vracajú do mierového života. Sú poznačení vojnou, nenávidia ju, prichádzajú ako predčasní starci, zničení vojnou, lebo tam prežili všetko čo človek prežije za celý život. Vojna ich obrala o mladosť a vzdelanie. Majú strach z budúcnosti, lebo nemajú žiadne postavenie, nevedia sa začleniť do spoločnosti. Očakávajú, že spoločnosť im pomôže, ale zisťujú, že kým oni bojovali, iní sa vďaka ich utrpeniu obohacovali. Spoločnosť oslavuje pomníky padlých a pritom sa nestará o tých ktorí prežili, stavia sa k nim ľahostajne. Uvedomujú si pokrytectvo a falošnosť v spoločnosti. Začínajú sa na ňu pozerať s odporom, nenávidia ju.
Druhé poznanie, ktoré ich napĺňa odporom je, že len čo skončila vojna, nemci sa už pripravujú na druhú. Uvedomili si, že sú v tejto spoločnosti nepotrební, môžu sa vzbúriť a otvorene protestovať, neurobia to, trpia len vo svojom vnútri, lebo si myslia, že aj tak sú už všetci stratení, nemajú budúcnosť. Nikdy sa nezbavia minulosti - utrpenia z vojny. Jediné čo im ostalo bolo frontové priateľstvo, slúžilo im ako bariéra proti spoločnosti. Autori ich zobrazujú ako romantických hrdinov, osamelých jednotlivcov, precitlivelých, nezáleží im na ich živote, sú ľahostajní voči spoločnosti.


Obsah diela Komu zvonia do hrobu

Hlavný hrdina Robert Jordan je Američan, ktorý vyučuje španielčinu v Montane. Má veľmi rád Španielsko, i národ, ktorý ho obýva, a preto sa rozhodne odísť zo svojej vlasti a bojovať za španielskú republiku proti fašistom. Od generála Golza dostáva rozkaz vyhodiť do vzduchu most, ktorým by pri ofenzíve republiky mohli fašisti dostať posily do prepadnutej oblasti. Je to
strategická a neľahká úloha, čo si Robert uvedomuje, a preto bude potrebovať ďalších ľudí, s ktorými pokyn zrealizuje. So sprievodcom Anselmom sa vyberie do hôr, kde sú partizánske skupiny. Dostávajú sa do skupiny, v ktorej velí Pablo, bývalý veľmi uznávaný bojovník za republiku, z ktorého je však už len zbabely opilec

"Pobil viac ľudí než morová rana...ale veľmi ochabol, veľmi sa bojí smrti."1)

Silnu autoritu si medzi ostatnými udržuje Pablova mujer (žena) -Pilar. Je to urastená žena, pred ktorou majú ostatní hlboký rešpekt. Dávnejšie pred príchodom Roberta Jordana pri jednej bojovej akcii Pablovi chlapi zachránili z rúk fašistov úbohe dievča Mariu, ktoré vo vojne prišlo o rodičov. Pilar ju prijala a starala sa o ňu, lebo dievča prežilo vo väzení veľa krutosti a zneužívania. Keď ju potom Robert Jordan uvidel, zaľúbili sa do seba. Pablo nebol príliš nadšený Robertovou prítomnosťou, pretože vedel, že akcia bude veľmi nebezpečná a môže mnohým z nich priniesť smrť. Bál sa preto, lebo už si akosi zvykol na pokojný život v horách, kde sa staral o svoje kone, a z ktorých mohol bezpečne sledovať priebeh vojny.

Morálku v skupine udržovala hlavne Pilar, ktorá si s Robertom veľmi dobre rozumela. Postupne si Robert získava dôveru všetkých v skupine, len Pablo je stále proti vykonaniu rozkazu. Robert uz dávno vie, že bude potrebovať viac ľudí a o pomoc požiada aj veliteľa neďalekej partizánskej skupiny - El Sorda. El Sordo Roberta srdečne privíta, dohodnú sa na spolupráci. El Sordo vyjadri odhodlanie:

"Sme tu na to, aby sme vykonali, čo vládzeme." 2)

Popri prípravách prežíva Robert s Mariou čas plný vášne a zaľúbenia. Počas druhej noci ide El Sordo a jeho skupina ukradnúť nejaké kone, no začne snežiť a jeho skupina zanechá stopy, po ktorých sa k ním neskôr dostane fašistická jazda. El Sordo bojuje dlhé hodiny, až do príchodu lietadiel, ktoré ich rozbombardujú. Roberto so skupinou uniknú vopred prehratému boju vďaka Robertovej stratégii. Robert spolu s ostatnými počuje z diaľky ozvenu streľby, ktorou sa jeho spojenci márne branili proti presile . Jordan vyšle za generálom Golzom Andresa s odkazom, aby útok odvolal, ale bohužial poslíček sa nedostane ku generálovi včas. Vecer sa Pablo velmi opil, zahlasil, ze vsetci su banda obalamutenych ludi, ktoru vedie zena s rozumom medzi nohami a cudzinec, co ich znici.