Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Idiot
Tento ruský spisovateľ pochádzal z rodiny lekára. V dome vládla ťažká atmosféra, ktorá poznačila detstvo budúceho spisovateľa. Dostojevskij študoval na súkromnom gymnáziu v Moskve a spolu so starším bratom Michailom na vysokej vojenskej technickej škole v Petrohrade. Po ukončení štúdia pracoval v projekčnom oddelení ministerstva obrany, od 1844 sa venoval úplne literatúre. Debutoval prekladom Balzacovho románu Eugénia Grandetová.
1821 → v októbri sa narodil ako syn štábneho lekára v Moskve
1837 → vstupuje na súkromnú inžiniersku školu
1849 → pre členstvo v Petraševského revolučnom krúžku zatknutý, degradovaný, odsúdený na smrť, v poslednej chvíli omilostený a deportovaný na Sibír, neskôr oslobodený
1865 → finančný krach pre svoje a bratove dlhy, útek do cudziny
1867 → žení sa s Annou Grigorievnou Snitkinovou, aby sa pre dlhy zachránil pred väzením
1871 → narodí sa syn Fiodor Fiodrovič a vráti sa do Petrohradu
1881 → v januári umiera, pochovaný je v Petrohrade
Tvorba
1845 - Biedny ľudia - prvá vlastná próza založená na postave Makara Devuškina, ktorá ukazuje, že ani v chudobe, pri nízkej intelektuálnej a kultúrnej úrovni ľudské srdce neumiera. Preto každý človek má právo na šťastie.
1846 - Dvojník - postava Goľadkin demonštruje vplyv nespravodlivého rozdelenia statkov na morálne slabších ľudí.
1847 - Gazdiná
1848 - Biele noci
1849 - Netočia Nezvanovová (nedokončená) - vytvoril originálne typy rojkov, ktorí svoj protest proti skutočnosti vyjadrili tým, že sa odsúdili na dobrovoľnú samotu.
1859 - uverejnil satirický román Strýčkov sen a Obec Stepančíkovo a jeho obyvatelia
1861 - Ponížený a urazený
1861 - 1862 - Zápisky z mŕtveho domu, Vremja (1861-1863) a Epocha (1864-1865) - časopisy, ktoré vydával s bratom Michaelom, v ktorých uverejňovali materiály zamerané proti revolučnej demokracii.
1863 - Zimné poznámky a letných dojmoch - satira na pomery v Európe
1866 - Zločin a trest - najvýznamnejšie dielo, v ktorom najhlbšie vyjadril súcit s ponížením a trpiacimi ľuďmi.
1867 - Hráč
1870 - Verný manžel
1871 - 1872 - Diablom posadnutý
1876 - Denník spisovateľa - vychádzal časopisecky v časopise Graždanin.
1875 - Výrastok
1879 - 1880 - Bratia Karamazovovci - je posledný román plný hlbokých protikladov.
Idiot
Čas: 19. storočie
Miesto: Petrohrad, Pavlovsk, Moskva
Rozdelenie: na 2 diely, každý diel má 2 časti ( časti a kapitoly nemajú názvy )
1. Časť - 16 kapitol
2. Časť - 12 kapitol
3. Časť - 10 kapitol
4. Časť - 12 kapitol
Žáner: historicko - psychologický román
Stručný obsah: Dostojevského román - Idiot, má zložitý dej a je poprepletaný množstvom postáv rôznej povahy. Autor opisuje túžbu získať ženu z viacerých strán - peniaze, vypočítavosť, túžba za každú cenu zvíťaziť, ale aj láska. Písaný je pestro. Opisy prostredia striedajú charakteristiky osôb, rozhovory a mnohokrát aj úvahy, ktoré boli na danú dobu pokrokové, ale spoločnosť ich vnímala ako niečo odstrašujúce, niečo čo mohlo napadnúť len ,,idiota".
Téma: Autor nachádza tému v návrate kniežaťa Myškina zo Švajčiarska, kde sa liečil z nervovej choroby, do Ruska. Tu nadviaže kontakty s vysokopostavenými ľuďmi, zaľúbi sa a prežije život plný zvratov a nepochopenia. Spoločnosť ho prijala ako rozumného človeka, ale neskôr ho odsúdila za názory a činy.
