ZAČIATKY DIVADELNÍCTVA
J. Chalupka - Prvou hrou Kocúrkovo – Len aby sme v hanbe nezostali - je to prostredie slov. malomesta, v kt. Chalupka odhaľuje na jednej strane všeobecne smiešne stránky jeho životného štýlu, predstavuje postavami remeselníckych „pánov majstrov“ a a magistrátnych úradníkov. Nachádzajú prvky spoločenskej komiky, ako sa toto tradične zaostalé prostredia chce aspoň navonok prispôsobiť novým módnym prúdom, prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta, charakterovú i jazykovú komiku postavami – majster Tesnošil – okráda svojich zákazníkov, Pán z Chudobíc- chudobný, Turčan Sloboda – bojuje za slobodu, vydajachtivá panna Trasorítka, mestský doktor – Lesebuch, prechádzajú aj do ďalších diel: Všecko naopak, Trasorítka, Starúš plesnivec, Trinásta hodina.
Objektom Chalupkovej spoloč. kritiky je ľudská hlúposť alebo obmedzenosť, podaná predovšetkým formou anekdoty. Jeho satira je skôr humorne výsmešná. V Kocúrkove sa schádza konvent – zhromaždenie oprávnených členov, na voľbu nového učiteľa. Čižmársky majster Tesnošil Jánoš podporuje voľbu susedovho syna Martina, kt. si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc, konvent vyvolí akéhosi Turčana Slobodu. Tesnošil sa ho usiluje získať pre svoju dcéru.
Jozef Gregor Tajovský – jeden z najvýznamnejších predstaviteľov 2. vlny. Narodil sa v Tajove, dedine neďaleko B. Bystrice ako desiate dieťa a preto sa dostal do opatery starého otca. Starootcovské prostredie sa stalo nielen miestom jeho dospievania, ale aj námetom pre jeho lit. tvorbu. Študoval v B. Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach, keďže nesúhlasil s maďarizáciou, zanechal učiteľské povolanie. Išiel do Prahy na OA, kde sa zapojil do činnosti, do liter. a štud. spolku Detvan. Potom pôsobil ako bankový úradník, napr. V Nadlaku. Zúčastnil sa 1. st. vojny a po návrate z vojny pracoval v kult. oblasti. Pochovaný je v rodnej dedine.
Charakter lit. tvorby:
1. Vnáša do literatúry jednoduchého človeka
2. Píše v súlade s realistickou tendenciu
3. Nadväzuje na kukučínovskú tradíciu kritickosťou, ale na rozdiel od Kukučína je omnoho väčším kritikom
4. Jeho lit. hrdina je ubitý biedou a živorením, ale s hlbokým ľudským citom
5. Tajovský útočí na pasivitu slov. národa a na národnú nevyhradenosť
6. Uvedomuje si neriešiteľný konflikt medzi ľudskou prácou a vykorisťovaním
7. Kritizuje prenajímanie človeka do prac. sily
8. Je majstrom krátkej prózy
V prvej etape svojej tvorby nadväzuje na Kukučína a zachytáva obdobie učiteľských začiatkov. Zaznamenáva jednoduché ľudové príbehy a rozprávania. O tom svedčia poviedky, napr. Apoliena – obraz slúžky, kt. po bitke s opitým otcom stratila sluch. Rozprávačom je remeselnícky učeň u ktorého Apoliena slúžila. Autor tu kritizuje dôsledky alkoholizmu a vyjadruje svoj súcit s trpiacimi postavami. Tu patria poviedky: Z dediny, Omrvinky a najpôsobivejšia poviedka je Maco Mlieč.
Táto postava patrí medzi jeho najkrajšie postavy. Vytvoril v ňom bezbranného človeka, zraneného psychicky aj fyzicky, kt. žil v neľudských podmienkach gazdovského sluhu. Svoje vykorisťovanie si však neuvedomoval, pretože jeho životnou filozofiou bolo poctivo pracovať a čestne umrieť. Celý svoj život pracoval ako paholok pri koňoch u svojho gazdu, kt. mu vystrojí pekný pohreb, ale sluhovia hovoria, že mal z čoho, lebo výplatu nedostával, pracoval za jedlo a oblečenie. Autor vyjadruje ostrú kritiku na soc. pomery a súcit s Macovou postavou.
Autor sa sústreďuje na spol. problematiku prenajímania človeka a vyzdvihuje česť a mravnú silu ľudových postáv. Tu patria tzv. „chlebové poviedky“, napr. Horký chlieb – opisuje chudobnú ženu, kt. chodí v noci strážiť panské deti, kým rodičia sú na zábave a ona svoje nezaopatrené malé deti necháva v noci bez opatery. Na chlieb – opisuje chudobnú ženu, kt. si požičala peniaze na chlieb a tiež poctivo splácala. Mamka Pôstková – v tejto poviedke vychádza z vlastnej praxe bank. úradníka, keď k nemu chodila chudobná žena, kt. dala prepísať svoj majetok na syna, aby sama sa mohla uživiť, zobrala pôžičku z banky a poctivo vyplácal korunu za korunou.Tajovský uviedol do literatúry postavy a problémy zo sveta najbiednejších a ďalej svet slov. vidieku. Rozvíjal kriticko-realistické dielo – poviedku, ale zakladateľský význam má aj jeho dramatická tvorba. Zabudoval konflikty týkajúce sa analýzy duše ded. človeka a medziľudských vzťahov. Väčšina jeho hier odsudzuje majetok, kt. je pôvodom zla, krivdy a negatívne zasahuje do ľudských vzťahov.
