Anselmo - asi 60 rocny, velmi nizky, ale silny viejo, starec. Spolu s Fernardom boli najdisciplinovanejsi vojaci. Anselmo dostal
rozkaz pozorovat pohyb na ceste. Ostal tam aj napriek tomu, ze zacalo snezit a bola mu velka zima. Ostal tam, lebo to bol rozkaz a uvedomoval si, ze od zaciatku vojny trpia nedostatkom discipliny. Anselmo pocas strazenia premyslal nad svojim zivotom. Rozmyslal, ci je skutocne potrebne zabijanie. Vedel, ze nepriatelov je potrebne zabijat,"Musime ich zabijat a zabijame ich." no aj tak ich chce ich "prevychovat" pracou. Bol to dobry clovek a dufal, ze nebude musiet zabijat. Protivilo sa mu zabijat ludi, uvedomuje si, ze vo vojne vlastne bojuje, proti ludom ako je on, bojuje proti spanielom, ktori mozno nemali na vyber, a boli dotlaceni bojovat v mene fasistov. Bol presvedceny, ze po vojne bude potrebne velke pokanie, aby ludi ocistilo od zla. Je velmi pobozny, no od zaciatku vojny sa nemodlil.

Pablo - Kedysi velmi odvazny a zapaleny bojovnik, dnes zbabely ozran. Je to sebecky, bezcitny vrah. Nerobi mu problem zabit ludi z vlastnych radov. Pilar im rozpravala o revolucii v Avile, malom Pablovom rodnom mestecku. Ako Pablo zautocil na kasaren, vyhodil mur do vzduchu, ako ozrani surovo zabijali fasistov, zhadzovali ich z utesov, podpalovali, mlatili ich cepmi, a ako to vsetko Pablo organizoval. Zmenili ho jeho kone. Dokym ich nemal bolo mu jedno, ci ho zabiju, do boja isiel s plnym
nasadenim, no po ich ukoristeni, sa za ne citil zodpovedny. Kone si vazil viac ako ludi. Viac mu bolo luto Sivka (Robertovho
kona) nez Roberta. Podla Roberta je z celej skupiny najbystrejsi. Jediny rozpoznal ozajstne nebezpecenstvo, ktore prikaz
predstavuje. "V nebezpecenstve je bezpecne, ked clovek vie, ci smie riskovat." On zostavil plan uniku.


Pohľad jednotlivých postáv románu na vojnu a zabíjanie

Na celom svete je len velmi malo ludi, ktori maju radi vojnu. Ti ostatni trpia, maju strach a vojnu nenavidia, alebo v nej bojuju s vedomim, ze musia. Rovnako to je s postavami v diele od Ernesta Hemingwaya, Komu zvonia do hrobu. Vsetky postavy maju negativny vztach k vojne, ale vedia, ze inak ako vojnou by svoj ciel nedosiahli. V tomto pripade je to boj za republiku v
Spanielsku, po ktorej tak velmi tuzia. Chcu ju tak velmi, az su ochotni obetoval sa a bojovat vo vojne. Preto zabijaju aj oni, aj ked s velkym odporom a strachom. Vedia, ze nepriatelia su taki isti ludia ako oni, ale bez zabijania a utokov vojnu nevyhraju. Jedinou postavou s pozitivnym vztahom k zabijaniu je Pablo. Je velmi bystry, ale aj velmi surovy. Jemu sa vrazdenie velmi pacilo, mal radost z nestastia nepriatela. Nerobi mu problem zabijat, pozerat sa na trpiacich ludi. V minulosti bol uzasnym organizatorom utokov. Zorganizoval dokonaly utok na mestecko, kde zomrelo vela nepriatelov. Uzival si smrt protivnika.

"Mne sa to pacilo, vsetko okrem toho knaza. To bolo pre mna sklamanie. Velmi skaredo zomrel. Choval sa velmi malo dostojne."

Z citatu mozeme vidiet ze nenavidel, ked niekto zomieral nedostojne, ked sa polozil tesne pred smrtou. Pre jeho nazory a tvrdost ho zvysok skupiny obvinoval, nenavidel, ale aj respektoval. Vedeli, ze bez takychto tvrdych a odhodlanych ludi by vojnu nevyhrali. Takito ludia su vo vojne potrebni. Postupom casu sa vsak menil a prestal tuzit po zabijani a vojne. Zacal sa bat smrti a vojna prenho uz neznamenala to co predtym.