Idea: Týmto dielom chcel autor poukázať na ruskú spoločnosť na jej klady, ale hlavne na jej zápory. Spoločnosť vykreslil ako jednosmernú, ktorá odsudzuje všetky názory a presadzuje len jeden, ten, ktorý je pre ňu najvýhodnejší.
Hlavná postava: knieža Lev Nikolajevič Myškin
Vedľajšie hlavné postavy: Nastasia Filipovna Baraškovová, Lizaveta Prokofievna (manželka generála Jepančina), Ivan Fiodorovič Jepančin (generál), Alexandra, Adelaida, Aglaja Ivanovna (dcéry generála Jepančina), Parfen Semjonyč Rogožin, Ivan Petrovič Ptitcin, Gavrila Ardalionovič Ivolgin (Gaňa), Ardalion Alexandrovič Ivolgin (generál Ivolgin), Varvara Ardalionovna (Gaňova sestra), Nikolaj Ivolgin - Koľa (Gaňov mladší brat), Lukian Timofejevič - Lebedev, Viera Lebedevova (dcéra Lebedeva)
Vedľajšie postavy: profesor Schneider, Nikolaj Andrejevič Pavliščev, Ippolit Terentiev, Knieža Š., Keller, Antip Burdovskij, Ferdiščenko, Nina Alexandrovna (Gaňova matka), Afanasij Ivanovič Tockij, Vladimir Doktorenko (Lebedevov synovec), Jevgenij Pavlovič.
Charakteristika postáv
Lev Nikolajevič Myškin
,, ... bol mladý človek, dvadsaťšesť alebo dvadsaťsedemročný, vyššej postavy, s plavými hustými vlasmi, s prepadnutými lícami a s malinkou zaostrenou, takmer celkom bielou briadkou. Oči mal veľké, belasé a pozorné; v ich pohľade bolo čosi tiché, clivé, bol v nich ten podivný výraz, podľa ktorého na prvý pohľad poznáme zrádnika. Tvár mladého človeka bola ináč milá, jemná a chudá no bez farby, a teraz až do sinava preziabnutá. V rukách sa mu hompáľal skromný uzlík zo starého vyšediveného hodvábu a obsahoval vari celý jeho cestovateľský majetok. Na nohách mal poltopánky s hrubými podošvami- všetko neruské ..."
(prvá časť - 26. strana)
Lev Nikolajevič Myškin bol duševne chorý mladík, ktorý sa liečil v Švajčiarsku. Prichádza do Petrohradu, aby našiel svoju rodinu a usadil sa. Pri stretnutí sa o ňom Ivan Fiodorovič Jepančin vyjadril ako o čestnom mužovi.
,, ... Pred chvíľou som vás div za lotra nepokladal, a odrazu ste ma tak potešili - to mi je ponaučením: neodsúď, pokým sa nepresvedčíš.
(prvá časť - 137.strana)
Knieža je aj nekonečne dôverčivý a ušľachtilý, dobrosrdečný a pravdovravný.
,, ... Pozrite, už len na vašu prostodušnosť vidieť je príjemné; príjemné je posedieť si s vami a pohovoriť, lebo aspoň viem že predo mnou je najdobrotivejší človek ...˝.
,,...Bože môj knieža, veď vy ste taký prostodušný, taký nevinný o akých ani v zlatom veku neslýchali, a pritom prenikne človeka až na dno sťa strela a s najväčšou hĺbkou psychologického talentu ...˝.
(prvá časť - 311. strana)
Ale stále sa oddáva myšlienke citu. Svojou láskou a dobrotou chcel zmeniť svet, ale svojou filozofiou a pokorou prináša nešťastie sebe i iným. Veľmi rád rozprával príbehy s morálnym ponaučením, ktoré sám zažil, ale boli to príliš pokrokové myšlienky na jednosmernú spoločnosť (napríklad myšlienky o viere, ateizmus - kresťanstvo).
