previnenie, Popolka, Za letného večera a prvý román Proti prúdu. V ňom píše o problematike zemianstva, kde sa v manželstve odrodilý zeman Šavelský pod vplyvom manželky stáva národovcom, ktorý je príklad bojovníka za národné práva. Celý druhý diel opisuje jeho národnú činnosť. Tento román nebol kritikou priaznivo prijatý.
Výnimočné postavenie majú jej dvojdielne zápisky Moje deti – dva životy od kolísky po hrob. (1923 – 1924) Je písaný formou denníka. Opisuje materinský cit, vzťah dieťaťa k matke, k súrodencom. Usmievavé čaro detských dobrodružstiev ale aj smútok matky je tu stvárnené v ľudskej čistote. Táto kniha bola preložená do viacerých európskych jazykov.
Terézia Vansová - Jej otec bol evanjelickým farárom. Vydala sa za farára Jána Vansu, s kt. sa presťahovala na Pílu, kde prežila 30 rokov. Tu sa začala venovať spisovateľskej práci. Pozornosť zameriava na rozvoj ženského hnutia. Založila 1. časopis slovenských žien Dennica. Tvorbu začala veršami pod názvom Moje piesne. Väčšie uplatnenie však našla v próze. Charakter jej umeleckej prózy je viac sentimentálny ako realistický. Chcela si získať ženské čitateľstvo. Sem patrí román Sirota Podhradských – hl. postavou je meštianske dievča Viola Podhradská. Umrie jej matka a otca obvinia z podpaľačstva a ubijú ho na smrť. Odíde k ujcovi Vilinskému, kt. má pre ňu málo porozumenia. Zaľúbi sa do jeho syna Imricha. Všetko sa končí šťastne.
Prevratový román Kliatba – hl. postava je zvrhlý zeman Fekete, kt. sadisticky vyvražďuje svoje ženské obete.
Dokumentárny podklad má rozprávanie Paľko Šuška – príbeh siroty, kt. po skončení štúdia zomrie, i rozsiahle práce Ján Vansa. V próze Danko a Janko – motívy z detstva svojho muža a jeho kamaráta. Dominantou jej diel je svet dedinskej a malomestskej spoločnosti. Písala aj divadelné hry.
Božena Slančíková – Timrava - narodila sa v novohradskej dedinke Polichno v rodine evan. farára. Otec ju učil sám. Rok navštevovala meštiansku školu v Banskej Bystrici. Jej pokusy vymaniť sa z domáceho kruhu sa skončili neúspechom. Pol roka bola v Dolnom Kubíne ako spoločníčka Pavly Országhovej. Po otcovej smrti sa presťahoval do Ábelovej, bola opatrovateľkou v materskej škole. Presťahovala sa do Lučenca, kde žila do smrti a kde je aj pochovaná. Timravino lit. dielo zobrazuje život dedinského ľudu, triezvy pohľad, rozbor vidieckej inteligencie. Opisuje národ, vojnu a vznik ČSR, vnútorný svet autorky s pálčivými otázkami.
V prozaických prvotinách spracúva ľúbostné motívy. Podľa Timravy ľúbosť je zrkadlom, v kt. sa odrážajú charakterové vlastnosti ľudu. V prípade ded. dievčaťa opísala lásku – vydaj: Za koho ísť, Kandidát ženby. Vo všetkých je obsiahnuté autorkino životné poznanie, jej skúsenosť.
Kratše prózy z prostredia slov. dediny zastupujú poviedky Na jednom dvore, Ťapákovci. V týchto prácach autorka nastoľuje problém premeny patriarchálnej rodiny v smere k jej „kapitalizácii“.
Ťapákovci – konflikt poviedky stojí na protikladnom vzťahu medzi Ilou – kráľovnou, usilujúcou sa zmeniť zaostalý život, v jednom dome ich žije 16, nezaujíma ich nič, držia sa tradície svojich dedov. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť muža a po mnohých nedorozumeniach sa presťahujú do nového domu, konflikt dopĺňa vnútorná životná tragédia Anče- zmije. Vnútri je citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a zlou. Túži po láske.
