Literárny a kultúrny vývoj v Európe od druhej polovice 19. stor. – 20. stor.
1.Prudko rastúci počet prúdov, štýlov a názorov a ich vznikanie a zanikanie
2.Romantické umenie nahradila nastupujúca realisticky orientovaná spoločnosť, záujmom o vedu a jej praktické využitie
3.Stúpol záujem o priame kontakty s filozofiou a umením Východu
4.Začiatok budovania múzeí, v kt. sa sústreďujú výsledky objavov archeológie antiky, ázijských a latinskoamerických, afrických kultúr
5.Rozlúštenie klinového písma a egyptských hieroglyfov, papyrusov
6.Exotizmus- smer, kt. podporuje silnú umeleckú originalitu a výrazovosť príbuznú cudzokrajným kmeňom žijúcim v trópoch
7.Európania opúšťajú svoj tradičný záujem o kultúru a umenie. Nahrádzajú ho záujmom o vedu – farmácia, klinické lekárstvo, experimenálnej psychológie, literatúra- detektívka, psych. Román, horor
8.Pozitivizmus- zahŕňal nové poznatky z vedy
9.Darvinizmus –evolučná teória
10.Sústreďuje sa na realistické zobrazovanie skutočnosti
11.Nízka lit. – masová, populárna, ľudová – lacné čítanie, vysoká lit. – náročná lit.
12.Naturalizmus – postavy z ľudu, soc. problematika dediny i mesta
13.Estetika škaredého – zvrátenosť doby, alkoholizmus, prostitúcia, telesná i mravná zakrpatenosť
14.Symbolizmus- nálady a mystika, absolútna krása v umení, zmysly, odkrývanie tajomstiev, eufória
15.Voľný verš
16.Realizmus- umenie opustilo rom. sny a vrátilo sa ku skutočnosti (život najnižších spol. vrstiev a všedné dni)
17.Impresionizmus – osobný dojem z pozorovania predmetu a javu, záznam okamihu, zmeny nálad a pocitov
Slovesnká literatúra porevolučných a matičných rokov
Po porážke revolúcie 1848-1849 viedenská vláda nastolila absolutistický režim na čele s ministrom vnútra Alexandrom Bachom. Vyšiel tzv. tlačový zákon – cenzúra (všetko pod prísnym vojenským dohľadom). Prestali vychádzať Slovenské pohľady, presadzovala sa staroslovenčina – upravená čeština – ako úradný jazyk. Po páde Bachovho absolutizmu 1859 nastalo uvoľnenie režimu. Prijali tzv. Októbrový diplom, kt. sa obnovila uhorská ústava, vychádzali almanachy- Nitra, Konkordia. Martin Hattala vydal – Krátka mluvnica slovenska, kde pravopisne upravoval nárečia a spisovnú slovenčinu 1852. Zišli sa predstavitelia slov. národa v Turčianskom sv. Martine na celonárodnom memorandovom zhromaždení 6. – 7. júna 1861. Žiadali uznanie slov. jazyka a slov. národa v rámci uhorského štátu. Tento dokument sa nazýva Memorandum slovenského národa.
V tomto období boli zriadené prvé 3 slov. gymnázia: v Revúcej, v Martine, v Kláštore pod Znievom. V r. 1863 bola založená aj Matica slovenská( MS ) ako celonárodná inštitúcia. 1. predsedom bol Štefan Moyzes- katolícky biskup, podpredsedom sa stal evanjelický kňaz Karol Kuzmány. Program MS tvorili kultúrne a lit. otázky, vydávanie časopisov, letopisov, kalendárov, zborníkov, šírenie osveta medzi ľudovými vrstvami. Nastúpila nová pol. strana – tzv. Nová škola- vydávala slov. noviny v Pešti. Potom nastalo rakúsko-uhorské vyrovnanie, roku 1867, dôsledkom čoho boli zatvorené gymnázia a MS – 74- 75. V literatúre nastupuje nová generácia s novými témami zo súčasnosti, používa hovorovú reč a kratšie žánre.
Ľudovít Kubáni – tvorí prechod medzi roman. a realistickou tvorbou nastolením soc. problematiky v krátkej próze. Ako malý úradník prešiel s celou rodinou celý Gemer. Žil vo veľkej biede, preto sa v jeho tvorbe odráža ťažké soc. postavenie, trpké skúsenosti zo života, prenasledovanie v období bachovho absolutizmu a porevolučného Uhorska. Jeho práca z učiteľského prostredia je próza Mendík.
