Život Jaroslava Haška
Ako dvanásťročnému mu zomrel otec, a keďže pochádzal z chudobnej rodiny, zamestnal sa najprv ako predavač, potom písal články do časopisov a novín. Vyučil sa za drogistu, absolvoval gymnázium a potom nastúpil na obchodnú akadémiu, ktorú nedokončil. Stal sa zamestnancom banky Slavia. V tom čase sa zoznámil s českými anarchistami a postupne sa dostal do ich čela. Začal viesť bohémsky a tulácky život, s kamarátom a bratom prešiel peši okrem iného Slovensko, Halič, Uhorsko, Bavorsko a Švajčiarsko. V tom čase sa začal živiť len literatúrou a ako novinár. Začal mať problémy s alkoholom, ktoré sa postupom času zväčšovali. Zoznámil sa s Jarmilou Mayerovou, s ktorou sa neskôr oženil. V roku 1907 bol krátky čas väznený za svoju anarchistickú činnosť. Roku 1908 redigoval Ženský obzor, od 1910 Svět zvířat (satiristický časopis), od 1911 prispieval do Českého slova, prispieval aj do: Čechoslovanu, Pochodně, Humoristických listů. V roku 1911 založil Stranu mírného pokroku v mezích zákona, politickú mystifikáciu karikujúcu volebné pomery, v ktorej vystupoval ako jej kandidát. V tomto období bol spolu s F. Langrom, E. A. Longenom, E. G. Kischom a ďalšími spoluautorom kabaretných vystúpení, kde bol aj hlavným účinkujúcim. V roku 1915 dobrovoľne narukoval v Českých Budejoviciach k 91. pluku a s ním odišiel na haličský front. O úmysle narukovať takmer nikomu nepovedal, preto bol chvíľu hľadaný. V septembri 1915 sa nechal zajať a roku 1916 vstúpil do československých légií, publikoval v časopise Čechoslovan. V marci roku 1918 v Moskve vstúpil do československej sekcie Ruskej komunistickej strany (boľševikov). V roku 1918 vstúpil aj do Červenej armády, bol riaditeľom armádnej tlačiarne v Ufe, náčelníkom oddelenia pre prácu s cudzincami a iné. Čo viedlo Haška k zanechaniu myšlienky anarchizmu a prijatiu socialistických myšlienok, nikde neobjasnil. Na základe jeho diela však možno povedať, že k anarchii mal rozhodne bližšie. V Rusku sa 15. mája 1920 oženil s typografkou Alexandrou Gavriľovnou Ľvovou, s ktorou sa zoznámil v Ufe. Po návrate do Čiech nebol súdený za mnohoženstvo len vďaka tomu, že v Rusku nebol práve poriadok a neuznávali sa vzájomne rôzne zmluvy. 19. decembra 1920 prišiel do Prahy, kde sa vrátil k svojmu bohémskemu spôsobu života.
Jaroslav Hašek: Osudy dobrého vojaka Švejka
Obsah:
Dej sa začína atentátom na rakúskeho následníka trónu, Františka Ferdinanda d´Este. Hneď ako sa Švejk dozvedel túto správu, vybral sa do krčmy. za jedným stolom sedel strážnik Breitschneider. Švejk sa veselo pustil so strážnikom do rozhovoru, kde spomenul svoje názory na situáciu v Rakúsko – Uhorsku, strážnik ho obvinil z niekoľkých trestných činov, najmä z velezrady a spolu s krčmárom Palivcom, ktorého obvinil z urážky cisára, keď na jeho otázku, kde je cisárov obraz odpovedal: „Schoval jsem ho, protože naň srali mouchy“ ich odviedol na policajné riaditeľstvo. Oboch zavreli do cely s ďalšími väzňami, ktorí tu sedeli tiež pre absurdné urážky cisára a jeho rodiny. Po výsluchu, kde sa Švejk bez okolkov k všetkému priznal, ho poslali k trestnému súdu a odtiaľ na psychiatrickú kliniku, aby súdni lekári zistili, v akom štádiu je jeho duševný stav. Na otázku, či už bol niekedy skúmaný jeho duševný stav odpovedal, že bol vyhlásený za blba. Jeho výpoveď však súdnych znalcov rozzúrila, vyhlásili ho za simulanta a opäť poslali na policajný komisariát. Na riaditeľstve s ním však nechceli mať už nič spoločné, a tak s vyhrážkou, že ak sa tu ešte raz objaví, ho pošlú pred vojenský súd, ho prepustili. Strážnik Breitschneider dostal za úlohu lepšie spoznať Švejka, a to pod zámienkou, že si u neho chce kúpiť psa. Lenže zo Švejka za nasledujúcich pár dní nevytiahol nič iné, len psov, a nakoniec ich mal doma toľko, že ho zožrali.
