Albert Kropp – najmúdrejší zo skupinky kamarátov, je slobodníkom. Kvoli zraneniu mu amputujú nohu.
Kantorek – triedny učiteľ, na hodinách telocviku vedie reči o vlastenectve, o povinnosti voči vlasti a pod vplyvom týchto rečí sa prihlási trieda na front. Nakoniec však musel ísť do vojny aj on a veliteľom mu je jeho bývalý žiak, ktorý sa mu odpláca za to, že u neho prepadol z telesnej. S triedou totiž nezaobchádzal veľmi dobre.
Himmelstoss - desiatnik, bol postrachom všetkých nováčikov, ktorých ponižoval a trápil. V civile to bol poštár, no jeho nová moc ho zmenila, zneužíval svoje postavenie a šikanoval vojakov. Po čase sa dostal na front, kde zo strachu simuloval raneného.

Kemmerich – jeden z Paulových priateľov, umiera ako prvý - rania ho do nohy, ktorú mu amputujú a do rána zomiera. Svoje čižmy predtým stihne podarovať Mullerovi.
Muller – chce si spraviť vojnovú maturitu. Počas vojny ho svetlica trafí do brucha a umiera.
Katczinsky - prezývaný Kat - hlava skupiny štyridsiatnik, akoby ich vodca, je prefíkaný, vždy vie predpovedať nejaký problém, vie dôjsť k jedlu. Mladých usmerňuje, je veľkou oporou.

Vojnu vykresľuje na základe vlastných skúseností vojnovej hrôzy očami mladého vojaka a zbavuje čitateľov akýchkoľvek ilúzií o vojnových hrdinstvách.

Dej:

Príbeh sa začína „in medias res“, keď vojak Paul Bäumer opisuje ich posledný pobyt na fronte.
Pred štrnástimi dňami jednotka zložená zo stopäťdesiatich vojakov musela ísť dopredu a kuchár dostal plnú dávku potravín pre celé mužstvo. V posledný deň však nečakane zaútočilo anglické delostrelectvo a tak sa vrátili len osemdesiati. Tak majú obyčajným omylom zvyšní vojaci veľa cigariet a jedla...
Celá chlapčenská dvadsaťčlenná trieda sa pod vplyvom učiteľa Kantorka dobrovoľne prihlásila na front. Učiteľ mal na chlapcov veľký vplyv svojimi vlasteneckými názormi, preto sa aj tí, čo neboli celkom presvedčení o vojne, nakoniec pobrali, veď predsa nebudú zbabelci a za vlasť sa treba pobiť. "...nikto však nemohol zostať stranou, lebo ku slovu "zbabelý" nemali v tomto čase ďaleko ani rodičia." Trieda bola rozdelená do niekoľkých cvičných jednotiek. Paul Bäumer, Müller, Kammerich a Kropp boli pridaní do deviateho družstva. Veliteľom tohoto družstva bol Himmelstoss, malý a zlý chlap, ktorý bol v civile poštár a teraz ako veliteľ družstva sa cítil veľmi dôležito. Dával chlapcom poriadne zabrať, všetkých nováčikov doslova týral.

Skupinka kamarátov na druhý deň odchádza na lúku. Hrajú karty, čítajú poštu, obdivujú krajinu, myslia na tých, čo padli na fronte..to všetko sediac na verejnej latríne. Paul nám chvíľu rozpráva, ako rýchlo si zvykli na drsný spôsob života. Neskôr sa poberú za Kemmerichom, ktorý leží v poľnom lazarete s priestrelom stehna. Nohu mu amputovali, no ešte o tom nevie. Kamaráti mu to najprv ani nepovedia, no dni má už i tak zrátané. Muller si od neho začne vymáhať čižmi, aby po smrti neprepadli nejakému sanitárovi. Kemmerich dostal horúčku a na druhý deň zomrel.

Na front prišli nováčikovia, neskôr prišiel aj Himmelstoss. Chlapci sa mu odplatili za všetko, čo si museli v prijímacom oddieli vytrpieť.
Družstvo sa dostalo na opevňovacie práce. Cestou Paul a Kat začujú gagot husí-už vedia, čo bude na večeru. Pri naťahovaní ostnatého drôtu začnú Francúzi strieľať. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte na cintoríne, zakrýva sa mŕtvym telom, aby ho ochránilo od črepín. Zrazu k nemu príde Kat. Nepriateľ nasadzuje aj bojový plyn. "Plyn - plyyn - plyyyn! - povedz ďalej!" Po dlhom čase boj prestáva. Keď sa vrátia do barakov, zabíjajú vši (majú ich toľko, že ich hádžu rovno do ohňa) a myslia na to, že Himmelstoss je už s nimi na fronte. Chlapci rozvíjajú diskusiu, aké by to bolo, keby sa vojna skončila a nastal mier. Nevedia, akú budú mať budúcnosť. Pri debate sa zjaví Himmelstoss. Správa sa ako generál, no otvorené nepriateľstvo vojakov ho šokuje. "...Chceš vedieť, čo si? Si sviňa!To som ti chcel už dávno povedať." Najviac si dovoľuje Tajden, za čo mu Himmelstoss sľúbi väzenie, no on ujde ešte skôr ako príde nazad aj s rotmajstrom.

Ráno vojaci znovu odchádzajú na front. Keď uvidia vedľa seba naukladané novučičké rakvy, ktoré sú určené pre nich, začnú vtipkovať. Jedla je málo. Chlieb nemožno ubrániť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabíjajú a oni sú také vyhladovené, že dokonca napadnú a zabijú psa. Angličania a Francúzi zatiaľ posilňujú svoju armádu. V úkryte musia naši vojaci čakať dlho, kým sa pustia do predu. Nejeden nováčik z toho celého zošalel. Niektorých sa podarilo zviazať a spacifikovať, no podaktorý vybiehajú von, kde ich nepriateľ rozstrieľa na kusy. „Nedbá na nič a mláti rukami okolo seba, pení sa mu z úst a slová nezmyselné slová, čo vyráža, napoly prehltáva. Je to záchvat úkrytového strachu, má pocit, že sa tu zadusí, a ovláda ho iba jediný pud: dostať sa von.“