Významnou zložkou sú jednoaktovky: Tma, Matka, Hriech, V službe. Jednoaktovky sú jednodejstvové hry s hlbokým ponorom do ľudského vnútra, kt. odkrývajú morálne i soc. skutočnosti. Často v nich kritizuje zaostalosť, poverčivosť jednoduchých ľudí.
Vo veselohre Ženský zákon - komediálnym spôsobom rieši romantický konflikt v ded. prostredí. Poukázal na to, že nad čistými citmi často víťazia majetkové záujmy. Dej hry tvorí láska mladých, kt. šťastie naráža na odpor rodičov, bránia im v láske. Láska Miška a Aničky zvíťazí nad intrigami, kt. tvrdia, že Anička bola neverná Miškovi, kým on bol pri vojsku. Po Miškovom návrate sa všetko vyjasní a láska mladých víťazí. Mladí sa postavia proti klebetám a tak sa im podarí vyriešiť konflikt.
Sociálna tematika tvorí jadro tragédie Statky-zmätky. Autor poukázal na to, aký negatívny vplyv má honba za majetkom na ľudské osudy a city. Bohatý bezdetný gazda Palčík a žena Mara s cieľom získať zadarmo pracovnú silu, nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby dali svojho syna Ďurka za vlastného, potom ho oženili so Zuzkou Kamenskou a mladému páru sľúbili, že im dajú prepísať majetok. Mladí sú v dome Palčíkovcov nešťastní, lebo Palčík naďalej rozkazuje a s prepísaním majetku sa nič nedeje. Mladí sa pohádajú a rozídu. Zuza odchádza a Ďuro si privedie predchádzajúcu Betu. Je síce rozkazovačná, ale nedosiahne prepísanie majetku, ani pomery sa nezlepšia, rozpory sa prehlbujú naďalej. Nakoniec aj ona opúšťa Ďura a Palčík vyženie syna od zlosti z domu. Autor kritizuje zápas o majetok. Tajovského dielo vyrástlo z ľudovej slovesnosti, z jazyka ľudu a zostalo mu verné. Tajovský odhaľoval a otvorene kritizoval spoločenský a národný život so všetkými jeho chybami a preto jeho realizmus je sociálno-kritický.
Jonáš Záborský – dokumentárnym spôsobom opisoval bezútešné položenie chudoby a pravdivú analýzu spoločenských vzťahov. Otvorene poukázal na biedne postavenie slov. ľudu. Jeho pohľad na súčasnosť je realistický.
Literárne začiatky charakterizovali Bájky podľa antických vzorov. Na kontraste života ľudí a zvierat poukázal na soc. nerovnosť, útlak, neslobodu. Písal aj drámu z obdobia Veľkej Moravy a uhorských dejín. Tu patrí Bitka pri Rozhanovciach, v kt. Matúš Čák prehral bitku dôsledkom intríg s Karolom Robertom. Chorvátska Helena.
Zo svojich živ. skúseností vychádza v poviedke Panslavisticky farár národovec sa dostane do konfliktu s vyššími hodnostármi, lebo chce pomáhať zaostalému ľudu.
Satiristicko „hrdinská“ báseň je Faustiáda. V tej satire kritizuje uhorské pomery. Hl. postava dr. Faurst sa vyberie do Kocúrkova a odhaľuje nedostatky, utrpenie. Zastaví sa v nebi, kde kritizuje utláčateľskú politiku vlády, potom v očistci a pekle, tam šľahá a kritizuje nepriateľov, zradcov Slovanstva.
Napísal veselohru Najdúch. V nej vtipne rozohráva dej okolo nemanželského dievčaťa mladého zemana a statkára Gejzu Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rojkovičovej. Zvedené dievča, donútené biedou, donesie svoje dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca, mladý pán Gejza, ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. V poslednej chvíli zachráni panstvo od pohromy farár. Oslobodené dievča si odnáša svoje dieťa, kt. napokon predsa ako „najdúch“ ostane Gejzovi.
Ďalšiu časť deja tvoria zápletky okolo volieb slúžneho. Chce ich vyhrať pán Gejza, ale na podplatenie voličov potrebuje peniaze. Preto sa usiluje získať Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky. Tá ho odmieta a dá svoju ruku Jablonkaymu, kt. dobre zmýšľa s ľudom a nakoniec voľby vyhrá. Statkárka a mladý pán Gejza vyjdú na posmech. Veselohra je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.
