Ľudovít Kubáni – tvorí prechod medzi roman. a realistickou tvorbou nastolením soc. problematiky v krátkej próze. Ako malý úradník prešiel s celou rodinou celý Gemer. Žil vo veľkej biede, preto sa v jeho tvorbe odráža ťažké soc. postavenie, trpké skúsenosti zo života, prenasledovanie v období bachovho absolutizmu a porevolučného Uhorska. Jeho práca z učiteľského prostredia je próza Mendík.

Ústrednou postavou je sirota Mendík – pomocník rektora. Mendík musí trpieť vrtochy učiteľa a jeho panovačnej manželky, aj ich rozmaznaného syna. Autor opisuje aj lásku rektorovej dcéry Sidónie a evanj. kaplána Trnovského. Rektorova žena Šípiková však chce zabezpečiť svoju dcéru vydajom za bohatého, ale primitívneho a odpudzujúceho mäsiara Volovca. Volovca odhalí Mendík v dome budúcich svokrovcov ako zlodeja. Volovca uväznia, kt. sa po návrate rozhodol nidky neoženiť. Mladí sa zoberú, lebo nútenému sobášu zabránila náhoda, Šípiková výjde na smiech. Autor charakterizuje svoje postavy aj menom a jazykom: Volovec používa skomolené nárečie a rektor skomolenú latinčinu – komické postavy.
Pokus o historický román – Valgatha, kt. je rytierom Jiskrových vojsk, bojujú proti uhorským vojskám Huňadyho, obidva tábory však majú aj svojich spoločných nepriateľov – Habsburgovcov a Turkov. Hab. predstavuje gróf Cilley, kt. chce zničiť Slovákov, Čechov aj Maďarov, aby tak rozšíril moc cisára na celé Uhorsko. Valgathova dcréa Milica je zaľúbená do syna Huňadyho Ladislava. Ich láska však nemôže skončiť šťastne, lebo v popredí sú vyššie záujmy. Ladislav je predstaviteľom sily, kt. mala spojiť záujmy národov Uhorska.

Gustáv Kazimír Zechenter- Laskomerský - bol typom reálne zmýšľajúceho človeka, vyplývalo to aj z jeho lekárskeho povolania. Literárne začiatky spadajú do obdobia revolúcie a opisujú priame osobné zážitky z cestovania. Tak vznikla jeho cestopisná próza. Zo Slovenska odchádza do Ríma, Carihradu, Itálie. Opisuje umelecké pamiatky, dejiny jednotlivých miest, spoločenské pomery, ale aj vlastné dojmy a príhody. Zaujíma sa o prírodné vedy, o tom svedčia aj jeho opisy prírody z botanickým výkladom. Vlastným životopisom podáva obraz Slovenska v tomto období. Zozbierané žarty a rozmary - žartovné a satirické príbehy s autobiografickým charakterom. Takýto satirický ráz majú aj Listy Štefana a Ďura Pinku – kritizuje a ironizuje tu politiku Rakúsko-Uhorska.
Jeho tvorba má realistické črty- bola tu nastolená moc. Otázka pohronského železiarského robotníctva. V reportážnej črte – Lipovianska maša a Poľovačka na medveďov – sú prvky sentimentálne a realistické. Lipov, Maša- v diele opisuje roman. lásku medzi Aničkou Dymákovou, vnučkou majiteľa huty a ideálnym slov. mládencom Jankom Dubcom. O Aničku sa uchádza aj uhlomerač, intrigán, vrah Ravasy, kt. keď zistí, že nemôže získať Aničku, rozhodne sa Janka odstrániť násilím: podpíli podpery mosta nad priepasťou, kade Janko chodieva. Do priepasti však spadne obchodník z mesta. Ravasy zbadajúc svoj omyl, obral ho o peniaze a vrazil mu do srdca Jankovu dýku. Janka žandári odvedú ako vraha, medzitým Ravasyho napadnú medvede, zraní sa v ich pasci, kt. sa potom prizná k vražde. Janka oslobodia a dej sa končí šťastne – svadbou. Dobro zvíťazilo nad zlom.

Jonáš Záborský – dokumentárnym spôsobom opisoval bezútešné položenie chudoby a pravdivú analýzu spoločenských vzťahov. Otvorene poukázal na biedne postavenie slov. ľudu. Jeho pohľad na súčasnosť je realistický.
Literárne začiatky charakterizovali Bájky podľa antických vzorov. Na kontraste života ľudí a zvierat poukázal na soc. nerovnosť, útlak, neslobodu. Písal aj drámu z obdobia Veľkej Moravy a uhorských dejín. Tu patrí Bitka pri Rozhanovciach, v kt. Matúš Čák prehral bitku dôsledkom intríg s Karolom Robertom. Chorvátska Helena.
Zo svojich živ. skúseností vychádza v poviedke Panslavisticky farár národovec sa dostane do konfliktu s vyššími hodnostármi, lebo chce pomáhať zaostalému ľudu.
Satiristicko „hrdinská“ báseň je Faustiáda.
V tej satire kritizuje uhorské pomery. Hl. postava dr. Faurst sa vyberie do Kocúrkova a odhaľuje nedostatky, utrpenie. Zastaví sa v nebi, kde kritizuje utláčateľskú politiku vlády, potom v očistci a pekle, tam šľahá a kritizuje nepriateľov, zradcov Slovanstva. Napísal veselohru Najdúch. V nej vtipne rozohráva dej okolo nemanželského dievčaťa mladého zemana a statkára Gejzu Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rojkovičovej. Zvedené dievča, donútené biedou, donesie svoje dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca, mladý pán Gejza, ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. V poslednej chvíli zachráni panstvo od pohromy farár. Oslobodené dievča si odnáša svoje dieťa, kt. napokon predsa ako „najdúch“ ostane Gejzovi.
Ďalšiu časť deja tvoria zápletky okolo volieb slúžneho. Chce ich vyhrať pán Gejza, ale na podplatenie voličov potrebuje peniaze. Preto sa usiluje získať Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky. Tá ho odmieta a dá svoju ruku Jablonkaymu, kt. dobre zmýšľa s ľudom a nakoniec voľby vyhrá. Statkárka a mladý pán Gejza vyjdú na posmech. Veselohra je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.