Ústrednou postavou je sirota Mendík – pomocník rektora. Mendík musí trpieť vrtochy učiteľa a jeho panovačnej manželky, aj ich rozmaznaného syna. Autor opisuje aj lásku rektorovej dcéry Sidónie a evanj. kaplána Trnovského. Rektorova žena Šípiková však chce zabezpečiť svoju dcéru vydajom za bohatého, ale primitívneho a odpudzujúceho mäsiara Volovca. Volovca odhalí Mendík v dome budúcich svokrovcov ako zlodeja. Volovca uväznia, kt. sa po návrate rozhodol nidky neoženiť. Mladí sa zoberú, lebo nútenému sobášu zabránila náhoda, Šípiková výjde na smiech. Autor charakterizuje svoje postavy aj menom a jazykom: Volovec používa skomolené nárečie a rektor skomolenú latinčinu – komické postavy.
Pokus o historický román – Valgatha, kt. je rytierom Jiskrových vojsk, bojujú proti uhorským vojskám Huňadyho, obidva tábory však majú aj svojich spoločných nepriateľov – Habsburgovcov a Turkov. Hab. predstavuje gróf Cilley, kt. chce zničiť Slovákov, Čechov aj Maďarov, aby tak rozšíril moc cisára na celé Uhorsko. Valgathova dcréa Milica je zaľúbená do syna Huňadyho Ladislava. Ich láska však nemôže skončiť šťastne, lebo v popredí sú vyššie záujmy. Ladislav je predstaviteľom sily, kt. mala spojiť záujmy národov Uhorska.
Gustáv Kazimír Zechenter- Laskomerský - bol typom reálne zmýšľajúceho človeka, vyplývalo to aj z jeho lekárskeho povolania. Literárne začiatky spadajú do obdobia revolúcie a opisujú priame osobné zážitky z cestovania. Tak vznikla jeho cestopisná próza. Zo Slovenska odchádza do Ríma, Carihradu, Itálie. Opisuje umelecké pamiatky, dejiny jednotlivých miest, spoločenské pomery, ale aj vlastné dojmy a príhody. Zaujíma sa o prírodné vedy, o tom svedčia aj jeho opisy prírody z botanickým výkladom. Vlastným životopisom podáva obraz Slovenska v tomto období. Zozbierané žarty a rozmary - žartovné a satirické príbehy s autobiografickým charakterom. Takýto satirický ráz majú aj Listy Štefana a Ďura Pinku – kritizuje a ironizuje tu politiku Rakúsko-Uhorska.
Jeho tvorba má realistické črty- bola tu nastolená moc. Otázka pohronského železiarského robotníctva. V reportážnej črte – Lipovianska maša a Poľovačka na medveďov – sú prvky sentimentálne a realistické. Lipov, Maša- v diele opisuje roman. lásku medzi Aničkou Dymákovou, vnučkou majiteľa huty a ideálnym slov. mládencom Jankom Dubcom. O Aničku sa uchádza aj uhlomerač, intrigán, vrah Ravasy, kt. keď zistí, že nemôže získať Aničku, rozhodne sa Janka odstrániť násilím: podpíli podpery mosta nad priepasťou, kade Janko chodieva. Do priepasti však spadne obchodník z mesta. Ravasy zbadajúc svoj omyl, obral ho o peniaze a vrazil mu do srdca Jankovu dýku. Janka žandári odvedú ako vraha, medzitým Ravasyho napadnú medvede, zraní sa v ich pasci, kt. sa potom prizná k vražde. Janka oslobodia a dej sa končí šťastne – svadbou. Dobro zvíťazilo nad zlom.
Jonáš Záborský – dokumentárnym spôsobom opisoval bezútešné položenie chudoby a pravdivú analýzu spoločenských vzťahov. Otvorene poukázal na biedne postavenie slov. ľudu. Jeho pohľad na súčasnosť je realistický.
Literárne začiatky charakterizovali Bájky podľa antických vzorov. Na kontraste života ľudí a zvierat poukázal na soc. nerovnosť, útlak, neslobodu. Písal aj drámu z obdobia Veľkej Moravy a uhorských dejín. Tu patrí Bitka pri Rozhanovciach, v kt. Matúš Čák prehral bitku dôsledkom intríg s Karolom Robertom. Chorvátska Helena.
Zo svojich živ. skúseností vychádza v poviedke Panslavisticky farár národovec sa dostane do konfliktu s vyššími hodnostármi, lebo chce pomáhať zaostalému ľudu.
Satiristicko „hrdinská“ báseň je Faustiáda.
V tej satire kritizuje uhorské pomery. Hl. postava dr. Faurst sa vyberie do Kocúrkova a odhaľuje nedostatky, utrpenie. Zastaví sa v nebi, kde kritizuje utláčateľskú politiku vlády, potom v očistci a pekle, tam šľahá a kritizuje nepriateľov, zradcov Slovanstva. Napísal veselohru Najdúch. V nej vtipne rozohráva dej okolo nemanželského dievčaťa mladého zemana a statkára Gejzu Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rojkovičovej. Zvedené dievča, donútené biedou, donesie svoje dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca, mladý pán Gejza, ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. V poslednej chvíli zachráni panstvo od pohromy farár. Oslobodené dievča si odnáša svoje dieťa, kt. napokon predsa ako „najdúch“ ostane Gejzovi.