,, ... Žena ešte mladá, dieťatko mohlo mať zo šesť týždňov. Usmialo sa na mať, podľa výrazu jej tváre prvý raz od svojho narodenia. Tu vidím, ako odrazu nábožne sa žena prežehná. , Čo to, reku, robíš, mladica ?΄ ( Vtedy som sa stále vypytoval.) ,Pozri, vraj, ako sa teší matka, keď pobadá prvý úsmev svojho nemluvňaťa, práve tak sa teší Boh zakaždým, keď z neba vidí, ako sa pred ním hriešnik z hĺbky srdca modlí. Povedala mi to skoro týmito slovami, a aká hlboká myšlienka je v nich, aká ušľachtilá a naozaj zbožná myšlienka, v ktorej je razom vyjadrená celá podstata kresťanstva, totiž, celé toto ponímanie Boha ako nášho dobrého otca, i jeho radosť z človeka ako radosť otca z vlastného dieťaťa - najväčšia myšlienka Kristova! ...˝
(prvá časť - 228.strana)
Nastasia Filipovna Baraškovová
Je inteligentná, má veľkým temperament, ale má zlú povesť. Spoločnosť ju odsudzuje, no je zároveň krásna a dokáže popliesť hlavu nejednému mužom. Bola dcérou chudobného statkára, ktorý mal veľa dlhov. Raz statok vyhorel a s ním zhorela aj jeho manželka, takže zostal s dvomi dcérami sám. Onedlho sa zbláznil a v horúčkach zomrel. Oboch dievčat sa ujal Afanasij Ivanovič Tockij, ktorý sa o nich staral iba niekoľko rokov a potom ich dal na výchovu. Zostala len Nastasia. Postupne rástla do krásy, učila sa a vzdelávala. Keď dospela, odišla za Tockým do Ruska, ktorého nenávidela za to, že ju v mladosti opustil. Tockij, vtedy už 55 ročný zámožný pán, ju zahrnoval blahobytom a peniazmi, čím si ale práve získala svoju nedobrú povesť. Svadbu s Rogožinom berie ako odčinenie za hriechy, ktorých myslí, že sa dopustila, za život, aký viedla. Miluje knieža, ale sama v sebe nedokáže potlačiť pocit, že by ho svojou osobnou minulosťou iba zneuctila a zničila.
Parfen Semjonyč Rogožin
Je bláznivo zamilovaný do Nastasii a preto, aby ju získal urobí všetko. Aj keď mu niekoľkokrát utiekla od oltára, podviedla ho a urážala, nedokáže sa jej vzdať. Miluje ju láskou, ale tá sa časom mení na chorobnú túžbu zvíťaziť a stať sa jej mužom.
V záchvatoch chorobnej žiarlivosti je príliš impulzívny a nakoniec Nastasiu zabije.
Lizaveta Prokofievna Jepančinová
Je manželkou generála Ivana Fiodoroviča Jepančina. Nevyniká svojou krásou ani vzdelaním, ale zakladá si na svojom pôvode, rod Myškinovcov. Svoje dcéry neskonale miluje a príkladne sa o ne stará. Aj keď im to dáva najavo svojim osobitým spôsobom, každá z nich si je jej láskou vedomá. Chce pre ne to najlepšie, aby sa dobre zaradili v spoločnosti a boli dobre majetkovo zabezpečené. Jej vzťah ku kniežaťu je dobrý, ale časom sa nechá ovládnuť spoločnosťou.
Ivan Fiodorovič Jepančin
Je jeden z ruských vysokopostavených generálov, zbohatlík na dôchodku, ale stále niečím zamestnaný s množstvom povinností. Je ďalším príkladom prispôsobenia sa cudziemu názoru, podľa požiadaviek doby. K svojej manželke je úctivý, dalo by sa povedať, že sa jej niekedy bojí a nechce s ňou mať dlhé a hádavé rozhovory.
Gavrila Ardalionovič Ivolgin
Vsádza len na istotu, je ziskuchtivý a majetnícky, túži len po peniazoch a aj Nastasiu Filipovnu si chcel zobrať len pre peniaze. Napriek tomu má určitú mieru hrdosti. S kniežaťom bol veľmi dobrý priateľ, s ktorým si dobre rozumie.