Na jednom dvore – rozpor medzi citom a majetkom. Paľo Škríbeľovie sa nechce oženiť s nenávidenou sesternicou Ančou, no nakoniec sa podvolí a vezme si ju. Citovo-psychické nezhody a vzdor sa zastreli výhľadom na splynutie dvoch majetkov. Sprievodný moment takýchto manželstiev „z rozumu“ je vo viacerých Timraviných dielach.
Problém tvrdošijného pridržania sa odvekého spôsobu života predkov v nových spol. pomeroch najpresvedčivejšie zastupuje jedna z najkritickejších poviedok v slov. literatúre - Ťapákovci. Panské prózy: V Ťažkom položení – zachytáva atmosféru života vidieckej inteligencie, pri kartách, hrách, zábavách, ale len veľmi zriedka pri práci plytkosťou a prázdnosťou o typy zbytočných ľudí ruka v ruke s majetkovými záujmami rodiny.
Veľké šťastie – v novele sa už stretávajú dva svety: sedliacky a panský. Z 3 ženských postáv, kt. sa v próze vyskytujú, zaujíma svojim bezočivým správaním Józa Jakubovičová, kt. hovorí každému do očí aj tie najnepríjemnejšie pravdy. Má to svoj pôvod v jej vnútornej bolesti z neopätovanej lásky.
Diela s vojnovou, resp. protivojnovou tematikou: Hrdinovia a poviedka Skon Paľa Ročku. Hrdinovia – smiech cez slzy, z prisluhovačov vládnej vrstvy, predstavovanej notárom Lacom Beláňom. Na druhej strane je to zbabelec a sebec. Postavou, kt. stelesňuje ideál ľudskosti, je podnotár Širický a rovnako zmýšľajúca prevažná časť ded. osadenstva.
Skon Paľa Ročku – Paľo si dokaličil ruku, aby nemusel odísť na vojnu a aby Zuzku, dievča z bohatej rodiny nevydali za iného. No láska sa pri ich chudobe čoskoro vytráca a zostáva po nej iba Paľov zúfalý protest proti svetskej nespravodlivosti, umocnený jeho beznádejou z vedomia blížiacej sa smrti.
Autobiografický charakter – Všetko za národ, Skúsenosť – Timrava opisuje svoje zážitky v Dolnom Kubíne, kde mala možnosť aspoň v skratke poznať život vedúcej skupiny slov. meštiantva. Jej dej sa sústreďuje len okolo 2 postáv – Maríny Majtáňovej a pani Bukovičovej. Timrava samu seba predstavuj ako vnímavú a citlivú osobu, kt. sa ťažko podrobuje malomeštianským spol. konvenciám a má odvahu všetko samostatne posudzovať. Uvedomuje si, že vlastne u nikoho nenašla pochopenie, všetkým je cudzia. Básnik Javor, v kt. autorka zobrazila Hiezdoslava. Tim. strháva masku národovkyne Bukovičovej. Predstavuje ju ako paniu, kt. nerada číta noviny a knihy v slovenčine. Chcela sa presťahovať do Pešti.
Všetko za národ – premieta svoju mladosť a od nej vlastnú cestu k literatúre.
Divadelné hry: Chudobná rodina, Páva, Odpoveď. Lit. dielo Timravy je pomerne rozsiahle. Spisovateľke sa podarilo zachytiť jej originálnym spôsobom širokú škálu problémov, kt. žil slov. človek na prelome 19 – 20. stor. Tim. patrí medzi spisovateľov, kt. vo svojej tvorbe spracúvajú takmer výlučne to, čo videli, skúsili a osobne prežili. Jej lit. realizmu nie je opisno-dokumentárny, ale má tvorivo kritickú povahu.
