Literárny a kultúrny vývoj v Európe od druhej polovice 19. stor. – 20. stor.

1.Prudko rastúci počet prúdov, štýlov a názorov a ich vznikanie a zanikanie
2.Romantické umenie nahradila nastupujúca realisticky orientovaná spoločnosť, záujmom o vedu a jej praktické využitie
3.Stúpol záujem o priame kontakty s filozofiou a umením Východu
4.Začiatok budovania múzeí, v kt. sa sústreďujú výsledky objavov archeológie antiky, ázijských a latinskoamerických, afrických kultúr
5.Rozlúštenie klinového písma a egyptských hieroglyfov, papyrusov
6.Exotizmus- smer, kt. podporuje silnú umeleckú originalitu a výrazovosť príbuznú cudzokrajným kmeňom žijúcim v trópoch
7.Európania opúšťajú svoj tradičný záujem o kultúru a umenie. Nahrádzajú ho záujmom o vedu – farmácia, klinické lekárstvo, experimenálnej psychológie, literatúra-     detektívka, psych. Román, horor
8.Pozitivizmus- zahŕňal nové poznatky z vedy
9.Darvinizmus –evolučná teória
10.Sústreďuje sa na realistické zobrazovanie skutočnosti
11.Nízka lit. – masová, populárna, ľudová – lacné čítanie, vysoká lit. – náročná lit.
12.Naturalizmus – postavy z ľudu, soc. problematika dediny i mesta
13.Estetika škaredého – zvrátenosť doby, alkoholizmus, prostitúcia, telesná i mravná zakrpatenosť
14.Symbolizmus- nálady a mystika, absolútna krása v umení, zmysly, odkrývanie tajomstiev, eufória
15.Voľný verš
16.Realizmus- umenie opustilo rom. sny a vrátilo sa ku skutočnosti (život najnižších spol. vrstiev a všedné dni)
17.Impresionizmus – osobný dojem z pozorovania predmetu a javu, záznam okamihu, zmeny nálad a pocitov

Slovesnká literatúra porevolučných a matičných rokov

Po porážke revolúcie 1848-1849 viedenská vláda nastolila absolutistický režim na čele s ministrom vnútra Alexandrom Bachom. Vyšiel tzv. tlačový zákon – cenzúra (všetko pod prísnym vojenským dohľadom). Prestali vychádzať Slovenské pohľady, presadzovala sa staroslovenčina – upravená čeština – ako úradný jazyk. Po páde Bachovho absolutizmu 1859 nastalo uvoľnenie režimu. Prijali tzv. Októbrový diplom, kt. sa obnovila uhorská ústava, vychádzali almanachy- Nitra, Konkordia. Martin Hattala vydal – Krátka mluvnica slovenska, kde pravopisne upravoval nárečia a spisovnú slovenčinu 1852. Zišli sa predstavitelia slov. národa v Turčianskom sv. Martine na celonárodnom memorandovom zhromaždení 6. – 7. júna 1861. Žiadali uznanie slov. jazyka a slov. národa v rámci uhorského štátu. Tento dokument sa nazýva Memorandum slovenského národa.
V tomto období boli zriadené prvé 3 slov. gymnázia: v Revúcej, v Martine, v Kláštore pod Znievom. V r. 1863 bola založená aj Matica slovenská( MS ) ako celonárodná inštitúcia. 1. predsedom bol Štefan Moyzes- katolícky biskup, podpredsedom sa stal evanjelický kňaz Karol Kuzmány. Program MS tvorili kultúrne a lit. otázky, vydávanie časopisov, letopisov, kalendárov, zborníkov, šírenie osveta medzi ľudovými vrstvami. Nastúpila nová pol. strana – tzv. Nová škola- vydávala slov. noviny v Pešti. Potom nastalo rakúsko-uhorské vyrovnanie, roku 1867, dôsledkom čoho boli zatvorené gymnázia a MS – 74- 75. V literatúre nastupuje nová generácia s novými témami zo súčasnosti, používa hovorovú reč a kratšie žánre.