Významnou zložkou sú jednoaktovky: Tma, Matka, Hriech, V službe. Jednoaktovky sú jednodejstvové hry s hlbokým ponorom do ľudského vnútra, kt. odkrývajú morálne i soc. skutočnosti. Často v nich kritizuje zaostalosť, poverčivosť jednoduchých ľudí.
Vo veselohre Ženský zákon - komediálnym spôsobom rieši romantický konflikt v ded. prostredí. Poukázal na to, že nad čistými citmi často víťazia majetkové záujmy. Dej hry tvorí láska mladých, kt. šťastie naráža na odpor rodičov, bránia im v láske. Láska Miška a Aničky zvíťazí nad intrigami, kt. tvrdia, že Anička bola neverná Miškovi, kým on bol pri vojsku. Po Miškovom návrate sa všetko vyjasní a láska mladých víťazí. Mladí sa postavia proti klebetám a tak sa im podarí vyriešiť konflikt.
Sociálna tematika tvorí jadro tragédie Statky-zmätky. Autor poukázal na to, aký negatívny vplyv má honba za majetkom na ľudské osudy a city. Bohatý bezdetný gazda Palčík a žena Mara s cieľom získať zadarmo pracovnú silu, nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby dali svojho syna Ďurka za vlastného, potom ho oženili so Zuzkou Kamenskou a mladému páru sľúbili, že im dajú prepísať majetok. Mladí sú v dome Palčíkovcov nešťastní, lebo Palčík naďalej rozkazuje a s prepísaním majetku sa nič nedeje. Mladí sa pohádajú a rozídu. Zuza odchádza a Ďuro si privedie predchádzajúcu Betu. Je síce rozkazovačná, ale nedosiahne prepísanie majetku, ani pomery sa nezlepšia, rozpory sa prehlbujú naďalej. Nakoniec aj ona opúšťa Ďura a Palčík vyženie syna od zlosti z domu. Autor kritizuje zápas o majetok. Tajovského dielo vyrástlo z ľudovej slovesnosti, z jazyka ľudu a zostalo mu verné. Tajovský odhaľoval a otvorene kritizoval spoločenský a národný život so všetkými jeho chybami a preto jeho realizmus je sociálno-kritický.
Jonáš Záborský – dokumentárnym spôsobom opisoval bezútešné položenie chudoby a pravdivú analýzu spoločenských vzťahov. Otvorene poukázal na biedne postavenie slov. ľudu. Jeho pohľad na súčasnosť je realistický.
Literárne začiatky charakterizovali Bájky podľa antických vzorov. Na kontraste života ľudí a zvierat poukázal na soc. nerovnosť, útlak, neslobodu. Písal aj drámu z obdobia Veľkej Moravy a uhorských dejín. Tu patrí Bitka pri Rozhanovciach, v kt. Matúš Čák prehral bitku dôsledkom intríg s Karolom Robertom. Chorvátska Helena.
Zo svojich živ. skúseností vychádza v poviedke Panslavisticky farár národovec sa dostane do konfliktu s vyššími hodnostármi, lebo chce pomáhať zaostalému ľudu.
Satiristicko „hrdinská“ báseň je Faustiáda. V tej satire kritizuje uhorské pomery. Hl. postava dr. Faurst sa vyberie do Kocúrkova a odhaľuje nedostatky, utrpenie. Zastaví sa v nebi, kde kritizuje utláčateľskú politiku vlády, potom v očistci a pekle, tam šľahá a kritizuje nepriateľov, zradcov Slovanstva.
Napísal veselohru Najdúch. V nej vtipne rozohráva dej okolo nemanželského dievčaťa mladého zemana a statkára Gejzu Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rojkovičovej. Zvedené dievča, donútené biedou, donesie svoje dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca, mladý pán Gejza, ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. V poslednej chvíli zachráni panstvo od pohromy farár. Oslobodené dievča si odnáša svoje dieťa, kt. napokon predsa ako „najdúch“ ostane Gejzovi.
Ďalšiu časť deja tvoria zápletky okolo volieb slúžneho. Chce ich vyhrať pán Gejza, ale na podplatenie voličov potrebuje peniaze. Preto sa usiluje získať Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky. Tá ho odmieta a dá svoju ruku Jablonkaymu, kt. dobre zmýšľa s ľudom a nakoniec voľby vyhrá. Statkárka a mladý pán Gejza vyjdú na posmech. Veselohra je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.
