Svetová literárna moderna
-80. roky 19. storočia až 20. roky 20. storočia
Spoločenské pomery:
-vznik nových filozofických smerov (marxizmus, Schopenhauer, Nietzche), ktoré ovplyvnili literatúru
-centrum umenia – Paríž
-vznik nových prúdov a smerov, v popredí bolo výtvarné umenie
Moderna – franc. moderne – najnovší, súčastný
-termínom moderna sú označené smery, ktoré boli výrazom hľadania nových ciest v umení prostredníctvom slobody jednotlivca a zároveň boli odpoveďou na sklamanie umelcov z vtedajšej spoločenskej situácie
-týmto termínom sa označujú 3 umelecké smery:
impresionizmus
symbolizmus
dekadencia
Impresionizmus
-v literatúre: P. Verlaine, R. M. Rilke, M. Pioust
-vo výtv. umení: C. Monet, A. Renoire, P. Cezanne, E. Degas
-v hudbe: C. Debussy, M. Ravel
-latinsky impresia – dojem, vnem
-vznikol vo Francúzsku vo výtvarnom umení, neskôr v hudbe a literatúre
-individualistický umelecký a literárny smer zameraný na vyjadrenie prchavých dojmov a všetkých odtieňov zážitkov
-znaky: náladovosť, lyrické opisy, motívy založené na dojmoch zrakových, čuchových a sluchových
Symbolizmus
-grécky – symbolon – znak, náznak
-symbolisti priniesli voľný verš, tabuizované témy (ako napr. prostitúcia a krása škaredosti)
-sú tiež nazývaný prekliati básnici
-často si vyberali samotu, žili mimo reality
-znaky:
pesimizmus, smútok a nostalgia, snovosť, subjektivizmus
každý verš – nová myšlienka
symbol je základný umelecký prostriedok
-autorom Manifestu symbolizmu bol Jean Moréas
-osobité črty symbolizmu vypracoval P. Verlaine
-dotýkali sa tabuizovaných tém – erotika, poetizácia násilia a zla, morbidita, oslava Satana a kult smrti, neúctivý vzťah k Bohu
-predstavitelia: Charles Baudelaire, Jean Arthur Rimbaud (Rembo), S. Mallarmé – prekliatí básnici
Dekadencia
-franc. decadence – úpadok
-znaky:
subjektivizmus
individualizmus
pesimizmus, skepsa, tragizmus, bezradnosť, zúfalstvo
motívy smrti, zmaru, noci, samoty, tieňov, tmy
Parnasizmus
-pomenované podľa hory Parnas v Grécku, kde podľa báji bolo sídlo Apolóna a múz
-estetické hnutie v poézii v poslednej tretine 19. st.
-parnasisti odmietali spätosť umenia s realitou
-tvrdili, že zmyslom umenia je dokonalá krása a umenie má byť sebe samému cieľom (umenie pre umenie)
-pestovali „čisté umenie“, kde téma a obsah neboli dôležité, pozornosť venovali najmä jazyku, prozódií, forme básne
-inšpiráciu hľadali najmä v dávnej minulosti a antike
-predstavitelia: Sully, Pruhomme, P. O. Hviezdoslav
Avantgarda
-lavant-garde – predvoj
-týmto termínom označujeme všetky protitradičné smery, ktoré sa vyčlenili v procese vývoja
-2 línie:
1)vychádza z kubizmu (Picasso) – patrí do nej futurizmus a abstrakcionizmus – realitu nahrádza abstrakciou
2)začína sa expresionizmom a pokračuje dadaizmom k surealizmu, táto línia uvoľňuje tvorivosť, prirodzenosť, objavuje sen a podvedomie
Futurizmus
-1. smer avantgardy
-z lat. futurus – budúci
-vznik na začiatku 20. st. a jeho zásady formuloval Filippo Tommasso Marinetti, kt. napísal 2 manifesty
-v Manifeste futurizmu presadzoval kult sily a činu, bol stúpencom fašizmu
-za hlavný zdroj krásy sa tu vyhlasovali vedecké objavy, priemyselné výrobky, poézia strojov, bezdrôtovej telegrafie, rýchlej dopravy, ktorá symbolizovala závratnú rýchlosť plynutia času
-1924 – Manifest svetového futurizmu, rozšíril sa okrem Talianska aj do Ruska: Mária Cvetajevová, V. Majakovskij, V. Chlebnikov
-futurizmus zrušil interpunkciu, pravidelný rytmus a rým, preferoval slovesá a podstatné mená, ktoré vyjadrovali dynamickosť sveta
Voľný verš
-nemá presne vymedzenú normu zakotvenú v niektorom veršovom systéme
-jedinou vlastnosťou, o ktorú sa možno oprieť je intonácia jednotlivých veršov