2. vlna slov. lit. RealizmuProblematika, kto bude stáť na čele nár. života, ustúpila u nich do úzadia a viac ich začal zaujímať proces rozvrstvenia slov. nár. života. To znamená zvýraznenie záujmu o vnútorný život človeka, zameranie sa na jeho soc. situáciu, v akej sa nachádza, žije a pôsobí. Do popredia sa dostáva rozpad patriarchálnej rodiny. Celkom sa stratil záujem nielen o zblíženie skutočnosti s jej umel. zobrazením, ale aj prehĺbenie kritického prístupu vyzdvihovaním nár. života. V 2. vlne sa zdôrazňuje soc. problematika spolku Detvan, založeného v r. 1882. Odmietala sa sentimentálno-idylická lit. A ideál sa hľadal v dielach pravdivo a kriticky zobrazujúcich súčasný slov. život. Nemalý vplyv na ich tvorbu mali aj kontakty so súdobými hodnotami eur. lit.
Na prelome storočí sa proti jestvujúcemu spôsobu spol. a kult. ostro postavili hlasisti. Bola to skupina mladých vzdelancov sústredených okolo časopisu Hlas. Hlasisti útočili na Martinské centrum a vyčítali mu konzervatizmus. Základ národa videli v ľude, a preto zdôrazňovali drobnú každodennú prácu medzi ním, úsilie za lepšie hospodárenie a boj proti alkoholizmu. Z tohto dôvodu, podľa ich presvedčenia, by mala mať lit. jednoznačne výchovný, kultúrno-osvetový zmysel. V časopisoch Dennica a Prúdy, v Zborníku slov. mládeže. v priamom prepojení na spol. realitu pripútava svoj pohľad k soc. problematike života ľudových vrstiev. Vznikajú diela, kt. podávajú neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev, čo príslušníci staršej generácie neraz pokladajú za „ponižovanie slov. ľudu“. Oveľa viac autori využívajú karikatúru a satiru pri zobrazovaní života malomestských vrstiev. Objavujú sa diela s hlbokým prienikom do psychiky jednotlivca, v kt. sa objavujú citové drámy sklamaných očakávaní a nesplnených životných túžob. Rozpory v duši človeka, vyvolané, resp. podmienené soc. osudom človeka, príslušníkov lit. moderny.
Básnická tvorba priniesla radikálne zmeny vo vývoji slov. poézie. Zjednodušila jazykovo-gramatickú zložku básní. Ústrednou témou je vnútorný citový život lyrického subjektu, kt. sa stáva hlavnou postavou. Uviedli do „ľudovej“ hry živé dramatické charaktery, pričom zákl. konflikt bol blízky aktuálnej realite života. V diele spisovateľov 2. vlny realizmu nešlo o veľké realis. obrazy nár. života, ale pozornosť spisovateľov sa obracala k životným detailom s úsilím analyzovať skutočnosť, preniknúť do vnútra človeka. Vyzdvihovanie národného kolektívu a jeho reprezentantov z 1. vlny realizmu nahradil v lit. dielach spis. 2. vlny drsný dokument o skutočnom stave nár. života a človeka v ňom. Tým sa v dejinách slov. lit. skončila éra zaostávania za lit. vývojom ostatných eur. národov.
Martin Kukučín – patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slov. lit. predstavuje najzávažnejšie hodnoty slov. prózy. V jeho diele prevažujú dedinské študentské pražské motívy a taktiež témy z Dalmácie a Južnej Ameriky. Aj zo žánrovej stránky je jeho dielo neobyčajne pestré. Nachádzajú sa tu poviedky, novely, romány, cestopisy, hry, publicistika... Kukučín rieši individuálne, spol. ideové a psychologické otázky. Vo svojom rozsiahlom celoživotnom diele hľadá lit. pre ľud a o ľude.
Občianskym menom bol Matej Bencúr. Narodil sa v Jasenovej. Študoval v Revúcej, Martine, učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom. Študoval medicímu v Prahe. Stal sa lekárom na Dalmácii, na ostrove Brač. So svojou manželkou, s kt. sa tam oženil, odišiel do juž. ameriky. Bol v Santiago de Chile.. liečil slov. vysťahovalcov, kde si ho obľúbili abol členom rôznych spolkov. Potom sa vrátil na Slovensko do Martina, bol ešte na viacerých miestach, bol pochovaný v Záhrebe, jeho pozostatky boli prevezené na nár. cintorín v Martine.
Jeho lit. začiatky súvisia s jeho umel. dozrievaním. Vtedy to boli krátke prózy z ľud. a ded. prostredia. Kladie tu dôraz na psychologickú a charakterovú kresbu postáv, pritom používa jemnú, humornú a situačnú komiku. Typickým príkladom humoristického zobrazenia ded. prostredia je poviedka Rysavá jalovica – je to obraz 2 susedov kmotrovcov Adama Krta a Adama Trnku. Dej sa rozvíja okolo kúpenej a stratenej jalovice. Nedorozumenia sa vyriešia, dedinská harmonická idyla sa napraví sa nakoniec sa všetko na dobre obráti. Autor kritizuje alkoholizmus, ale s jemným humorom.
Neprebudený –autor tu rozvíja tragický príbeh mrzáka husiara Ondráša Machuľu, kt. sa stal obeťou vysnívanej lásky k peknej Zuze Bežanovie, kt. sa s ním naťahuje, že ho ľúbi, sľubuje mu svadbu, ale v deň sobáša sa vydáva za bohatého mládenca. Ondráš sa chystá na svoju svadbu a keď sa dozvie o Zuzinom podvode, odchádza. Cestou vypukne požiar v stodole, kde za zabávajú mladí a Ondráš, v snahe zachrániť mládež aj husi, zahynie v plameňoch. Jeho smrť je vykúpením. Autor rieši konflikt tragédiou a vyslovuje svoj hlboký súcit s hl. postavou. V poviedke O Michale rieši taký istý prípad. Patria tu aj poviedky Mišo I. a Mišo II. – vykreslil tu postavu ded. sluhu, kt. sa oddá alkoholu.
Silné impulzy dodávalo Kukučínovi aj pražské prostredie. Z týchto próz je dôležitá novela Mladé letá, kt. sa sťahuje síce na študentské roky v Revúcej, ale opisuje aj celkovú spol. atmosféru. Ústredná dejová zápletka sa rozvíja od rozdávania polročných vysvedčení do konca škol. roka. Autor podáva široký obraz života slov. vzdelaneckých vrstiev: napr. učiteľov, farárov, rektorov...Vlastný dejový konflikt sa viaže na ľúbostný trojuholník – Miška Jahodu, Ferka Putorisa a Elenky Zvarinovej. V tomto vzťahu sa postupne odkrývajú ich charaktery. Tu patria ešte Vianočné oblátky, Úvod k vakáciám.
Obraz zemianstva Kukučín podal veľmi realisticky. Bol presvedčený o morálnom a hmotnom úpadku zemianstva, ako aj o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa. V poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie predstavuje príslušníka zemianstva, morálne i hmotne upadajúceho Aduša Domanického z Domaníc, kt. už doma nič nemá a svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti svojho bohatého príbuzného z Chochoľova. Postava Ondreja Trávu predstavuje ako protipol zbohatlíka, kt. bezohľadne zhŕňa majetok.