Dej
1. Časť
Príbeh sa začína odohrávať koncom novembra na trati Varšava - Petrohrad. V jednom z vozňov 3. triedy sedia traja cestujúci - knieža Lev Nikolajevič Myškin, Parfen Rogožin, Lebedev.
Po vzájomnom predstavení sa knieža zdôverí, že cestuje z liečenia, ktoré podstúpil kvôli jeho duševnej chorobe. (pravdepodobne epilepsia). Liečil sa u doktora Schneidera. Ten mu pomáhal aj po finančnej stránke a hradil mu celý pobyt. Teraz už však doktor Schneider nemal peniaze a tak poslal knieža späť do Ruska.
Rogožin spomenie Nastasiu Filipovnu. Knieža sa od neho dozvedá o jej neuveriteľnej kráse ale taktiež o jej povahe. Nastasia je žena, ktorá si málokoho váži a ku každému sa správa nadradene a povýšenecky.
Do tohto rozhovoru sa pridá ďalšia postava - Lebedev. Je to menej významný úradník, ktorý je však veľmi klebetný a rád sa zapája do chúlostivých tém, akou je práve táto.
Nastasia Filipovna sa má onedlho rozhodnúť a povedať svoje konečné slovo ohľadom jej výdaja. Pre Rogožina bola jej odpoveď nesmierne dôležitá, on ju miloval.
Knieža vystupuje z vlaku v Petrohrade. Nemá kam ísť avšak vie, že tu má vzdialenú rodinu, ktorú už kontaktoval, ale neozvala sa. Bola ňou manželka generála Ivana Fiodoroviča Jepančina, Lizaveta Prokofievna - posledná z rodu Myškinovcov. Prichádza do sídla tejto rodiny, ktoré je práve v Petrohrade.
Stretáva sa s generálom Jepančinom, ktorému sa natoľko zapáči, že mu ponúkne miesto pisára, lebo knieža Myškin je veľmi dobrý v krasopise. Na tomto stretnutí je prítomný aj Garvila Ardalianovič Ivolgin - Gaňa, ktorý je dobrý priateľ generála a jeho spolupracovník.
Gaňa ponúka 1 izbu do podnájmu a je ochotný zobrať knieža za podnájomníka. Knieža si počas tohto stretnutia ešte vypočuje rozhovor medzi generálom a Gaňom, z ktorého sa dozvie, že ešte dnes večer sa Nastasia rozhodne, za koho sa vydá. Kniežaťu je po tomto rozhovore hneď jasné, že Rogožin nie je jediný, kto má o Nastasiu záujem. Neskôr má knieža možnosť stretnúť sa s generálkou Lizavietou Prokofjevnou. Zastihne ju pri raňajkách so svojimi dcérami Alexandrou, Adelaidou, Aglajou.
Knieža im porozpráva množstvo príhod z pobytu vo Švajčiarsku. Svojimi rečami a myslením úplne vyvracia niekdajší názor ľudí, že je Idiot.
Rozpráva o tom ako mu bolo smutno za domovom, ale ako si neskôr zvykol. Približuje nám príbeh jednej mladej dievčiny Mary, ktorou pohŕdala celá spoločnosť. Knieža za pomoci detí v dedine jej však pomohol dostať sa z problémov. Tu vidíme jeho dobrosrdečnosť, ktorá hraničí až z naivitou.
Gaňa požiada knieža, aby doručil Aglaji, najmladšej dcére generálky, lístok. Aglaja si ho prečíta a náramne sa rozčúli. Gaňa jej v lístočku napísal, že ešte dnes sa Nastasia Filipovna rozhodne, ale ak povie čo i len slovo je ochotný vzdať sa Nastasii.
Gaňa odchádza domov spolu s kniežaťom ako novým podnájomníkom. Po príchode sa knieža zoznámi s Gaňovou rodinou. S jeho otcom, spoločnosťou odvrhnutím generálom, Ardalionom Alexandrovičom Ivolginom. S Gaňovou matkou Ninou Alexandrovnou, jeho sestrou Varvarou Ardalionovnou a bratom Nikolajom Ivolginom - Koľom.
