Franz Kafka - životopis a dielo

Franz Kafka – životopis a dielo

Franz Kafka sa narodil v roku 1883 v Prahe, v rodine Hermanna Franza, ktorý vlastnil galantériu. Mal 3 sestry, blízka mu bola Ottla, ktorá mu bola veľkou oporou, hlavne v staršom veku. Celé detstvo prežil v pražskom židovskom gete. Situácia bola na začiatku 20. storočia pre Židov ťažká, boli im prisudzované zločiny, včetne upírstva. Ako národnostnú menšinu ich českí obyvatelia netolerovali, ba prejavovali až priame útoky, hlavne proti obchodníkom, ktorých chceli bojkotovať. Mladý Franz bol v tomto čase ovplyvňovaný židovskými legendami, napr. o obrovi Golemovi, ktorý na príkaz jeho tvorcu ochraňuje geto. Nikdy však neprejavil hlbší záujem o judaizmus, do synagógy chodil len pár krát za rok. Významnejšie v jeho detstve bolo potulné židovské rozprávkové divadlo.

Nemal šťastné detstvo, nerozumel si s otcom, ktorý ho neprestajne ponižoval a psychicky týral. Franz si v tomto období získal pocity viny, menejcennosti a jeho typický bezmocný odpor proti nespravodlivej moci a nadradenosti. Po čase začal vidieť sám seba otcovými očami. Aj napriek neradostnému životu v rodine žil s rodičmi aj ako samostatne zarábajúci dospelý, až k sklonku života žil u svojej sestry a v sanatóriu.

Po štúdiách pracoval ako právnik v robotníckej poisťovni. V tomto čase sa začal venovať písaniu poviedok. Cez deň nemal vhodné podmienky, tak písal v noci. Za jeho života sa nepreslávil, väčšina jeho poviedok bola vydaná až po jeho smrti. On sám chcel, aby sa jeho diela po smrti spálili, lenže jeho priateľ Max Brod sa pričinil o to, aby boli vydané. Aj napriek tomu sa však všetky jeho diela nezachovali, niektoré zničilo neskôr gestapo pri domovej prehliadke u jeho priateľky.

K ďalším zvláštnostiam jeho života patril vzťah k ženám. Nikdy sa neoženil, aj keď by sa dalo povedať, že romantický pomer mal s troma ženami. Prvou jeho priateľkou bola Felice Bayerová. Ich vzťah bol podivný, bola to vlastne len listová komunikácia. Boli 2krát zasnúbený a 2krát Kafka zasnúbenie zrušil. Ženou, ktorú skutočne miloval, bola Milena Jesenská. Bola jeho českou prekladateľkou, ich vzťah je zobrazený v diele Dopisy Milene. V nekrológu ho nazvala „mužom odsúdeným k tak jasnému videniu sveta, že to neuniesol a musel zomrieť. Pred koncom jeho života sa Kafka dal dokopy z devätnásť ročnou Dorou Diamantovou, s ktorou snívali o spoločnej reštaurácii v Tel Avive.

Zomrel na tuberkulózu ako 42 ročný. Tým sa splnili jeho obľúbené starostlivo prepracované predstavy vlastnej smrti.


Diela

Romány:

Proces. Opisuje obvinenie nevinného človeka Jozefa K. z nespáchaného zločinu. Príbeh sa začína nepríjemným zobudením cudzími mužmi, ktorí chcú Jozefa K. popraviť. Zúfalo sa usiluje zistiť, za čo ho vlastne odsúdili, pokúša sa vyslobodiť z tejto beznádejnej situácie, no jeho boj je márny. Potupne ho zabijú, akoby ho mala tá hanba prežiť.
Amerika. Nedokončený román Nezvestný, ktorému dal súčasný názov Max Brod. Opisuje osudy Karola, ktorý odchádza do Ameriky. Zamestná sa ako lift boy, no vedie nešťastný život, musí pracovať do vyčerpania a je iracionálne šikanovaný svojím nadriadeným.

Zámok: Príbeh zememerača K. prichádzajúceho do dediny, v ktorej je vraj zamestnaný ako zememerač. Tu však zisťuje, že všetko je oveľa zamotanejšie ako sa zdá, podivná byrokracia dediny mu nedovoľuje byť zememeračom. Stretáva sa s množstvom iracionálne sa správajúcich obyvateľov dediny, no cesta do tajomného zámku mu je nedostupná.

Poviedky:

Premena: Jedno z najznámejších diel, zobrazuje Gregora Samsu, ktorý sa jedno krásne ráno zobudí ako bližšie nešpecifikovaný hmyz. Na prekvapenie čitateľa mu to však nespôsobuje problémy, berie to ako nezmeniteľný fakt a učí sa s tým žiť. Pre jeho okolie je to však šok, vyvolávajúci nepriateľské reakcie. (Veď kto by našiel v sebe pochopenie pre zdieľanie domácnosti s dvojmetrovým chrobákom?)

V trestaneckej kolónii: Cestovateľ prichádza do trestaneckého tábora na exotickom ostrove a má sa stať svedkom popravy jedného väzňa. Veliteľ tábora má skonštruovaný dômyselný vražedný stroj, ktorý ale stráca popularitu. Predvádza ho cestovateľovi, ten však nenájde pochopenie pre súbor sklených ihiel vyrývajúcich znenie rozsudku obžalovanému na chrbát. Vojaka teda prepustia, veliteľ sa teda dá priviazať na zariadenie sám. Technika ale zlyhá a neužije si ani pád do pripraveného hrobu, lebo sa napichne na ihly.

Umelec v hladovaní: Osudy podivného majstra v zvláštnom umeleckom smere – hladovaní. Tragédia spočíva v nezáujme ľudí o vyhladovaného umelca v cirkusantskej klietke.

Ortieľ: Konflikt mladého muža s otcom, ktorý nad ním vynesie rozsudok smrti : „Odsudzujem ťa k smrti utopením.“ Syn v okamihu beží k mostu a so slovami: „milý rodičia, predsa som vás len miloval,“ skáče do rieky.


Po kompletnom vydaní jeho diel Maxom Brodom (ktorý niektoré diela upravil a pozmenil názvy) a ich rozšírení po svete, získal slávu a podnietil mnohé diskusie. Odborný čitatelia sa nevedeli dohodnúť, čím vlastne bol. Jedni ho považovali za realistu, iní za dekadentného modernistu, spisovatelia za existencionalistu a absurdistu. Tiež sa viedli debaty o motívoch, hlavne skrytých, námetov jeho diel. Niektorí si myslia, že písal o hľadaní Boha a zmyslu života v absurdnom svete alebo o hľadaní individuality vo veku byrokracie. Jeden psychológ mu dokonca prisudzoval všemožné sexuálne úchylky.

Po nástupe komunizmu však boli jeho diela zakázané, pretože až príliš dobre zobrazovali realitu, ktorá nebola taká, akú si ju želala ukazovať vláda. No neskôr za znovu vydávali, vyšlo veľa literatúry aj o Kafkovi, napr. Nočná mora rozumu od E. Pawela, Druhý proces E. Canettiho a mnoho ďalších. V súčasnosti je ním inšpirovaných veľa autorov, vznikajú rôzne literárne kluby F. Kafku, ktoré presadzujú literárny absurdizmus a združujú amatérskych spisovateľov.