Stredoveké európske literatúry

STREDOVEKÉ EURÓPSKE LITERATÚRY

•stredoveká európska literatúra odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor, čo vyplývalo z vlády cirkvi a
šľachty
•kresťanstvo neurčovalo iba morálku a spoločenské myslenie, ale aj názory a umenie
•literárnou autoritou sa stala Biblia (panovalo latinské: Modli sa a pracuj.)
•umenie zobrazovalo pozemský svet ako pominuteľný, ktorý je len odrazom nadpozemského, večného sveta
•na to využívalo alegóriu, symboliku a obraznosť
•v literatúre sa kládol dôraz na poznávaciu a náučnú funkciu
•vládol synkretizmus
•obsah bol menej dôležitý než forma, ktorá podliehala nemenným, stereotypným obrazom, frázam a citátom
•rozšírenou metódou sa stala imitácia
•literárny štýl bol rétorický, využívali sa rozširovacie (amplifikačné) a hromadiace (kumulačné) štylistické prostriedky
•stredoveká literatúra sa delí na:

1. Feudálnu náboženskú
2. Feudálnu svetskú
3. Mestskú svetskú

Feudálna náboženská literatúra

•náboženská literatúra mala bohoslužobný, výchovný a vzdelávací obsah
•zdôrazňovala kresťanské cnosti, ktorými bol obdarený svätec, ústredná postava legiend
•piesne, kázne, legendy, hagiografie, exemplá, náboženské drámy (mystériá)

Feudálna svetská literatúra

•hlavný hrdina – zidealizovaný rytier, šľachtic, bojovník
•hlavným literárnym druhom bola hrdinská veršovaná epika (Nemecko, Francúzsko)
•Francúzsko – Pieseň o Ronaldovi
•Nemecko – Pieseň o Nibelungoch
•Rusko: zo slovanských literatúr pestovala hrdinskú epiku hlavne ruská literatúra
•vznikali byliny o bohatieroch napr. o Iľjovi Muromcovi, Sadkovi
•Slovo o pluku Igorovom
•od 12. storočia – dvorná lyrika . francúzska literatúra – Povesť o Tristanovi a Izolde
•Španielsko – rytierska romanca – Pieseň o Cidovi

Mestská svetská literatúra:

•nastupuje koncom 13. storočia
•zobrazuje každodenný život, nevyhýbala sa kritike spoločnosti a mala zábavnú funkciu
•na začiatku 15. storočia vzniklo z kritiky feudálnej spoločnosti a cirkvi husitské hnutie, ktoré vychádzalo z učenia Jána Husa


SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA

•dve vývinové obdobia:
1. pokus o formovanie stredovekej literatúry (800 – 1000)
2. literatúra písaná po latinsky, po česky a slovakizovanou češtinou (1000 – 1500)
Veľkomoravské obdobie (800 – 1000)

•začiatky literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili hlavne franskí kňazi (po latinsky; najzákladnejšie texty –
národný jazyk)
•veľkomoravské kniežatá (Mojmír a Rastislav) museli zápasiť s franským (kultúrnym a politickým) vplyvom, a preto požiadal Rastislav byzantského cisára Michala III. o vierozvestov
•863:
•prichádzajú Konštantín a Metod (poznajú slovanské nárečie z okolia Solúna)
•pred príchodom:
•prvé slovanské písmo – hlaholika (malé písmená gréckej abecedy)
•prvý slovanský spisovný jazyk (staroslovienčina)
•ich misijná činnosť marila snahy franských feudálov o nadvládu nad veľkomoravskou ríšou ⇒franskí kňazi ich obvinili
z bohorúhačstva, aby sa ich zbavili (iba 3 bohoslužobné jazyky – hebrejčina, gréčtina, latinčina)
•obaja bratia sa išli pred pápežom obhajovať a obhájili staroslovienčinu ⇒stala sa štvrtým bohoslužobným jazykom)
•pápež vymenoval Metoda za arcibiskupa
•Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril; onedlho zomrel
•Metod:
•vrátil sa na Veľkú Moravu, kde ho dal knieža Svätopluk na podnet františkánov uväzniť
•na zákrok Jána VIII. ho po vyše 2 rokoch prepustili z väznice
•znovu musel v Ríme obhajovať staroslovienčinu
•po Metodovej smrti zakázal pápež Štefan V. slovanskú bohoslužbu ⇒slovienski kňazi boli prenasledovaní, uchýlili sa
do Bulharska, zostavili nové písmo – cyriliku (veľké písmená gréckej abecedy)
•staroslovienčina – vyspelý jazyk:

a) preklady:
•Konštantín a Metod – misál (omšová kniha), evanjeliá (Nový zákon), Starý zákon (okrem kníh makabejských), žaltár (zbierka žalmov), spevník, Súdny zákonník pre svetských ľudí

b) pôvodná literatúra:

