Amerika. Nedokončený román Nezvestný, ktorému dal súčasný názov Max Brod. Opisuje osudy Karola, ktorý odchádza do Ameriky. Zamestná sa ako lift boy, no vedie nešťastný život, musí pracovať do vyčerpania a je iracionálne šikanovaný svojím nadriadeným.
Zámok: Príbeh zememerača K. prichádzajúceho do dediny, v ktorej je vraj zamestnaný ako zememerač. Tu však zisťuje, že všetko je oveľa zamotanejšie ako sa zdá, podivná byrokracia dediny mu nedovoľuje byť zememeračom. Stretáva sa s množstvom iracionálne sa správajúcich obyvateľov dediny, no cesta do tajomného zámku mu je nedostupná.
Poviedky:
Premena: Jedno z najznámejších diel, zobrazuje Gregora Samsu, ktorý sa jedno krásne ráno zobudí ako bližšie nešpecifikovaný hmyz. Na prekvapenie čitateľa mu to však nespôsobuje problémy, berie to ako nezmeniteľný fakt a učí sa s tým žiť. Pre jeho okolie je to však šok, vyvolávajúci nepriateľské reakcie. (Veď kto by našiel v sebe pochopenie pre zdieľanie domácnosti s dvojmetrovým chrobákom?)
V trestaneckej kolónii: Cestovateľ prichádza do trestaneckého tábora na exotickom ostrove a má sa stať svedkom popravy jedného väzňa. Veliteľ tábora má skonštruovaný dômyselný vražedný stroj, ktorý ale stráca popularitu. Predvádza ho cestovateľovi, ten však nenájde pochopenie pre súbor sklených ihiel vyrývajúcich znenie rozsudku obžalovanému na chrbát. Vojaka teda prepustia, veliteľ sa teda dá priviazať na zariadenie sám. Technika ale zlyhá a neužije si ani pád do pripraveného hrobu, lebo sa napichne na ihly.
Umelec v hladovaní: Osudy podivného majstra v zvláštnom umeleckom smere – hladovaní. Tragédia spočíva v nezáujme ľudí o vyhladovaného umelca v cirkusantskej klietke.
Ortieľ: Konflikt mladého muža s otcom, ktorý nad ním vynesie rozsudok smrti : „Odsudzujem ťa k smrti utopením.“ Syn v okamihu beží k mostu a so slovami: „milý rodičia, predsa som vás len miloval,“ skáče do rieky.
Po kompletnom vydaní jeho diel Maxom Brodom (ktorý niektoré diela upravil a pozmenil názvy) a ich rozšírení po svete, získal slávu a podnietil mnohé diskusie. Odborný čitatelia sa nevedeli dohodnúť, čím vlastne bol. Jedni ho považovali za realistu, iní za dekadentného modernistu, spisovatelia za existencionalistu a absurdistu. Tiež sa viedli debaty o motívoch, hlavne skrytých, námetov jeho diel. Niektorí si myslia, že písal o hľadaní Boha a zmyslu života v absurdnom svete alebo o hľadaní individuality vo veku byrokracie. Jeden psychológ mu dokonca prisudzoval všemožné sexuálne úchylky.
Po nástupe komunizmu však boli jeho diela zakázané, pretože až príliš dobre zobrazovali realitu, ktorá nebola taká, akú si ju želala ukazovať vláda. No neskôr za znovu vydávali, vyšlo veľa literatúry aj o Kafkovi, napr. Nočná mora rozumu od E. Pawela, Druhý proces E. Canettiho a mnoho ďalších. V súčasnosti je ním inšpirovaných veľa autorov, vznikajú rôzne literárne kluby F. Kafku, ktoré presadzujú literárny absurdizmus a združujú amatérskych spisovateľov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie