Miroslav Válek: Jesenná láska

Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
no ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých, smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.

Tak každoročne v jeseni svetlá sa tratia z duše
a človek, koník túlavý, od srdca k srdcu kluše
a pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba; je mu jedno aké.
Možno, že iba obrázok a možno tôňu iba.

No pred cieľom sa zastaví: Komu zas srdce chýba?
Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa;
bola to láska? Sklamanie? Aj láska bola hlúpa,
veď chcela všetko naraz mať a všetko naraz stráca.

Koľko raz v noci májovej hľadeli do mesiaca,
no máj im málo šťastia dal a krátke bolo leto.
Len jeseň, tá vie o všetkom, a jeseň nepovie to.
Šla zima dolu údolím a niesla odkaz máju:
túžieval, čakal, dočkal sa, odišla, nepozná ju.

Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
no ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých, smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.

Téma: Tento príbeh je o jednej láske, medzi chlapcom a dievčaťom. Ich láska vznikla v máji( v máji vzniká väčšina letných lások). Čím dlhšie sa leto krátilo a jeseň sa blížila, ich láska slabla. V jeseni sa dievča rozišlo s chlapcom( v jeseni zaniká väčšina letných lások). Dievča si až neskôr uvedomilo, ako ľúbilo toho chlapca.

Idea: Myšlienkou tohto príbehu je to, že láska so sebou prináša aj sklamanie a nielen radosť.

Forma: Krátka lyrická, rým AABB- združený.
Epitetony: Staré lístie; Mámivý ošiaľ; Noci májovej; Koník túlavý.
Zdrobneniny: Koník; Obrázok.
Personifikácia: Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi; Šla zima dolu údolím a niesla odkaz máju.
Metafory: Svetlá sa tratia z duše.
Rečnícke otázky: Komu zas srdce chýba?