Poviedka Dni hnevu – Dies irae. V tejto poviedke autor opisuje obdobie vypuknutia cholerovej epidémie. Na postave starého úžerníka Sýkoru vykresľuje bezcitného človeka, kt. zálaží iba na peniazoch. Jedného zo svojich synov pošle na vojnu, lebo ho podozrieva z krádeže peňazí. Druhému synovi zakáže chodiť za richtárovou dcérou Evkou Zimovou, lebo sa zadĺžili. Mladí sa majú radi a keď Juro ochorie na choleru, starajú sa o neho Zimovci. Bezcitný otec Sýkora nepríde za synom až dovtedy, keď chce vypátrať ukradnuté veci a peniaze. Kukučín sa vo svojich poviedkach díva na svet očami ded. človeka, stotožňuje sa s ded. i ľudovým myslením. Etickým zámerom Kukučínových poviedok je otázka ľudského šťastia, sebaobetovania a povinnosti.
Na ostrove Brač autor pokračoval v písaní hlavne cestopisných prác, napr. V Dalmácii, Na Čiernej Hore, Dom v Stráni.
Mať volá – je to 5-zväzková románová skladba. Opisuje tu chorvátskych vysťahovalcov v Južnej Amerike. Zamýšľa sa nad príčinami vysťahovalectva a opisuje ich silnú túžbu po domovine. Písal aj hist. romány o SN obrodení, o uzákonení spisovnej slovenčiny: Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor. Písal aj drámu Košútky, Obeta, Bacutkovie dvor.
Jozef Gregor Tajovský – jeden z najvýznamnejších predstaviteľov 2. vlny. Narodil sa v Tajove, dedine neďaleko B. Bystrice ako desiate dieťa a preto sa dostal do opatery starého otca. Starootcovské prostredie sa stalo nielen miestom jeho dospievania, ale aj námetom pre jeho lit. tvorbu. Študoval v B. Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach, keďže nesúhlasil s maďarizáciou, zanechal učiteľské povolanie. Išiel do Prahy na OA, kde sa zapojil do činnosti, do liter. a štud. spolku Detvan. Potom pôsobil ako bankový úradník, napr. v Nadlaku. Zúčastnil sa 1. st. vojny a po návrate z vojny pracoval v kult. Oblasti. Pochovaný je v rodnej dedine.
Charakter lit. tvorby:
1. Vnáša do literatúry jednoduchého človeka
2. Píše v súlade s realistickou tendenciu
3. Nadväzuje na kukučínovskú tradíciu kritickosťou, ale na rozdiel od Kukučína je omnoho väčším kritikom
4. Jeho lit. hrdina je ubitý biedou a živorením, ale s hlbokým ľudským citom
5. Tajovský útočí na pasivitu slov. národa a na národnú nevyhradenosť
6. Uvedomuje si neriešiteľný konflikt medzi ľudskou prácou a vykorisťovaním
7. Kritizuje prenajímanie človeka do prac. sily
8. Je majstrom krátkej prózy
V prvej etape svojej tvorby nadväzuje na Kukučína a zachytáva obdobie učiteľských začiatkov. Zaznamenáva jednoduché ľudové príbehy a rozprávania. O tom svedčia poviedky, napr. Apoliena – obraz slúžky, kt. po bitke s opitým otcom stratila sluch. Rozprávačom je remeselnícky učeň u ktorého Apoliena slúžila. Autor tu kritizuje dôsledky alkoholizmu a vyjadruje svoj súcit s trpiacimi postavami. Tu patria poviedky: Z dediny, Omrvinky a najpôsobivejšia poviedka je Maco Mlieč. Táto postava patrí medzi jeho najkrajšie postavy. Vytvoril v ňom bezbranného človeka, zraneného psychicky aj fyzicky, kt. žil v neľudských podmienkach gazdovského sluhu. Svoje vykorisťovanie si však neuvedomoval, pretože jeho životnou filozofiou bolo poctivo pracovať a čestne umrieť. Celý svoj život pracoval ako paholok pri koňoch u svojho gazdu, kt. mu vystrojí pekný pohreb, ale sluhovia hovoria, že mal z čoho, lebo výplatu nedostával, pracoval za jedlo a oblečenie. Autor vyjadruje ostrú kritiku na soc. pomery a súcit s Macovou postavou.
