Štúrovci

- hlavný prúd slovenského národného hnutia v pol. 19. st., nazvaný podľa najvýznamnejšej osobnosti – Ľ.Štúra. Formoval sa v 30. rokoch najmä na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde pôsobila Spoločnosť česko-slovanská a spolok Vzájomnosť. Jeho prívrženci odmietali feudalizmus, absolutizmus, stavovské privilégiá, maďarizáciu, vyznávali moderné politické idey, ako ústavnosť, zastupiteľstvo, rovnosť národov, romantizmus, slovanskú vzájomnosť, obdivovali ľudovú kultúru a neprivilegované vrstvy. V 40. rokoch uprednostnili trpezlivú každodennú prácu a osvetu pred radikálnymi postojmi. Propagovali moderné podnikanie, význam vzdelania, zakladali nedeľné školy, knižnice, spolky miernosti, vyzývali pestovať národné umenie. Postupnými zmenami chceli zlepšovať sociálne a kultúrne pomery, posilňovať pocit ľudskej dôstojnosti a sebavedomie neprivilegovaných vrstiev, vzbudzovať ich záujem o veci verejné, a tak klásť základy občianskej spoločnosti. Zároveň tým posilňovali národnú spolupatričnosť a hrdosť.

Zdola – emancipáciou ľudových vrstiev, a nie politickými rozhodnutiami vytvárali moderný slovenský národ. Postupne opúšťali tradičnú predstavu evanjelikov o československej kmeňovej jednote a stotožnili sa s ideou slovenskej národnej svojbytnosti. Výsledkom bol nový spisovný jazyk – štúrovčina (11. - 16. 7. 1843 sa v Hlbokom dohodli Štúr, Hurban a Hodža na základných pravidlách nového spisovného jazyka a rozhodli sa napísať jeho gramatiku- Štúr: Nárečia slovenskuo alebo potreba ..., Náuka reči slovenskej), názorové zblíženie s bernolákovcami a celkové posilnenie národnej jednoty. Založením Tatrína (26. - 28 . 1844 v Liptovskom Mikuláši) a Slovenských národných novín vyvolali nevídanú verejnú výmenu názorov. Zároveň sa pripravovali na vstup do veľkej politiky. Iniciovali slovenský prestolný prosbopis (adresovaný kráľovi Ferdinandovi V., reagoval na silnejúcu maďarizáciu, môžeme ho považovať za prvé reprezentatívne politické vystúpenie Slovákov, 5. 6. 1842 ho odovzdali vo Viedni) a dotvárali politický program. Podobne ako maďarské reformné hnutie požadovali zrušenie poddanstva, šľachtických privilégií a súdov, zaistenie občianskej rovnosti, na rozdiel od neho žiadali zastaviť maďarizáciu, uznať Slovákov za národ, uplatniť slovenčinu v nižšom školstve, úradoch a v cirkvi. Za revolúcie 1848/1849 iniciovali všetky významné slovenské politické aktivity, v 60. rokoch tvorili jadro starej školy.

Slovenskje národňje noviny

Prvé slovenské politické noviny. Neoficiálne boli orgánom slovenského národného hnutia, vyjadrovali najmä názory štúrovcov. Vydával ich v Bratislave aj s literárnou prílohou Orol tatranský od 1. 8. 1845 Ľ.Štúr. Vychádzali v štúrovskej spisovnej slovenčine dvakrát do týždňa. Na ich stránkach sa sformoval slovenský politický program najmä zásluhou Štúra (v článkoch Kde leží naša bieda, Naše nádeje k nastávajúcemu snemu), ktorý v duchu ľudskej dôstojnosti a národnej spravodlivosti požadoval spoločenské reformy. Zanikli pod nátlakom košutovskej moci 9. 6. 1848.