Deň škaredý predstavuje bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Ľud je zaostalý a zdiera ich nielen vrchnosť, ale aj štyria krčmári a dvaja statkári. Do dediny prichádzajú aj úradníci z mesta, aby vyberali poplatky a pokuty, pretože dedinčania prichystali kôpky štrku na stavbu cesty. Ktorí sa búria, sú palicovaní. Sedliaci a želiari sa búria len tajne, a repcú medzi sebou. Autor podáva naturalistický obraz „ celá Chujava pila: starí, mladí, mužovia, ženy boli v 4 krčmách, spieva sa, huláka a výska.
Deň pekný – autor tu rozpráva o tom, čo sa stalo po rokoch, keď sa všetko na dobré obrátilo. Do zanedbanej dediny prišiel farár Rastic, kt. mal rád ľud, spojil sa s úradníkom Rozumovským, advokátom Stupnickým a učiteľom Semenákom. Autor charakterizuje svoje postavy aj symbolickými mrenami, rásť, stupňovať. Zriadili detskú opatrovňu, postavili školu, psoločnú sýpku, požičovňu obilia, odkúpili majetok statkára Kobzayho a po požiare začali stavať nové domy spoločnou silou. Tak premohli pasivitu, zaostalosť a individualizmus v dedine.
Ján Palárik-Beskydov – jeho zásluhou nastáva rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadelníctva. Jeho hry sa vyznačujú humorom, optimizmom a situačnou komikou. Stali sa kľúčovými hrami v novej epoche slov. divadla v matičných rokoch. Palárikové veselohry sú komédiami omylov. Komika z nich pramení zo slovných skomolenín, preoblečení, z nedorozumení, zo zámeny osôb.
Inkognito – veselohra, nadväzujúca na kocúrkovskú tematiku. Dej: vdova kocúrkovského richtára Sokolova a jej ponemčená dcére Everlín sa majú stať cieľom špekulácií radného pána Potomského. Potomský chce oženiť svojho syna s bohatou Everlínou, kt. je už dávno prisľúbená olejkárovmu synovi Jelenskému. On prišiel inkognito, aby spoznal vernosť Evy. Ona nevediac sa mu zdôverí, že nechce takého manžela, kt. nepozná. Do mesta príde aj Potomského syn, kt. chce Everlínu len pre peniaze, pod menom Jeleňfy. Preoblečený za herca. Zámena mien vyvoláva komické scény, zápletky, v kt. sa nakoniec odhalia jednotlivé osoby. Všetko sa končí dobre, Potomskovci dostali košom a Jelenský sa ožení s Evou. Palárik tu kritizuje odnárodňovanie, mamonárstvo.
Drotár – veselohra oslovuje slov. ľud a jeho predstaviteľ drotára Bubenčíka. Dej sa odohráva v Budapešti v rodine slov. továrnika Rozumného, kt. svojou šikovnosťou a rozumom sa stal podnikateľom. Do jeho rodiny prichádza drotár Bubenčík, aby našiel svojho strateného brata, kt. sa už vola Doboši. Po rôznych zápletkách a omyloch sa všetko vyjasní, Bubenčík spozná svojho brata. Bubenčík svojim statočným konaním prevyšuje všetkých predstaviteľov šľachty.
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch – ide tu o zmierenie šľachty a ľudu, zápletku tvorí dvojnásobný motív dvojníctva. Zámena postáv má byť previerkou skutočne lásky. Mladá slobodomyseľná grófka Elíza Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženích baróna Kostrovického. Ten si medzitým vymenil totožnosť s priateľom, inžinierom Rohoňom. Reťaz komických zámen sa rieši na dožinkovej slávnosti, kde nastane zmierenie ľudu a šľachty, nájdu sa aj manželské pápevy, grófka s barónom a Miluša sa zaľúbi do inžiniera. Kostrovický predstavuje konzervatívnu šľachtu, Miluša je dcérou národne uvedomelého učiteľa a typom ideálnej slov. devy.
VIACVÝZNAMOVÉ SLOVÁ, POLYSÉMIA
Stolička – forma – rad hlások
-obsah – čo znamená, označuje – semantické
Hononymá – má formu, významy spolu nesúvisia
Rys – šelma, výkres
Polýsemia – pero – brko, terajšie pero, pero z vtáka
Niektoré slová sú viacvýznamové (lexikálna polysémia). Okrem základného významu majú aj prenesený (druhotný) význam zväčša podľa podobnosti pomenovaných javov alebo iného vecného vzťahu (tzv. metafora a metonýmia), napr. hlava ľudská – hlava stroja – hlava rodiny.
a)Synonymá (rovnoznačné)
b)Hononymá (rovnozvučné)
c)Antonymá (protikladné)
d)Paronymá (hláskoslovné a významovo sa ovplyvňujúce)
