Veľkomoravské obdobie (800 – 1000)

•začiatky literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili hlavne franskí kňazi (po latinsky; najzákladnejšie texty –
národný jazyk)
•veľkomoravské kniežatá (Mojmír a Rastislav) museli zápasiť s franským (kultúrnym a politickým) vplyvom, a preto požiadal Rastislav byzantského cisára Michala III. o vierozvestov
•863:
•prichádzajú Konštantín a Metod (poznajú slovanské nárečie z okolia Solúna)
•pred príchodom:
•prvé slovanské písmo – hlaholika (malé písmená gréckej abecedy)
•prvý slovanský spisovný jazyk (staroslovienčina)
•ich misijná činnosť marila snahy franských feudálov o nadvládu nad veľkomoravskou ríšou ⇒franskí kňazi ich obvinili
z bohorúhačstva, aby sa ich zbavili (iba 3 bohoslužobné jazyky – hebrejčina, gréčtina, latinčina)
•obaja bratia sa išli pred pápežom obhajovať a obhájili staroslovienčinu ⇒stala sa štvrtým bohoslužobným jazykom)
•pápež vymenoval Metoda za arcibiskupa
•Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril; onedlho zomrel
•Metod:
•vrátil sa na Veľkú Moravu, kde ho dal knieža Svätopluk na podnet františkánov uväzniť
•na zákrok Jána VIII. ho po vyše 2 rokoch prepustili z väznice
•znovu musel v Ríme obhajovať staroslovienčinu
•po Metodovej smrti zakázal pápež Štefan V. slovanskú bohoslužbu ⇒slovienski kňazi boli prenasledovaní, uchýlili sa
do Bulharska, zostavili nové písmo – cyriliku (veľké písmená gréckej abecedy)
•staroslovienčina – vyspelý jazyk:

a) preklady:
•Konštantín a Metod – misál (omšová kniha), evanjeliá (Nový zákon), Starý zákon (okrem kníh makabejských), žaltár (zbierka žalmov), spevník, Súdny zákonník pre svetských ľudí

b) pôvodná literatúra:

1. prvá slovanská báseň Proglas:
•oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk
•autor: Konštantín
•obsah:
•pár slov v jazyku zrozumiteľnom je viac ako veľa slov v jazyku nezrozumiteľnom ⇒náboženstvo
v národnom jazyku)
•opakovanie slov na:
1. začiatku veršov – anafora
2. konci veršov – epifora

2. Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantínov – napísal ich asi Konštantínov a Metodov žiak Kliment, ktorý sa pred prenasledovaním ukryl do Macedónie

3. Moravsko-panónske legendy:
A. Život sv. Konštantína (Kliment):
•detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi
•hlavne predmoravská činnosť a obhajoba slovanského jazyka v Benátkach
•próza, vznešený rétorický štýl
•rečnícke otázky, prirovnania, dramatické dialógy, biblické citáty
B. Život sv. Metoda (Gorazd pravdepodobne):
•kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový
•mladosť – stručne
•hlavne jeho činnosť vo Veľkomoravskej ríši (20 rokov bol s ňou spojený jeho život, s jeho osobou je spätý vznik samostatnej cirkevnej provincie na našom území)
•aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie
•žiadne prvky zázračnosti
•obsahuje mnohé básnické figúry a trópy
•Metodovi nasledovníci ďalej tvorili v Bulharsku (spisy O písmenách a Život Naumov):
•staroslovienčina mala vysokú gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň
•veľkomoravská a cyrilometodská tradícia zohrala v živote nášho národa veľkú úlohu
•neskôr sa k nej začali autori vracať