Nečakaný príchod Nastasie Filipovny. Vstúpi dnu namysleným spôsobom, pričom si pomýli knieža so sluhom. Varvara je z nej znechutená a dáva to jasne najavo. Gaňa sa za svoju rodinu hanbí. Po chvíli prichádza ďalšia návšteva. Parfen Rogožin so skupinkou podnapitých priateľov. Strhne sa hádka, kedy Gaňa v zlosti udrie knieža po tvári, čo bola najväčšia urážka. Gaňa je pobúrený myšlienkou, že Nastasia videla jeho rodinu a tým, že Rogožin jej ponúka stotisíc, ak sa za neho vydá.
Večer Nastasia usporadúva oslavu svojich narodenín. S problémami, ale predsa sa tam dostáva i knieža. Nastasia ho vrelo privíta. Na oslave bol aj Afanasij Ivanovič Trockij, Nastasiin vychovávateľ, ktorý sa rozhodol, že vydá Nastasiu za Gaňu. Rogožin tiež prichádza na oslavu a priniesol aj sľúbených stotisíc.
Nastasia sa najprv vyjadrila, že si zoberie za muža knieža Miškina, ktorý sa priznal, že od prvého okamihu ju miluje. Gaňa je zronený a tak mu Nastasia Filipovna necháva ako útechu stotisíc, pod podmienkou, že ich vytiahne holými rukami z ohňa. Gaňa od toľkého zahanbenia omdlie. Nakoniec Nastasia odchádza s Rogožinom do Jekaterinhofu so slovami, že nie je hodná stať sa manželkou takého dobrého človeka ako je knieža. Nakoniec prvej časti sa dozvedáme, že knieža zdedil veľký majetok po tete a preto odchádza do Moskvy.
2. Časť
Knieža sa vracia po polroku do Petrohradu, kde sa ubytuje v hoteli. Ide navštíviť Lebedeva, ktorému zomrela žena. Lebedev je z toho zničený. Knieža zároveň spozná Lebedevovu dcéru, Vieru Lebedevovú, a jeho synovca Vladimíra Doktorenka.
Lebedev mu ponuka výlet do letného sídla v Pavlovsku, čo mu padne vhod, lebo Jepančinovci, ktorých dlho nevidel išli do toho istého mestečka.
V ten deň navštívi aj Rogožina, s ktorým sa už medzičasom znovu spriatelil v Moskve. Rogožin kniežaťu prezradil, že ho Nastasia miluje a že v ich láske nebude brániť.
Po návšteve sa knieža prechádza po meste. Počas prechádzky sa mu vracajú všetky myšlienky a dojmy z toho čo prežil v Rusku od svojho príchodu zo Švajčiarska.
Necíti sa dobre a rozhodne sa ísť do hotela. Stavy, ktoré poznal pred pobytom vo Švajčiarsku sa vracajú späť. V hoteli ho na schodišti čakal Rogožin s nožom. Chcel knieža zabiť. Ale knieža dostáva epileptický záchvat a padá zo schodov. Rogožin zatiaľ ujde. Knieža odniesli do jeho izby a zavolali doktora. Našťastie nešlo o vážny záchvat a knieža sa po pár dňoch cítil lepšie. Po vyliečení sa knieža presúva s Lebedevom do Pavlovska. Tam ho príde pozrieť celá rodina Jepančinovcou a Ivolginovcou.
Kniežaťu prečítajú urážajúci článok v novinách ohľadom kniežaťovho majetku. Podľa článku si údajný syn nárokuje na Pavliščenkove peniaze od kniežaťa.
Spor sa skončí tým, že knieža a Gaňa dokážu, že peniaze patria kniežaťu.
Knieža si v Pavlovsku začne budovať city k Aglaji. Tie sú však rovnako komplikované ako tie city, ktoré cítil k Nastasii Filipovne.
