Antoine de Saint-Exupéry

Antoina de Saint-Exupéry francúzsky spisovateľ a čiastočne i filozof, povolaním letec, ktorého určite každý pozná aj vďaka detskej knižke Malý princ.

Antoine Jean Babtiste Marie Roger de Saint-Exupéry sa narodil v Lyone, stalo sa to 29. júna 1900. Pochádzal zo šľachtickej rodiny z piatich detí. Jeho otec bol Gróf Jean de Saint-Exupéry a jeho matka Marie de Fonscolombe. Pred Antoinom sa narodili jeho dve sestry Marie-Madeleine a Simone, po ňom brat Francois a ešte jedna sestra Gabrielle, ktorá sa narodila krátko po smrti svojho otca. Antoinov otec zomrel náhle, mal iba štyridsaťjeden rokov. Dostal mozgovú porážku. Pre Marie s piatimi malými deťmi nastalo najťažšie obdobie jej života. Matka sa snažila, aby deti mali šťastné detstvo, preto trávili časť roka na zámku jej rodičov, časť u jej pratety na zámku Saint-Maurice-de-Remens. Na šťastné chvíle ktoré tu Antoine prežil spomínal celý život. V Antoinovom detstve i potom neskôr znamenalo La Môle prechodný pobyt, Saint Maurice trvalý. Mal veľmi rád svoju matku, prejavoval jej výnimočnú priazeň, ktorou zahŕňal jedine ju. Po celý život mu bola útočiskom.

Antoin už ako malý písal básne. Keď mal Antoine deväť rokov rodina sa odsťahovala do Mansu k starému otcovi, kde nastúpil s bratom do jezuitskej internátnej školy. Antoin až doteraz nepoznal ani autoritu, ani disciplínu, je nepríjemne prekvapený. Desaťročný poeta sa zachmúri a pohasne. Chlapec nie je v Manse šťastný. Nie je dobrý žiak. Je neporiadny, nešikovný. Spolužiaci ho prezívali Tatane a tí čo ho mali radi, malý Tatane. Prázdniny v Saint Maurice majú teda ešte väčšiu cenu. Saint Maurice bolo pre Antoina územím slobody, teda skutočného života. Sedem kilometrov od zámku je letištná plocha kde takmer každodenne chodí chlapec raz so sestrou, raz s bratom, niekedy i s matkou. Ako dvanásťročnému mu matka dovolí prejsť vzdušným krstom. Pilot s ním dva razy zakrúži nad plochou. Antoin sa od toho dňa stane letectvom posadnutí.

Pani de Sain-Exupéry je školená ošetrovateľka. Keď vypukne prvá svetová vojna stane sa vrchnou sestrou v lazarete v Ambérieu. V októbri, na začiatku školského roku, umiestnila pani de Sain-Exupéry svojich dvoch synov do internátnej strednej školy v Montgré. Vydržia tu len tri mesiace. Jezuiti zo Saône et Loire im nevyhovujú. A potom ich matka je ďaleko.

Začiatkom roku 1915 sa Antoine s bratom vracajú do Svätého kríža v Manse. Ukončia školský rok a navždy opúšťajú La Mans. Pani de Sain-Exupéry ich zapísala do internátnej školy vo Freiburgu vo Švajčiarsku. Antoine nebol nikdy dobrý žiak a nepolepšil sa ani vo Freiburgu. Venoval sa len tomu čo sa mu páči, a opovrhoval predpismi. Nijaké trestné opatrenia nepomáhali. Ak nepracoval, tak preto, že skladal verše. O vojne, zakázanej téme pre rozhovory mládeže. V roku 1917 jeho brat vážne ochorel a musel sa vrátiť do Saint Maurice. Francois dostal reumatickú horúčku. Za niekoľko mesiacov zomrel. Francois de Saint-Exupéry zomrel ako pätnásťročný. Ešte toho roku zmaturoval. Mladý maturant odchádza so sestrami do Karnaku k tete. Prišiel čas, keď si bolo treba vybrať budúce povolanie. Rozhodne sa pripraviť na konkurz na Vojenskú námornú akadémiu, chce sa stať dôstojníkom na palube nejakej lode. Antoine sa na prijímačky neučí vôbec.
Skúšky nespravil, prepadol nielen z histórie a zemepisu, ale i zo slohovej práce a tak sa bez veľkého záujmu zapísal na Akadémiu krásnych umení, na architektúru. Rád a búrlivo diskutoval v kaviarňach o literatúre už skôr, teraz však, vďaka svojej príbuznej prišiel do kontaktu so spisovateľskou komunitou. Zoznamuje sa s pôvabnou Louisou de Vilmorin s ktorou sa zasnúbil. Po krátkom čase preruší štúdium na Akadémii krásnych umení. Chce slúžiť u letectva. V roku 1921 nastúpil k 2 pluku stíhacieho letectva v Nuhofe. Bol pridelený do opravárskych leteckých dielní, ale to mu bolo málo, chcel lietať. Po ťažkom a dlhom výcviku zložil skúšky a Antoine získal diplom civilného i vojenského pilota.

V roku 1923 ho postihla nehoda pri ktorej sa Antoin a jeho pasažier ťažko zranili. Antoine mal prasknutú lebečnú kosť. Po tejto nehode trvala rodina jeho snúbenice na tom, aby zmenil zamestnanie. Napokon sa podvolil. Odišiel od letectva a stal sa úradníkom, uprednostnil lásku k milovanej žene pred oblohou. Antoine ako úradník nie je šťastný, nebaví ho to, opustí ho aj jeho snúbenica. V tomto období začne písať a v roku 1926 vydá svoju prvú novelu Letec.