1. prvá slovanská báseň Proglas:
•oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk
•autor: Konštantín
•obsah:
•pár slov v jazyku zrozumiteľnom je viac ako veľa slov v jazyku nezrozumiteľnom ⇒náboženstvo
v národnom jazyku)
•opakovanie slov na:
1. začiatku veršov – anafora
2. konci veršov – epifora

2. Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantínov – napísal ich asi Konštantínov a Metodov žiak Kliment, ktorý sa pred prenasledovaním ukryl do Macedónie

3. Moravsko-panónske legendy:
A. Život sv. Konštantína (Kliment):
•detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi
•hlavne predmoravská činnosť a obhajoba slovanského jazyka v Benátkach
•próza, vznešený rétorický štýl
•rečnícke otázky, prirovnania, dramatické dialógy, biblické citáty
B. Život sv. Metoda (Gorazd pravdepodobne):
•kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový
•mladosť – stručne
•hlavne jeho činnosť vo Veľkomoravskej ríši (20 rokov bol s ňou spojený jeho život, s jeho osobou je spätý vznik samostatnej cirkevnej provincie na našom území)
•aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie
•žiadne prvky zázračnosti
•obsahuje mnohé básnické figúry a trópy
•Metodovi nasledovníci ďalej tvorili v Bulharsku (spisy O písmenách a Život Naumov):
•staroslovienčina mala vysokú gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň
•veľkomoravská a cyrilometodská tradícia zohrala v živote nášho národa veľkú úlohu
•neskôr sa k nej začali autori vracať
Nové konštituovanie stredovekej literatúry (1000 – 1500)

•Veľkomoravská ríša zanikla na konci 10. storočia a Slovensko sa stalo súčasťou feudálneho Uhorského štátu, ktorý založili maďarské kmene
•maďarské kmene od nás preberali mašu kultúru i slovnú zásobu
•Uhorský štát sa orientoval na latinskú kultúru:
•kláštory – mnísi sa venovali aj literárnej činnosti, a to v latinčine
•latinčina – jazyk štátnej správy
•latinské cirkevné školy – budúci kňazi
•mestské školy:
•až od 14. storočia
•len základné vzdelanie
•univerzity rýchlo zanikali
•vývoj kultúry Slovenska bol brzdený
•literatúra:
•prevažne náboženský obsah (kázne, žalmy, exemplá, modlitby)
•synkretizmus
•svetská – kódexy
•poézia – latinské cirkevné piesne
•próza – legendy s umeleckou i historickou hodnotou:
1. Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
2. Legendy o sv. Štefanovi

•dráma:
•z kresťanských náboženských obradov
•po nemecky a latinsky
•neskôr – ľudové hry
•šľachtická literatúra – po latinsky – kroniky:
•historické udalosti spájané s fantastickými bájami a povesťami
•Anonymova kronika – Činy Uhrov
•Kronika Šimona z Kézy
•literatúra písaná po česky:
•14. storočie
•náboženský a mravoučný charakter
•hymnická pieseň Vitaj Spasiteľu
•Spišské modlitby
•15. storočie:
•husitské a bratrícke myšlienky
•humanistické a renesančné myšlienky (kráľ Matej Korvín)
•čeština – náboženský a literárny jazyk na niekoľko storočí
•feudálna literatúra – igrici (potulní speváci)
•mestská literatúra – mestské knihy
•vynález kníhtlače (1445; Gutenberg):
•sprístupnenie kníh širším vrstvám
•knihy vytlačené do roku 1500 – inkunábuly (prvotlače)
•1465 – 1490 – Academia Istropolitana

Ústna ľudová slovesnosť

•literatúra poddaného ľudu
•najprv – magické obrady, úkony
•potom:
•vplyv kresťanstva
•vývoj:
1. kalendárneho obradového folklóru (pracovné a obradové piesne)
2. dramatických prejavov (koledy)
3. rodinného obradového folklóru (svadobné a pohrebné piesne)
•balady – rodinné a spoločenské vzťahy
•hádanky, príslovia (aj z Biblie a antickej literatúry), porekadlá, pranostiky (hospodárska a meteorologická náplň)
•báje – prírodné javy, nadprirodzené bytosti
•zvieracie bájky a rozprávky – alegorický charakter
•čarovné rozprávky – boj dobra so zlom (O dvanástich mesiačikoch – 14. storočie)
•miestne povesti – historické udalosti
•legendové rozprávky – humoristické