Ďalšiu časť deja tvoria zápletky okolo volieb slúžneho. Chce ich vyhrať pán Gejza, ale na podplatenie voličov potrebuje peniaze. Preto sa usiluje získať Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky. Tá ho odmieta a dá svoju ruku Jablonkaymu, kt. dobre zmýšľa s ľudom a nakoniec voľby vyhrá. Statkárka a mladý pán Gejza vyjdú na posmech. Veselohra je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.
Ostrou satirou na zemianstvo a byrokraciu je próza Dva dni v Chujave. Má 2 časti: Deň pekný a Deň škaredý, kt sú v kontraste.
Deň škaredý predstavuje bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Ľud je zaostalý a zdiera ich nielen vrchnosť, ale aj štyria krčmári a dvaja statkári. Do dediny prichádzajú aj úradníci z mesta, aby vyberali poplatky a pokuty, pretože dedinčania prichystali kôpky štrku na stavbu cesty. Ktorí sa búria, sú palicovaní. Sedliaci a želiari sa búria len tajne, a repcú medzi sebou. Autor podáva naturalistický obraz „ celá Chujava pila: starí, mladí, mužovia, ženy boli v 4 krčmách, spieva sa, huláka a výska".
Deň pekný – autor tu rozpráva o tom, čo sa stalo po rokoch, keď sa všetko na dobré obrátilo. Do zanedbanej dediny prišiel farár Rastic, kt. mal rád ľud, spojil sa s úradníkom Rozumovským, advokátom Stupnickým a učiteľom Semenákom. Autor charakterizuje svoje postavy aj symbolickými menami, rásť, stupňovať. Zriadili detskú opatrovňu, postavili školu, psoločnú sýpku, požičovňu obilia, odkúpili majetok statkára Kobzayho a po požiare začali stavať nové domy spoločnou silou. Tak premohli pasivitu, zaostalosť a individualizmus v dedine.
Ján Palárik-Beskydov – jeho zásluhu nastáva rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadelníctva. Jeho hry sa vyznačujú humorom, optimizmom a situačnou komikou. Stali sa kľúčovými hrami v novej epoche slov. divadla v matičných rokoch. Palárikové veselohry sú komédiami omylov. Komika z nich pramení zo slovných skomolenín, preoblečení, z nedorozumení, zo zámeny osôb.
Inkognito – veselohra, nadväzujúca na kocúrkovskú tematiku. Dej: vdova kocúrkovského richtára Sokolova a jej ponemčená dcére Everlín sa majú stať cieľom špekulácií radného pána Potomského. Potomský chce oženiť svojho syna s bohatou Everlínou, kt. je už dávno prisľúbená olejkárovmu synovi Jelenskému. On prišiel inkognito, aby spoznal vernosť Evy. Ona nevediac sa mu zdôverí, že nechce takého manžela, kt. nepozná. Do mesta príde aj Potomského syn, kt. chce Everlínu len pre peniaze, pod menom Jeleňfy. Preoblečený za herca. Zámena mien vyvoláva komické scény, zápletky, v kt. sa nakoniec odhalia jednotlivé osoby. Všetko sa končí dobre, Potomskovci dostali košom a Jelenský sa ožení s Evou. Palárik tu kritizuje odnárodňovanie, mamonárstvo.
Drotár – veselohra oslovuje slov. ľud a jeho predstaviteľa drotára Bubenčíka. Dej sa odohráva v Budapešti v rodine slov. továrnika Rozumného, kt. svojou šikovnosťou a rozumom sa stal podnikateľom. Do jeho rodiny prichádza drotár Bubenčík, aby našiel svojho strateného brata, kt. sa už vola Doboši. Po rôznych zápletkách a omyloch sa všetko vyjasní, Bubenčík spozná svojho brata. Bubenčík svojim statočným konaním prevyšuje všetkých predstaviteľov šľachty.
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch – ide tu o zmierenie šľachty a ľudu, zápletku tvorí dvojnásobný motív dvojníctva. Zámena postáv má byť previerkou skutočnej lásky. Mladá slobodomyseľná grófka Elíza Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha baróna Kostrovického. Ten si medzitým vymenil totožnosť s priateľom, inžinierom Rohoňom. Reťaz komických zámen sa rieši na dožinkovej slávnosti, kde nastane zmierenie ľudu a šľachty, nájdu sa aj manželské pápevy, grófka s barónom a Miluša sa zaľúbi do inžiniera. Kostrovický predstavuje konzervatívnu šľachtu, Miluša je dcérou národne uvedomelého učiteľa a typom ideálnej slov. devy.