Antoine dostáva osvedčenie pilota civilnej dopravy, nastúpi k leteckej spoločnosti v Toulouse. Napriek tomu, že musel začínať ako robotník na linke, mal svoju prácu rád. Prepravoval leteckú poštu medzi Toulouse a Casablankou. Na jeseň 1927 bol menovaný za veliteľa leteckej stanice na myse Juby na západnom pobreží Afriky, ktorá zabezpečovala lety na linke Toulouse - Dakar. Svojou veľkorysou povahou dokázal zlepšiť miestne napäté vzťahy so Španielmi. Trinásť mesiacov, ktoré tu prežil, zúžitkoval vo svojej knihe Pošta na juh, ktorá vyšla v roku 1929 v parížskom vydavateľstve Gallimard, pomenoval ju podľa nápisu na vreciach s poštou. Kariéra sa nezastavila a Exupéry bol vyslaný do Buenos Aires, kde pôsobil v rokoch 1929-1931 ako riaditeľ spoločnosti Aeroposta. Táto prevádzkovala prvé nočné lety medzi Amerikou a Európou. Skúsenosti pri hľadaní kamaráta Henriho Guillaumeta, ktorý sa stratil pri prelete And, ho viedli neskôr k napísaniu knihy Zem ľudí. Po šiestich dňoch hľadania našli zázračne zachráneného pilota v chate poľovníka, kde sa oňho postarala poľovníkova žena.

Rok 1931 bol preňho významný v mnohých ohľadoch. Oženil sa s Consuelou Suncin de Sandoval, vdovou po guatemalskom národnom hrdinovi novinárovi a politikovi Enriqueovi Gómezovi Carillovi. Vyšla jeho kniha Nočný let. Saint-Exupéry bol v tom istom roku menovaný Rytierom Čestnej légie.

Po svojom návrate do Francúzska, kde sa stal obľúbeným a uznávaným členom literárnych kruhov, čelil často finančným problémom. Privyrábal si aj reportážami, napr. o svojej ceste do Moskvy. Roku 1936 bol vyslaný ako reportér do Španielska, kde zúrila občianska vojna. S priateľom Prévotom sa pokúsili o diaľkový let New York - Ohňová zem, ale v Guatemale došlo k havárii a Exupéry utrpel mnohé zlomeniny, ktoré ho na dlhú dobu pripútali na lôžko. Počas tejto doby napísal svoje najúchvatnejšie dielo, ktorému dal názov Zem ľudí. (získal Veľkú literárnu cenu Francúzskej akadémie).

So začiatkom druhej svetovej vojny nastúpil kapitán Saint-Exupéry na letisko v Toulouse. Napriek tomu, že bol lekármi prehlásený za neschopného vojnových letov, usiloval sa, aby sa mohol aktívne zapojiť, čo si nakoniec presadil. Podľa svedkov z jeho jednotky bol jeden z najodvážnejších, bojoval s veľkým nasadením a bez ohľadu na riziko. Z jeho listov je však zrejmé, ako ťažko niesol svoju „slávu“, tu, medzi svojimi priateľmi, ktorých hrdinstvo letcov oslavoval vo svojich knihách, a ktorí ho považovali za zradcu ideálov. A to predovšetkým po vydaní knihy Vojnový pilot roku 1942. V roku 1943 vyšla úžasná filozofická rozprávka Malý princ. Bola to jediná kniha ktorú Saint-Exupéry napísal pre deti spolu s jeho vlastnými kresbami. V tom istom roku vyšiel aj List rukojemníkovi.
Napriek tomu, že už prekročil štyridsaťtriročnú vekovú hranicu vojnového pilota, získal povolenie lietať na prieskumnej (neozbrojenej) verzii lietadla P-38 Lighting. Po dvoch prieskumných letoch ale dostal kvôli nehode zákaz ďalších letov, odišiel teda do Alžírska, kde chcel dokončiť Citadelu, knihu, ktorú písal s prestávkami po celý život a nestihol ju dokončiť. Úpenlivými prosbami si vymohol od amerického generála povolenie zúčastniť sa piatich ďalších akcii. Svoj limit však Exupéry vysoko prekročil až na deväť letov.

31. júla 1944 o ôsmej hodine štyridsiatich piatich minútach štartuje pilot Antoine de Saint-Exupéry z leteckej základne v Borgu na severe ostrova Korzika na zvyčajný prieskumný let nad dovtedy okupovaným južným územím Francúzska. Prieskumné lietadlo Lighting s pilotom Saint-Exupérym sa nikdy z tohto letu nevrátilo. Antoin de Saint-Exupéry sa stratil kdesi nad vodami Stredozemného mora. Zmizol zo sveta tajomne a krásne ako jeho Malý princ. Iba najšľachetnejším z ľudského rodu sa dáva výsada takejto smrti.

V roku 2000 potápač z prístavu Marseille Luk Vanrell našiel a vyfotografoval vrak lietadla v stometrovej hĺbke ktoré by mohlo patriť Saint-Exupérymu. Historik Philippe Castellano sa domnieva že ide o ten istý stroj, v ktorom letel v osudný deň autor Malého princa. „Je vylúčené, aby na fotografiách bolo iné lietadlo než to, ktoré patrilo Saint-Exupérymu“ povedal Castellano. Jeho telo nebolo objavené a príčina jeho zmiznutia sa asi nikdy neobjasní. Mystérium jeho smrti zostane aj naďalej Saint-Exupéryho legendou.