ZAČIATKY DIVADELNÍCTVA
J. Chalupka - Prvou hrou Kocúrkovo – Len aby sme v hanbe nezostali - je to prostredie slov. malomesta, v kt. Chalupka odhaľuje na jednej strane všeobecne smiešne stránky jeho životného štýlu, predstavuje postavami remeselníckych „pánov majstrov“ a a magistrátnych úradníkov. Nachádzajú prvky spoločenskej komiky, ako sa toto tradične zaostalé prostredia chce aspoň navonok prispôsobiť novým módnym prúdom, prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta, charakterovú i jazykovú komiku postavami – majster Tesnošil – okráda svojich zákazníkov, Pán z Chudobíc- chudobný, Turčan Sloboda – bojuje za slobodu, vydajachtivá panna Trasorítka, mestský doktor – Lesebuch, prechádzajú aj do ďalších diel: Všecko naopak, Trasorítka, Starúš plesnivec, Trinásta hodina.
Objektom Chalupkovej spoloč. kritiky je ľudská hlúposť alebo obmedzenosť, podaná predovšetkým formou anekdoty. Jeho satira je skôr humorne výsmešná. V Kocúrkove sa schádza konvent – zhromaždenie oprávnených členov, na voľbu nového učiteľa. Čižmársky majster Tesnošil Jánoš podporuje voľbu susedovho syna Martina, kt. si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc, konvent vyvolí akéhosi Turčana Slobodu. Tesnošil sa ho usiluje získať pre svoju dcéru.
Jozef Gregor Tajovský – jeden z najvýznamnejších predstaviteľov 2. vlny. Narodil sa v Tajove, dedine neďaleko B. Bystrice ako desiate dieťa a preto sa dostal do opatery starého otca. Starootcovské prostredie sa stalo nielen miestom jeho dospievania, ale aj námetom pre jeho lit. tvorbu. Študoval v B. Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach, keďže nesúhlasil s maďarizáciou, zanechal učiteľské povolanie. Išiel do Prahy na OA, kde sa zapojil do činnosti, do liter. a štud. spolku Detvan. Potom pôsobil ako bankový úradník, napr. V Nadlaku. Zúčastnil sa 1. st. vojny a po návrate z vojny pracoval v kult. oblasti. Pochovaný je v rodnej dedine.
Charakter lit. tvorby:
1. Vnáša do literatúry jednoduchého človeka
2. Píše v súlade s realistickou tendenciu
3. Nadväzuje na kukučínovskú tradíciu kritickosťou, ale na rozdiel od Kukučína je omnoho väčším kritikom
4. Jeho lit. hrdina je ubitý biedou a živorením, ale s hlbokým ľudským citom
5. Tajovský útočí na pasivitu slov. národa a na národnú nevyhradenosť
6. Uvedomuje si neriešiteľný konflikt medzi ľudskou prácou a vykorisťovaním
7. Kritizuje prenajímanie človeka do prac. sily
8. Je majstrom krátkej prózy
V prvej etape svojej tvorby nadväzuje na Kukučína a zachytáva obdobie učiteľských začiatkov. Zaznamenáva jednoduché ľudové príbehy a rozprávania. O tom svedčia poviedky, napr. Apoliena – obraz slúžky, kt. po bitke s opitým otcom stratila sluch. Rozprávačom je remeselnícky učeň u ktorého Apoliena slúžila. Autor tu kritizuje dôsledky alkoholizmu a vyjadruje svoj súcit s trpiacimi postavami. Tu patria poviedky: Z dediny, Omrvinky a najpôsobivejšia poviedka je Maco Mlieč.
Táto postava patrí medzi jeho najkrajšie postavy. Vytvoril v ňom bezbranného človeka, zraneného psychicky aj fyzicky, kt. žil v neľudských podmienkach gazdovského sluhu. Svoje vykorisťovanie si však neuvedomoval, pretože jeho životnou filozofiou bolo poctivo pracovať a čestne umrieť. Celý svoj život pracoval ako paholok pri koňoch u svojho gazdu, kt. mu vystrojí pekný pohreb, ale sluhovia hovoria, že mal z čoho, lebo výplatu nedostával, pracoval za jedlo a oblečenie. Autor vyjadruje ostrú kritiku na soc. pomery a súcit s Macovou postavou.