3. Časť
Knieža sa vyberie so známymi na koncert, kde stretne Nastasiu Filipovnu, ktorá poznamená posmešnú poznámku ohľadom strýka Pavloviča, ktorý sa zastrelil. Dôstojník, priateľ Pavloviča, povedal: "Tu pomôže len korbáč, inak sa nestrasieš tej ohavy!" Nastasia Filipovna sa urazí a šľahne dôstojníka po tvári. Dôstojník sa vrhne na Nastasiu chce ju udrieť, ale knieža ho zadrží a dôstojník ho udrel.
Knieža sa po tomto incidente večer rozpráva s Aglajou. Pýta sa ho, či vie strieľať a vysvetlí mu ako ju používať.
Keď sa vrátil do vily, priatelia mu popriali všetko najlepšie k narodeninám a všetci si pripili šampanským. Keď sa všetko skončilo, knieža sa zase prechádzal po parku. Sadol na zelenú lavičku, ktorú mu ukázala deň pred tým Aglaja a čakal tam na ňu. Zaspal na nej a snívalo sa mu o Nastasii Filipovnej. Zobudila ho Aglaja, povedala mu, že chce aby bol jej priateľom, ktorému môže povedať všetko. Prezradí mu aj to, že chce utiecť z domu.
Na druhý deň za ním prišiel Lebedev, ktorému niekto ukradol 400 rubľov. Nakoniec sa ukáže, že to bol generál Ivolgin, ale potom sa mu peniaze anonymne vrátia. Knieža si prečítal listy pre Aglaju od Nastasie Filipovnej. Nastasia sa snaží donútiť ju, aby sa vydala za knieža. Knieža sa znovu večer prechádza po parku. Stretne tam Nastasiu Filipovnu, ktorá ho chcela naposledy vidieť a rozlúčiť sa s ním.
4. Časť
Generál Ivolgin oznamuje kniežaťu, že odchádza od Lebedeva. Odchádza so svojim synom Koľom, ale po ceste dostane porážku a do ôsmich dní zomrie. V jeden deň knieža vyznal lásku Aglaji a požiadal ju o ruku. Aglaja to prijme a na počesť zasnúbenia usporiadajú večierok, ktorý má uviesť knieža do spoločnosti.
Knieža sa strápni tým, že vyjadrí svoje pochybné názory. Na konci oslavy dostane znovu záchvat. Na druhý deň ho všetci postupne navštívia a Aglaja mu pošle lístok, aby večer nikam nechodil. Keď celý dom zaspal Aglaja prišla a zobrala ho do domu, kde bývala Nastasia Filipovna. Ráno sa Aglaja veľmi pohádala s Nastasiou Filipovnou a vyzve knieža, že ak nevstane, tak môže ostať u Nastasii Filipovny. Knieža nepochopil, aká je táto situácia rozhodujúca a ani si nevedel vybrať, lebo obe miloval, ale každú iným spôsobom. Aglaja s plačom odišla a knieža zostal s Nastasiou Filipovnou.
Po čase sa s ňou zasnúbil a keď už je všetko pripravené a Nastasia Filipovna príde v kočiari pred kostol, Rogožina ju zachráni pred svadbou a spolu utečú do Petrohradu.
Knieža sa za ňou vyberie do Petrohradu, kde hľadá Rogožina, ale nevie ho nájsť. Ale Rogožin ho vyhľadá sám a vezme ho do svojho domu. Keď knieža príde do domu, zistí, že Rogožin zabil Nastasiu Filipovnu. Ráno, keď ich nájdu, Rogožin je v horúčke, knieža ho chodí utišovať, ale jeho psychický stav sa tiež zhoršil. Rogožin dostal zápal mozgu a keď po dvoch mesiacoch vyzdravie, odsúdia ho na 15 rokov na Sibíri za vraždu Nastasii Filipovny.
Knieža s rovnakým stavom ako na začiatku, odíde znovu do Švajčiarska. Aglaja sa vydala za Poliaka, ktorý o sebe tvrdil, že je gróf a že má veľký majetok, ale všetkých oklamal a Aglaju rozhádal s rodinou. Kniha sa končí tým, že Jepnčinovci sú vo Švajčiarsku a Lizaveta Prokofievna túži po domove a kritizuje všetko zahraničné.