Autor sa sústreďuje na spol. problematika prenajímania človeka a vyzdvihuje česť a mravnú silu ľudových postáv. Tu patria tzv. „chlebové poviedky“, napr. Horký chlieb – opisuje chudobnú ženu, kt. chodí v noci strážiť panské deti, kým rodičia sú na zábave a ona svoje nezaopatrené malé deti necháva v noci bez opatery. Na chlieb – opisuje chudobnú ženu, kt. si požičala peniaze na chlieb a tiež poctivo splácala. Mamka Pôstková – v tejto poviedke vychádza z vlastnej praxe bank. Úradníka, keď k nemu chodila chudobná žena, kt. dala prepísať svoj majetok na syna, aby sama sa mohla uživiť, zobrala pôžičku z banky a poctivo vyplácal korunu za korunou.
Tajovský uviedol do literatúry postavy a problémy zo sveta najbiednejších a ďalej svet slov. vidieku. Rozvíjal kriticko-realistické dielo – poviedku, ale zakladateľský význam má aj jeho dramatická tvorba. Zabudoval konflikty týkajúce sa analýzy duše ded. človeka a medziľudských vzťahov. Väčšina jeho hier odsudzuje majetok, kt. je pôvodom zla, krivdy a negatívne zasahuje do ľudských vzťahov.
Významnou zložkou sú jednoaktovky: Tma, Matka, Hriech, V službe. Jednoaktovky sú jednodejstvové hry s hlbokým ponorom do ľudského vnútra, kt. odkrývajú morálne i soc. skutočnosti. Často v nich kritizuje zaostalosť, poverčivosť jednoduchých ľudí. Vo veselohre Ženský zákon - komediálnym spôsobom rieši romantický konflikt v ded. prostredí. Poukázal na to, že nad čistými citmi často víťazia majetkové záujmy. Dej hry tvorí láska mladých, kt. šťastie naráža na odpor rodičov, bránia im v láske. Láska Miška a Aničky zvíťazí nad intrigami, kt. tvrdia, že Anička bola neverná Miškovi, kým on bol pri vojsku. Po Miškovom návrate sa všetko vyjasní a láska mladých víťazí. Mladí sa postavia proti klebetám a tak sa im podarí vyriešiť konflikt.
Sociálna tematika tvorí jadro tragédie Statky-zmätky. Autor poukázal na to, aký negatívny vplyv má honba za majetkom na ľudské osudy a city. Bohatý bezdetný gazda Palčík a žena Mara s cieľom získať zadarmo pracovnú silu, nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby dali svojho syna Ďurka za vlastného, potom ho oženili so Zuzkou Kamenskou a mladému páru sľúbili, že im dajú prepísať majetok. Mladí sú v dome Palčíkovcov nešťastní, lebo Palčík naďalej rozkazuje a s prepísaním majetku sa nič nedeje. Mladí sa pohádajú a rozídu. Zuza odchádza a Ďuro si privedie predchádzajúcu Betu. Je síce rozkazovačná, ale nedosiahne prepísanie majetku, ani pomery sa nezlepšia, rozpory sa prehlbujú naďalej. Nakoniec aj ona opúšťa Ďura a Palčík vyženie syna od zlosti z domu. Autor kritizuje zápas o majetok. Tajovského dielo vyrástlo z ľudovej slovesnosti, z jazyka ľudu a zostalo mu verné. Tajovský odhaľoval a otvorene kritizoval spoločenský a národný život so všetkými jeho chybami a preto jeho realizmus je sociálno-kritický.
FRAZEOLOGIZMY
Ustálené slovné spojenia – chudobný ako kostolná myš
Príslovia, prirovnania, porekadlá, pranostiky.
Súslovia – krížom-krážom, zoči-voči, nemastný-neslaný.
Frazeologizmami sa zaoberá frazeológia, europeizmy – sú známe u viacerých národov – Veni, vidi, vici- prišiel som, videl som, vyhral som.
