referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Timotej
Piatok, 24. januára 2020
Ľudovít Štúr
Dátum pridania: 30.12.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jaja2225
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 271
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 

Ľudovít Štúr
1815-1856

Narodil sa 29. 10. 1815 v Uhrovci pri Topoľčanoch v rodine chudobného učiteľa. Základné vzdelanie získal v rodisku. V štúdiu pokračoval na gymnáziu v Rábe a od jesene 1829 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu rok predtým bol založený študentský literárny krúžok Česko-slovanská spoločnosť, ktorého cieľom bola vlastenecká výchova v materinskom jazyku. Mladý Štúr bol jeho horlivým predstaviteľom a ako obdivovateľ Kollára a Šafárika vydal prvý básnický almanach krúžku. V apríli 1836 na Devínskom hrade zaviazal mládež slávnostným sľubom k vernosti národu a Slovanstvu.
V tom čase už bol podpredsedom slovenského krúžku a prednášal na lýceu dejiny slovanstva a ruskú literatúru ako zástupca profesora Palkoviča. Po dvojročnom štúdiu na univerzite v Halle (1840) pokračoval v písaní spisov, v ktorých poukazoval na zlú situáciu Slovákov (Starý i nový vek Slovákov, Bratislava 1841, Žaloby a ponosy Slovákov v Uhorsku na protiprávne prechmaty Maďarov, Lipsko 1843). Na lýceu pôsobil do roku 1843, keď ho obvinili z panslavizmu a vlastizrady.

Ako politik a novinár chápal silu hospodárskeho vývinu, ktorý krajinu tlačil na cestu kapitalizmu, a v novinových článkoch sa usiloval, aby Slovensko v tomto rozvoji výrobných síl nezaostávalo. Trápilo ho, že odborníci v slovenských manufaktúrach boli zväčša cudzinci, že drobní výrobcovia zaostávajú vo výrobnosti za cudzinou. A že niet odborníkov-Slovákov v priemysle, poľnohospodárstve a obchode. Preto v novinách pranieroval škodlivú jednostrannosť slovenskej mládeže pri voľbe povolania. Korene slovenskej biedy videl vo feudálnej ústave. A proti nej bojoval v spolku Tatrín (1844) a najmä v Slovenských národných novinách s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako poslanec v uhorskom sneme za mesto Zvolen (1847-48) presadzoval zrušenie poddanstva, postavil sa na stranu revolúcie 1848. Viedenská vláda, ktorá sľubovala plnenie požiadaviek utlačovaných slovanských národov v Uhorsku, však svoje sľuby nesplnila, po porážke revolúcie predstaviteľov štúrovského hnutia prenasledovali a Štúr bol až po smrti pod policajným dozorom. Udalosti, ktoré predchádzali tomuto roku, zapísali Ľudovíta Štúra do dejín modernej slovenskej jazykovedy. Už v roku 1843 navštívil Štúr s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom básnika Hollého a po porade s ním sa dohodli zjednotiť Slovákov na zásade jednotného spisovného jazyka.

Dovtedy totiž katolíci písali bernolákovčinou, evanjelici českou bibličtinou, okrem toho sa používala latinčina, nemčina a maďarčina. Bol to čin, ktorý vychádzal z potrieb národného hnutia a ktorý Štúr odôvodnil v spise Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí (Bratislava 1846). V tom istom roku ho doplnil aj gramatikou Náuka reči slovenskej. A tak vypracoval pevné základy reči, ktorú chápal ako prostriedok na uskutočnenie „túžob, myšlienok a ideí“ národného hnutia.
Súčasne tak vytvoril základné podmienky pre rozvoj slovenskej literatúry ako osobitného národného prejavu, esteticky rovnoprávneho so slovesnými celkami iných národov. Už v Prednáškach o slovenskej poézií na začiatku štyridsiatich rokov stanovil základné princípy novej tvorby. Tie potom prepracoval v diele O národních písních a pověstech plemen slovanských (Praha 1853), ktoré vyniklo vo vtedajšej slovenskej folkloristike a estetike. V tom čase už žil pod policajným dozorom v Modre, staral sa o sedem sirôt po nebohom bratovi a pracoval na nových dielach. Od roku 1853 pripravoval dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré vyšlo po jeho smrti v Rusku (Moskva 1867, Petrohrad 1909) a v Bratislave (1931). Zomrel 12.1.1856 v Modre na následky zranenia na poľovačke. Akoby sa naplnili slová, ktoré raz povedal J.M.Hurbanovi: „To je pekná smrť, keď hrdina padá v mladom veku, prv než svet môže vidieť jeho mdlobu.. .“ S ním vytvoril „buričské Hurbanovo vojsko“ z dobrovoľníkov, ktoré bolo prvým slovenským národným vojskom.
SAV udeľuje za zásluhy v spoločenských vedách plaketu Ľudovíta Štúra.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ľudovít Štúr 2.9382 1130 slov
Ľudovít Štúr GYM 2.9781 592 slov
Ľudovít Štúr GYM 2.9613 888 slov
Ľudovít Štúr GYM 2.9875 3480 slov
Ludovit Stur 2.9609 330 slov
Ľudovít Štúr 2.9493 169 slov
Ľudovít Štúr 2.9675 483 slov
Ľudovít Štúr GYM 3.0087 722 slov
Ľudovít Štúr SOŠ 2.9833 874 slov
Ľudovít Štúr 2.9722 524 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.