Bol starší ako Bernolák a už dlhší čas žil v priamom styku s ľudom, preto mohol literárno-osvetovým snahám bernolákovcov dať konkrétny obsah. Fándly nebol duchom meravým, rozumárskym, ako priemerní racionalisti jeho generácie. Bol v ňom opravdivý zápal za praktické vzdelanie ľudu, ale aj básnik, ktorý tušil rozkvet národnej myšlienky a predvídal nový svet, dvíhajúci sa zdola, z dedín. Sloh jeho kníh je neobyčajne živý. Silne sa ho dotkli heslá Francúzkej revolúcie o slobode, bratstve a rovnosti, ale v danej situácii sa nemohol za ne priamo postaviť. Vyvinul však veľké úsilie, aby pomohol roľníkovi, ktorý sa práve oslobodzoval spod nevoľníctva. Mal veľké koncepcie, bol optimistický a činorodý.
Juraj Fándly sa narodil 21. októbra 1750 v Častej pri Trnave. Teologické štúdia skončil v Budíne, po vysvetení sa stal kaplanom v Seredi a roku 1780 farárom v Naháči. Pre nervovú chorobu a slabý zrak odtiaľ odišiel v roku 180. Zomrel v biede a opustenosti, zabudnutý i priateľmi, 7. marca 1811 v Doľanoch. Keď Fándly vystúpil na verejnosť, bol už vyhranenou osobnosťou. Nepodliehal zvodom vtedajšieho feudálneho prostredia, nedal uspať svoje svedomie formálnym plnením povinností. Študoval staršiu i súčasnú literatúru filozofickú, hospodársku, prírodovedeckú a sledoval pokroky na poli techniky. Vedúcou myšlienkou všetkého jeho snaženia bola však otázka, ako pomôcť ľudu, aby sa vlastnými silami zbavil pút feudalizmu. Reformy Jozefa II. prijal s radosťou, ale súčasne poznal, že mnohonásobné vykorisťovanie ľudu neprestáva. Verejné ťarchy, roboty, dane a poplatky boli také, že ľud sa nemohol povzdvihnúť z hmotnej a duševnej biedy na vyššiu úroveň. Keď sa zrušili kláštory žijúce z milodarov chudobného ľudu, pocítil také uspokojenie,že mu dal výraz v obsiahlom literárnom diele, ktoré sa stalo najvýraznejším prejavom osvietenstva u nás a súčasne i burcujúcim dielom národného obrodenia. Bola to už spomenutá Dúverná zmluva mezi mníchom a diablom. Bolo to prvé väčšie literárne dielo napísané a vydané bernolákovským pravopisom. Malo prakticky uviesť do života uzákonenie slovenčiny. Fándly si bol vedomý tohto poslania. Fándly si ešte netrúfal veriť, že nový pravopis bude vyhovovať všetkým Slovákom, ale pritom sa oduševnene staval za Bernolákovu jazykovú reformu. A tento jeho postoj skutočne narazil na odpor. Fándlymu však išlo o viac ako o propagáciu Bernolákovej slovenčiny.