Ostrou satirou na zemianstvo a byrokraciu je próza Dva dni v Chujave. Má 2 časti: Deň pekný a Deň škaredý, kt sú v kontraste.
Deň škaredý predstavuje bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Ľud je zaostalý a zdiera ich nielen vrchnosť, ale aj štyria krčmári a dvaja statkári. Do dediny prichádzajú aj úradníci z mesta, aby vyberali poplatky a pokuty, pretože dedinčania prichystali kôpky štrku na stavbu cesty. Ktorí sa búria, sú palicovaní. Sedliaci a želiari sa búria len tajne, a repcú medzi sebou. Autor podáva naturalistický obraz „ celá Chujava pila: starí, mladí, mužovia, ženy boli v 4 krčmách, spieva sa, huláka a výska.
Deň pekný – autor tu rozpráva o tom, čo sa stalo po rokoch, keď sa všetko na dobré obrátilo. Do zanedbanej dediny prišiel farár Rastic, kt. mal rád ľud, spojil sa s úradníkom Rozumovským, advokátom Stupnickým a učiteľom Semenákom. Autor charakterizuje svoje postavy aj symbolickými mrenami, rásť, stupňovať. Zriadili detskú opatrovňu, postavili školu, psoločnú sýpku, požičovňu obilia, odkúpili majetok statkára Kobzayho a po požiare začali stavať nové domy spoločnou silou. Tak premohli pasivitu, zaostalosť a individualizmus v dedine.
Ján Palárik-Beskydov – jeho zásluhou nastáva rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadelníctva. Jeho hry sa vyznačujú humorom, optimizmom a situačnou komikou. Stali sa kľúčovými hrami v novej epoche slov. divadla v matičných rokoch. Palárikové veselohry sú komédiami omylov. Komika z nich pramení zo slovných skomolenín, preoblečení, z nedorozumení, zo zámeny osôb.
Inkognito – veselohra, nadväzujúca na kocúrkovskú tematiku. Dej: vdova kocúrkovského richtára Sokolova a jej ponemčená dcére Everlín sa majú stať cieľom špekulácií radného pána Potomského. Potomský chce oženiť svojho syna s bohatou Everlínou, kt. je už dávno prisľúbená olejkárovmu synovi Jelenskému. On prišiel inkognito, aby spoznal vernosť Evy. Ona nevediac sa mu zdôverí, že nechce takého manžela, kt. nepozná. Do mesta príde aj Potomského syn, kt. chce Everlínu len pre peniaze, pod menom Jeleňfy. Preoblečený za herca. Zámena mien vyvoláva komické scény, zápletky, v kt. sa nakoniec odhalia jednotlivé osoby. Všetko sa končí dobre, Potomskovci dostali košom a Jelenský sa ožení s Evou. Palárik tu kritizuje odnárodňovanie, mamonárstvo.
Drotár – veselohra oslovuje slov. ľud a jeho predstaviteľ drotára Bubenčíka. Dej sa odohráva v Budapešti v rodine slov. továrnika Rozumného, kt. svojou šikovnosťou a rozumom sa stal podnikateľom. Do jeho rodiny prichádza drotár Bubenčík, aby našiel svojho strateného brata, kt. sa už vola Doboši. Po rôznych zápletkách a omyloch sa všetko vyjasní, Bubenčík spozná svojho brata. Bubenčík svojim statočným konaním prevyšuje všetkých predstaviteľov šľachty.
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch – ide tu o zmierenie šľachty a ľudu, zápletku tvorí dvojnásobný motív dvojníctva. Zámena postáv má byť previerkou skutočne lásky. Mladá slobodomyseľná grófka Elíza Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženích baróna Kostrovického. Ten si medzitým vymenil totožnosť s priateľom, inžinierom Rohoňom. Reťaz komických zámen sa rieši na dožinkovej slávnosti, kde nastane zmierenie ľudu a šľachty, nájdu sa aj manželské pápevy, grófka s barónom a Miluša sa zaľúbi do inžiniera. Kostrovický predstavuje konzervatívnu šľachtu, Miluša je dcérou národne uvedomelého učiteľa a typom ideálnej slov. devy.
VIACVÝZNAMOVÉ SLOVÁ, POLYSÉMIA
Stolička – forma – rad hlások
-obsah – čo znamená, označuje – semantické
Hononymá – má formu, významy spolu nesúvisia
Rys – šelma, výkres
Polýsemia – pero – brko, terajšie pero, pero z vtáka
Niektoré slová sú viacvýznamové (lexikálna polysémia). Okrem základného významu majú aj prenesený (druhotný) význam zväčša podľa podobnosti pomenovaných javov alebo iného vecného vzťahu (tzv. metafora a metonýmia), napr. hlava ľudská – hlava stroja – hlava rodiny.
a)Synonymá (rovnoznačné)
b)Hononymá (rovnozvučné)
c)Antonymá (protikladné)
d)Paronymá (hláskoslovné a významovo sa ovplyvňujúce)
