Vracia sa späť do regimentu a jeho kamaráti umrú, a aj jeho najlepší kamarát Kat, ktorý ho zasvetil do frontového života a zostáva posledný z jeho triedy a potvrdzuje absurditu vojny.

"Som veľmi pokojný. Som taký opustený a nič nečakám. V rukách a očiach mi prúdi život, čo ma niesol cez tieto roky. Či som ho prekonal neviem."

"Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové...

Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým, že sa to tak skončilo."


Vlastný názor

Hneď na úvod, čo ma napadá, je slovo fantastické. Máloktorá kniha z povinného čítania ma tak veľmi zaujala ako táto. V tejto knihe nie je hlavný dej, ale názory a myšlienky. Toto je hlavne kniha o priateľstve, o priateľstve na život a na smrť na fronte, taktiež je to kniha o absurdnosti vojny. Tiež je to o tom, ako vojna mení ľudí, ako odkrýva v človeku netušené svety nenávisti i lásky, zbabelosti i hrdinstva, krutosti i obetavosti, holého pudu sebazáchovy i neuveriteľnej veľkorysosti. Sú to veľmi jednoduchým spôsobom vyjadrené nálady, myšlienky, zážitky tohto vojaka. Človek nemusí čítať poza riadky, ale si to priamo prečíta, tak ak chcete prežiť neuveriteľne silný emocionálny zážitok z čítania knihy, nech sa páči, kniha je tu pre vás...