Axel vedel, že mnohí vedci tvrdia, že zemské jadro je tekuté, ale to mu strýko vyvrátil tým, že ak by to tak bolo, tak by tekutá hmota v strede zemegule podliehala príťažlivosti Mesiaca, čo by bolo príčinou pravidelne opakujúcich sa zemetrasení. Strýko k tomu ešte vysvetlil Hamphryho pokus, ktorý taktiež vyvracia teóriu o žeravom zemskom jadre. Axel sa ešte bál toho, že tam dole by mohla byť veľká tma. Strýko ale povedal, že tam môžu rátať so svetelnými elektrickými javmi a tiež, že vplyvom vysokého tlaku tam budú svetielkovať mnohé plyny. Strýko ešte povedal Axelovi, aby o tejto výprave nikomu nepovedal, lebo sa bál, že by ich mohol niekto predbehnúť. Axel sa šiel poprechádzať von, kde stretol jeho milovanú Graüben. Axel jej všetko vyrozprával a keď skončil, tak ona ho v tej ceste iba podporovala. Keď obaja prišli domov, tak Axela strýko iba naháňal s balením kufrov a vtedy Axel pochopil, že to jeho strýko myslí smrteľne vážne.

Axel šiel spať a všade okolo neho bolo samé náradie. Ráno Axela zobudila Graüben. Keďže prežil zlú noc hneď sa šiel pozrieť do zrkadla, ale na jeho prekvapenie vyzeral celkom dobre. Axel sa čudoval načo sa tak ponáhľať keď bol ešte iba 26. máj a tieň Scaratisu im mal ukazovať cestu až v posledných júnových dňoch. Strýko mu ale vysvetlil, že ich čaká ťažká cesta po Islande. Marta bola zo všetkého zmätená a tak sa spýtala Axela kam to vlastne idú a Axel prstom naznačil dole, do zeme. Axel sa ráno zobudil strašne vyčerpaný. O pol šiestej prišlo auto, ktoré ich malo odviezť na vlakovú stanicu do Altony. O chvíľu už na ňom bolo naložené všetko náradie. Strýko Graüben zveril dom a potom sa rozlúčili pričom Graüben plakala.

Potom pohonič pošibal po koňoch a tie vyrazili smerom do Altony. O pol siedmej voz zastal pred stanicou, batožinu im vyložili do vozňa a už mohli ísť. Vlak o tri hodiny zastal v Kieli a tam ešte deň čakali na parník Elleonora. Elleonora vyštartovala o štvrť na jedenásť. O siedmej ráno pristáli v Kärsöre a tu z lode prestúpili znovu na vlak. O desiatej predpoludním došli do Kodane. Batožinu im naložili do drožky, ktorou sa odviezli do hotela. Keď sa poumývali a prezliekli strýko čistou dánčinou poprosil hotelového vrátnika, aby im ukázal cestu do Múzea starovekého severu. Tam ich privítal pán Thompson a s jeho pomocou sa boli popýtať, či z tade nevypláva nejaká loď. Malý dánsky škuner Valkýra mal odísť do Reykjavíku 2. júna. Neskôr sa boli naobedovať a potom išli na prechádzku po meste.

Len tak sa prechádzali, až došli pred veľkú kostolnú vežu. Strýko vedel, že Axel trpí závratmi z výšok a tak mu prikázal aby s ním šiel hore. Táto terapia trvala 1 hodinu a opakovala sa ešte päť dní. 2. júna o šiestej ráno Valkýra vyplávala. Počas plavby dostal strýko morskú nemoc, ktorú mu Axel vzhľadom na lekcie na veži aj žičil. Počas plavby ich zastihla aj búrka, ktorú len tak-tak vydržali plachty. Neskôr už vykročili na islandskú pôdu a v tej istej chvíli sa objavil barón Trampe. Profesor mu odovzdal odporúčacie listy z Kodane, pričom si spolu vymenili niekoľko dánskych viet. Profesora privítal aj mešťanosta Reykjavíku pán Finsen. Neskoršie sa stretli aj s biskupským pridelencom pánom Picturssonom. Streli sa aj s milým človekom, pánom Fridrikssonom, ktorý hovoril iba po Islandsky a po latinsky, takže sa všetci zhovárali po latinsky. Tento pán ich ubytoval vo svojom dome. Strýko sa potom šiel obzrieť do knižnice po nejakom Saknusemmovom rukopise. Axel sa šiel poprechádzať po meste. Za tri hodiny sa vrátil späť. Pán Fridriksson a strýko ho už čakali s večerou. Strýko v knižnici nič nenašiel a tak sa s pánom Fridrikssonom začal vášnivo rozprávať o miestných knižniciach. Pán Fridriksson povedal strýkovi, že Saknussemmove diela roku 1573 v Kodani verejne spálili. Pán Fridriksson im ešte povedal, že Snaeffels je vyhasnutý a odporučil im sprievodcu, ktorý je lovec kajok.

Keď sa ráno Axel zobudil tak prvý krát videl ich sprievodcu. Bol to veľmi pokojný muž, ktorý vedel po dánsky. Volal sa Hans Bjelke. Strýko ho najal za tri rixdaly na týždeň, pričom mu ich mal vyplatiť vždy v sobotu večer. Strýko povedal Axelovi, že Hans pôjde s nimi až do stredu zeme. Strýko a Axel začali baliť potrebné prístroje a zobrali so sebou: Eiglov centrigradový teplomer, manometer, chronometer, jednú inklinačnú a druhú deklinačnú buzolu, hvezdársky ďalekohľad a dva Ruhmkorffove prístroje. Zobrali si so sebou aj zbrane: dve karabíny a dva kolty. Mali zo sebou aj strelnú bavlnu. Z náradia vzali: dva čakany, dve motyky, povrazový rebrík, tri železné sochory, sekeru, kladivo, tucet železných skôb a hákov a do kotúčov zbalené laná.